Transcript Environmentálne záťaže stredného Slovenska

Environmentálne záťaže
stredného Slovenska
Valéria Beköová
Ľubica Listoferová
Katarína Gulyášová
29.3.2012
Environmentálna záťaž
• je znečistenie územia spôsobené činnosťou
človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre
ľudské zdravie, alebo horninové prostredie,
podzemnú
vodu
a
pôdu,
s
výnimkou
environmentálnej škody (zákon č. 384/2009 Z. z.)
• na Slovensku sa nachádza vyše 1 500 lokalít, ktoré
predstavujú závažné nebezpečenstvo pre zdravie
človeka a pre ŽP
Priority v riešení environmentálnych záťaží
(2012-2015)
• zabezpečiť administratívne kapacity pre manažment environmentálnych záťaží,
• aktualizovať Zoznam priorít pre odstraňovanie environmentálnych záťaží a Štátny
program sanácie environmentálnych záťaží
• prevádzkovať Informačný systém o environmentálnych záťažiach
• realizovať prieskum environmentálnych záťaží so zodpovednosťou štátu za ich
riešenie podľa stanovených priorít potreby riešenia environmentálnych záťaží,
spracovať rizikové analýzy a aktualizáciu prioritizácie environmentálnych záťaží z
pohľadu potreby realizácie sanačných opatrení
• pokračovať v realizácii sanačných prác na environmentálnych záťažiach, k riešeniu
ktorých je zaviazaný štát z hľadiska plnenia medzinárodných dohôd
• vytvoriť Zoznam autorizovaných osôb na vykonávanie prieskumných, sanačných a
monitorovacích prác environmentálnych záťaží v zmysle zákona o
environmentálnych záťažiach
• pokračovať v procese legitimizácie problematiky environmentálnych záťaží
Stredné Slovensko
• Žilinský kraj
• Banskobystrický kraj
Environmentálna záťaž,
pravdepodobná environmentálna záťaž
Environmentálne záťaže - potvrdené
Environmentálna záťaž
Banskobystrický kraj
Výsledok regionálnej štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na ŽP je v
súčasnosti v BB kraji zaevidovaných:
•
•
•
•
120 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou
43 lokalít s environmentálnou záťažou
59 sanovaných lokalít
34 rekultivovaných lokalít
V súčasnosti 21 lokalít s environmentálnou záťažou patrí medzi vysokorizikové,
17 z nich patrí medzi vysokorizikové aj z hľadiska celkového hodnotenia dopadov
environmentálnych záťaží na ŽP.
Najrizikovejšie environmentálne záťaže –
Banskobystrický kraj
Žilinský kraj
Výsledok regionálnej štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na ŽP je v
súčasnosti v ZA kraji zaevidovaných:
•
•
•
•
120 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou
31 lokalít s environmentálnou záťažou
36 sanovaných lokalít
34 rekultivovaných lokalít
V súčasnosti 18 lokalít s environmentálnou záťažou patrí medzi vysokorizikové,
13 z nich patrí medzi vysokorizikové aj z hľadiska celkového hodnotenia dopadov
environmentálnych záťaží na ŽP.
Najrizikovejšie environmentálne záťaže –
Žilinský kraj
ZSNP Žiar nad Hronom
• spoločnosť ZSNP, a.s., patrí k najvýznamnejším hutníckym podnikom v
Slovenskej republike, so zameraním na spracovanie hliníka
• hodnotenej EZ Areál skupiny ZSNP sa vyznačuje rôznorodou kontamináciou
podzemnej vody a zemín. Dominantné kontaminanty sú fluoridy, ťažké kovy (As,
Mo, Cd, Hg), NEL a PAU
• znečistenie je lokálne sanované
ZSNP Žiar nad Hronom
Ovzdušie
• Zníženiu emisií sa venovala osobitná pozornosť už od 60 – tych rokov, kedy
boli zaznamenané prvé príznaky výrazného negatívneho vplyvu výroby na
okolité prostredie.
• Od toho obdobia až doteraz bolo zrealizovaných množstvo ekologických
opatrení s cieľom zníženia kvantity emitovaných látok z výrobného procesu.
Možno konštatovať, že súčasná emisná situácia je stabilizovaná, výkyvy pre
niektoré znečisťujúce látky súvisia s výrobnou produkciou.
Voda
• Trvalým cieľom ZSNP, a.s., je znižovať objem vody na
technologické účely potrebný vo výrobných procesoch a teda
zvyšovať efektívnosť jej využitia a stupeň recyklácie.
• Ďalším dlhodobým cieľom ZSNP, a.s. je trvalé zlepšovanie kvality
odpadových a osobitných vôd vypúšťaných do verejnej
kanalizácie.
Odpady
• V minulosti bolo ZSNP, a.s. charakteristické veľkou produkciou odpadov.
Svojimi ekologickými aktivitami sa táto charakteristika začala meniť, pričom
produkcia z 500 tis. ton odpadov postupne klesla na 10 tis. ton odpadov
ročne. V roku 2009 dokonca klesla na historicky najnižšiu úroveň 1135 ton.
• Klesajúci trend bol okrem ekologických
aktivít
ZSNP,
a.s.
spôsobený
aj odpredajom resp. osamostatnením
niektorých organizačných útvarov,
ktoré významnou mierou prispievali k
vzniku odpadov (napr. závod Enevia odpadová škvara a popolček ukladané
na odkalisko, prevádzka LKV odpadové kaly zo spracovania alkalickej
vody, skládka odpadov SPO ZSNP a
pod.).
Rekultivácia odkaliska
• najzávažnejším problémom v oblasti ekológie je komplexné riešenie rekultivácie odkaliska - kalového poľa, ktoré
vzniklo v minulosti, ako dôsledok výroby oxidu hlinitého z bauxitu
Riešenie problematiky zahŕňa:
• výstavbu bentonitovej steny - podzemnej tesniacej steny, ktorá zabráni únikom alkalickej vody z kalového poľa do
podzemných vôd v okolí
• čistenie alkalických vôd z odkaliska dvomi nezávislými technológiami na vysokej technickej úrovni
• realizáciu projektu priamo na odkalisku - jeho uzavretie a následná rekultivácia. Rekultivačné práce začali v
júni 2006. Projektovaná doba realizácie je 6 rokov
Komplexné riešenie problematiky odkaliska je najväčšou investičnou akciou zameranou na odstránenie starej
environmentálnej záťaže v rámci privátnych firiem na Slovensku
Rekultivácia odkaliska
• Rekultivácia kalového poľa ZSNP, a. s., v Žiari nad Hronom je v súčasnosti v
záverečnej realizačnej etape.
• Prebiehajú prípravné a izolačné práce na poslednej nezakrytej ploche.
Zároveň sa pripravujú všetky obslužné a monitorovacie objekty.
• Podnik vynaložil na celkovú sanáciu odkaliska 53 miliónov eur. Kolaudácia
rekultivácie a uvedenie rekultivovaného odkaliska do overovacej prevádzky
je naplánované na II. kvartál 2012.
Kysucké Nové Mesto – skládka pri SEVAKU
• Počas terénnej rekognoskácie sa skládkový materiál (priemyselný a komunálny
odpad) nachádzal na ploche cca 500 x 10 m popri ceste. Odpad tvorili hlavne
riedidlá a náterové hmoty.
• Skládka sa nachádza v chránenej vodohospodárskej oblasti Beskydy a
Javorníky, na aluviálnych náplavoch rieky Kysuca, v blízkosti povrchového toku.
Je bez izolácie a monitoringu. Podľa máp vhodnosti pre skládky odpadu sa
nachádza na území bez prirodzenej ochrany – ohrozenie podzemnej vody je
vysoké.
• Skládka je odporúčaná na prieskumné práce vzhľadom na možnú kontamináciu
horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd.
Žiar – skládka Chraste
• Skládka Chraste bola prevádzkovaná do roku 2005, nachádza sa
bezprostredne na ľavom brehu potoka Vrbička, ktorý je ľavostranným
prítokom vodohospodársky významného toku Smrečianka, do ktorého
ústi po cca 1 800 m. Cca 200 – 300 m od skládky v smere toku je
chránený areál Háj v Smrečanoch.
• Na odizolovanie skládky od potoka Vrbička sa použili izolačné fólie a
ochranný val, ale nedajú sa vylúčiť možné prieniky kontaminácie do
podzemných a povrchových vôd, najmä na jar, v čase topenia snehu a
intenzívnej zrážkovej činnosti. Podľa máp vhodnosti skládok odpadu,
geologické podložie v mieste skládky nepredstavuje žiadnu prirodzenú
ochranu – ohrozenie podzemnej vody je veľmi vysoké, územie je
nevhodné pre skládkovanie odpadu.
• Plánovaná je rekultivácia, ktorá ale ešte nebola realizovaná. Vzhľadom
na dané skutočnosti bola skládka zaradená medzi lokality s
pravdepodobnou environmentálnou záťažou.
OFZ Istebné – haldy trosky
• skládka trosky z výroby ferozliatín Oravských ferozliatinárskych závodov
• doterajšie chemické analýzy potvrdili výskyt vysokých koncentrácii Cr, Cr6+
a Mo ako aj ďalších ťažkých kovov, amónnych iónov a silne alkalickú
reakciu vody v pozorovacích objektoch
• objekt sa nachádza priamo vo výrobnom areáli a v jeho okolí je
vybudovaný monitorovací systém. Monitoring bol uskutočňovaný za
účelom overenia vplyvu skládky trosky z výroby ferozliatín, resp.
samotného areálu závodu na širšie okolie
• ide o oblasť s vysokým ohrozením podzemnej vody, ktorá sa pravidelne
monitoruje
Použitá literatúra/zdroje
• www.jaspi.sk
• http://charon.sazp.sk/envirozataze/
• http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/geologia/environmentalnezataze.html
• http://www.geotip.sk/
• http://www.minzp.sk/files/skody-a-havarie/enviro-zataze/statny-programsanacie.pdf
• http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/rekultivacia-kaloveho-pola-sakonci.html
• http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviromc2/0
6_riesenie.pdf
• Problematika environmentálnych záťaží na Slovensku (SAŽP, 2010)
• Neželané dedičstvo – Environmentálne záťaže – informačná brožúra MŽP SR
ĎAKUJEME
za pozornosť 