Transcript LUKAS SLOVAK - Rybysustavy2polr

Ryby
Sústavy rýb
Sústavy rýb
Pozorovanie
O projekte
Rozhovor
Koniec
O projekte...
Úvod
Cieľ
Postup
Záver
Zdroje
Späť
Autor :
Braňo Moravčík
Lukáš Slovák
Tercia, KGŠM
© 2007
Cieľ
Chceli by sme zistiť viac informácii o sústavách rýb a
pozorovať ich správanie pri rôznych okolnostiach.
Späť
Úvod
Ryby sú jedinečné živočíchy, preto by sme ich chceli v
tomto projekte pozorovať a tiež vám podrobnejšie
priblížiť ich svet. Zaujala nás téma sústav rýb, ale najmä
však zmyslová sústava a reakcie rýb.
Späť
Postup
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Vyhľadali sme informácie o rybách a spracovali ich
Začali sme s výrobou projektu
Pracovali sme v teréne
Vytvorili sme „prostredie“ projektu
Tému sme prekonzultovali s odborníkom
Pridali sme úvod, cieľ, pozorovania...
Nakoniec sme projekt ešte poupravovali
Späť
Záver
Cieľ sa nám podarilo splniť a dozvedeli sme sa niečo
nové o odlišnosti sústav rýb, o ich spôsobe života a o
reakciách rýb. V budúcnosti by sme vám chceli
poskytnúť viac informácií o ďalšíchsústavách rýb.
Späť
Zdroje
-
Naše ryby - Jiří Čihař
Veľká encyklopédia rybárstva – Kolekív autorov
www.ryby.sk
www.rybybb.sk
www.rrr.sk (Časopis Ryby,rybky,rybičky)
odborník na ryby - Václav Chudáčik ktorý sa stará o
Badínsky rybník
Späť
Sústavy rýb
Späť
Tráviaca sústava
Cievna sústava
Dýchacia sústava
Nervová sústava
Rozmnožovacia sústava
Pohybová sústava
Pozorovanie
Reakcie rýb za rôznych okolností
Správanie rýb
pred
pozorovaním
Ponorenie
hačika na udici
bez návnady
do vody
Ponorenie
háčika na udici
s navnadou do
vody
Hodenie
chleba do vody
Hlasné
pustenie rádia
pri brehu
Spávanie rýb
po pozorovaní
Kapor
obyčajný
Vyhrieval sa na
hladine
Nevšímal si
háčik
Pomaly sa k
návnade
približoval
Vrhol sa na
chleba
Odplával na
druhú stranu
Zase sa
vyhrieval na
hladine
Sťuka
severná
Hľadala si
potravu
Pozorovala
ryby ktoré
krúžili okolo
háčika
Keď si všimla
zubáča tak
odplávala
Zlakla sa a
odplávala preč
Pohybovala sa
tesne pod
hladinou a
plávala
Ďalej si
hľadala
potravu pri
brehu
Zubáč
veľkoústy
Najprv sme
nevedeli o jeho
existencii
Oddychoval v
úkryte
Návnada ho
nezaujala ale
menšie ryby
okolo nej áno
Z bezpečnej
vzdialenosti
pozoroval kus
chleba
Vadilo mu
silné zvukové
vlnenie preto
odplával preč
Hladný si išiel
hladať potravu
Karas
striebristý
Plával popri
brehu
Zlakol sa keď
zbadal háčik a
odplával
Chytil sa na
hácik ale
potom sme ho
pustili
Vrhol sa na
chleba
Pohyboval sa
ďalej popri
brehu
Unavený išiel
asi
oddychovať
Úhor
európsky
Zvykal si na
nový domov
lebo bol práve
nasadený
Pomaly sa
pohyboval pri
dne
Krúžil okolo
návnady
Snažil sa chytit
kus chleba
Veľmi mu to
nevadilo
Už toho mal
dosť a
odplával
Druhy rýb
Späť
Pozorovania
Pozorovali sme reakcie rýb na Badínskom rybníku.
Pri tomto pozorovaní sme používali sonar, pomôcku
na vyhľadávanie rýb. Taktiež sme niekedy
potrebovali pomoc odborníka Václava Chudáčika
ktorý sa stará o Badínsky rybník. Pozorovali sme za
slnečného počasia, nepršalo.
Späť
Tabuľka
Rozhovor
Tému o reakciách rýb sme konzultovali aj s odborníkom
Václavom Chudáčikom. Z informácií ktoré sme sa od
neho dozvedeli, sú najdôležitejšie, že ryby sú veľmi
bystré, prefíkané vodné živočíchy. Vnímanie závisí aj od
veku ryby, ale napríklad aj od toho, koľko svetla je vo
vode. Vybrácie vníma bočnou čiarou. To je asi 2-3
milimetre hrubá čiara, ktorá sa tiahne pozdĺž celej dĺžky
ryby. Zrak majú niektoré veľmi dobre vyvinutý ale iné sú
zase krátkozraké.
Späť
Ďalej
Rozhovor
Šupiny spevňujú telo a zvyšujú jeho ochranu pred
poškodením i nepriaznivými vplyvmi prostredia. Celá
ryba je obalená slizom, ktorý vylučujú slizové žľazy pod
kožou ryby aby bola chránená pred baktériami a
zranením.
Za tento rozhovor ďakujeme odborníkovi
Václavovi Chudáčikovi.
Späť
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava sa u ryby začína ústnym otvorom, pokračuje hltan, pažerák,
žalúdok a črevo. V ústach ryby sú uložené zuby. Zuby rýb nemajú koreň, sú
prirastené ku kosti, alebo vyrastajú zo sliznice. Zuby rýb sa obnovujú po celý
život a neslúžia na rozomieľanie potravy.
Ryby nemajú typický jazyk, podobný útvar v ústach rýb tvorí len základná
jazylková kosť, pokrytá mäkkou svalovinou. Slinné žľazy sa nevyskytujú, v
ústnej sliznici sa nachádzajú len hlienové žľazy, ich výlučok uľahčuje
prehltávanie potravy.
Ústie hltana je z bokov ohraničené žiabrami. Na žiabrových oblúkoch sú
umiestnené žiabrové paličky, tvoriace žiabrový filter. Paličky okrem ochrany
žiabrových lístkov pred znečistením a poškodením majú za úlohu filtrovať
potravu, preto ich počet a veľkosť závisí od spôsobu výživy.
Vlastnú tráviacu sústavu tvorí až žalúdok a črevo. K tráviacej sústave patria aj
tráviace žľazy. Najväčšia z nich je pečeň, ktorá má okrem produkcie žlče aj
úlohu zásobného orgánu, v ktorom sa zhromažďuje tuk a glykogén na zimné
obdobie. Pečeň je okrem toho orgánom, v ktorom prebiehajú základné procesy
látkovej premeny, odbúravajú sa nepotrebné látky a zneškodňujú sa jedy.
Žlčník nie je tráviacou žľazou, iba zásobárňou žlče, ktorá sa nepretržite tvorí v
pečeni.
Podžalúdková žľaza (pankreas) vylučuje šťavu s viacerými enzýmami. V
pankrease sa nachádza aj tkanivo, ktoré vylučuje hormón inzulín.
Späť
Dýchacia sústava
Plynový mechúr vývojovo úzko súvisí s tráviacou rúrou. Vzniká vyliačením z
hornej časti tráviacej trubice v prvých dňoch po vyliahnutí. S tráviacou rúrou je
spojený vzduchovým kanálikom. Toto spojenie po vyliahnutí u niektorých druhov
rýb zaniká. Plynový mechúr si ryby napĺňajú atmosferickým vzduchom cez
vzduchový kanálik. Plynový mechúr plní niekoľko funkcií. Predovšetkým je
hydrostatickým orgánom, ktorý znižuje mernú hmotnosť rybieho tela na
hodnotu približujúcu sa mernej hmotnosti vody, umožňuje vyrovnávať tlak
plynov v tele ryby s vonkajším tlakom vodného prostredia a prekonávať tak bez
ujmy aj väčšie hĺbkové rozdiely. Okrem hydrostatickej funkcie má plynový
mechúr význam aj ako rovnovážny orgán.
Základným orgánom dýchania našich rýb sú žiabre. Žiabre sa skladajú z dvoch
radov hustých, pri koreni spojených žiabrových lístkov, ktoré sú umiestnené po
vonkajšej strane štyroch párov žiabrových oblúkov. Žiabre okrem výmeny plynov
pri dýchaní zabezpečujú aj reguláciu osmotického tlaku a vylučovanie niektorých
splodín látkovej premeny, najmä soli, amoniaku a kyseliny močovej. V žiabroch
sa môžu akumulovať aj niektoré toxické látky (kadmium). Na nepretržitú
výmenu plynov je potrebné neustále omývanie žiabrových lístkov prúdom vody,
čo sa zabezpečuje dýchacími pohybmi.
Späť
Rozmnožovacia sústava
Naše ryby sú oddeleného pohlavia, dospelé jedinci majú buď samčie, alebo
samičie pohlavné žľazy, obojpohlavnosť sa vyskytuje len v abnormálnych
prípadoch.
Semenníky, ľudovo nazývané mliečie, sú párové samčie pohlavné žľazy
podlhovastého tvaru, v období rozmnožovania zväčšujú svoj objem. Spermie sa
začínajú pohybovať až po styku z vodou.
Vaječníky sú väčšinou párové, takisto podlhovastého tvaru, obalené väzivovými
pobrušnicovými vakmi. Veľkosť ikier sa pohybuje v závislosti od druhu od 1mm
do 6mm.
Pre naše ryby je charakteristické mimotelové oplodnenie - obidve pohlavia
vypúšťajú pohlavné produkty do vodného prostredia, kde sa vajíčka oplodňujú.
Po nerese a splynutí vajíčka so spermiou nastáva vývoj nového jedinca. Naše
ryby sa v prírode neresia raz ročne, väčšinou jednorázovo. Len pre niekoľko
druhov je charakteristický dávkový neres.
Späť
Cievna sústava
Najdôležitejším orgánom krvného obehu je žilové srdce. Nachádza sa v prednej
časti telovej dutiny hneď pod žiabrami nad hrdlom, pred prsnými plutvami a
obaľuje ho priesvitná blanka-osrdcovník. Zdola a z bokov je srdce chránené
kosťami pletenca prsných plutiev. Srdce rýb, ktoré je menšie ako srdce vyšších
stavovcov, musí prekonávať pri vytláčaní krvi väčší odpor. Počet tepov srdca je
druhovo špecifický, závisí aj od veku ryby, ročného obdobia, teploty, obsahu
kyslíka a ďalších faktorov.
Krátka brušná aorta sa rozdeľuje na žiabrové tepny, idúce po vonkajšej strane
jednotlivých žiabrových oblúkov. Zo žiabrových tepien, privádzajúcich
odkysličenú krv zo srdca, sa postupne odčleňujú vetvy do žiabrových lístkov.
Cievy sa v žiabrových lístkoch rozvetvujú na hustú sieť krvných vlásočníc, v
ktorých sa pohlcuje kyslík a vylučuje oxid uhličitý, spolu z ďalšími produktmi
látkovej premeny. Vlásočnice sa postupne opäť zbiehajú a spoločnou cievou
ústia do žiabrových tepien, odvádzajúcich okysličenú krv.
S krvným obehom funkčne úzko súvisí aj slezina - tmavočervený ostro
ohraničený podlhovastý orgán, ktorý dravé ryby majú obvykle v okolí žalúdka a
kaprovité ryby medzi kľučkami čreva v blízkosti pečene. Slúži ako zásobáreň krvi
a tvoria sa v nej nové i rozpadávajú staré červené a biele krvinky.
Ryby patria medzi živočíchy s nestálou teplotou tela, preto teplota krvi kolíše v
závislosti od teploty vody.
Späť
Ďalej
Cievna sústava
Krvný obeh ryby.
1 - srdce, 2 - brušná aorta, 3 - žiabrové tepny, 4 - chrbtová aorta, 5 - tepny, 6 - žily
Späť
Nervová sústava
Ryby majú vyvinutých šesť zmyslov - hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a bočnú
čiaru.
Hmatové podnety vnímajú ryby prostredníctvom citlivých buniek roztrúsených
po celom tele. Najhustejšie sú rozmiestnené na koncoch pyskov, fúzov, na
prednej strane hlavy, okolo žiabrových otvorov a na plutvách.
Čuch a chuť slúžia na registráciu látok rozpustených vo vode. Orgánom chuti sú
pohárikovité chuťové bunky. Čuchové bunky sú umiestnené v párových
nozdrách v prednej časti hlavy. Čuchové vnímanie sa zlepšuje pri plávaní alebo v
prúdiacej vode. Ryby majú rôzne vyvinutý čuch. Ryby s dobrým zrakom ho majú
spravidla horší ako druhy, ktoré sú aktívnejšie v noci.
Oči rýb sú prispôsobené vodnému prostrediu, nemajú očné viečka, ani slzné
žľazy. Stavba oka je podobná oku vyšších stavovcov. Ryby sú vo všeobecnosti
krátkozraké, obyčajne vidia na vzdialenosť 3-5 metrov, avšak ich zorné pole je
dosť rozsiahle 150-180 stupňov.
Sluchové ústrojenstvo rýb je pomerne jednoduché, tvorí ho len neúplné
vnútorné ucho. Niektorým rybám funguje plynový mechúr ako rezonátor a jeho
spojenie s vnútorným uchom zlepšuje zvukové vnímanie. Aj z rybárskej praxe je
známe, že kaprovité ryby dobre počujú a citlivo reagujú na otrasy.
Späť
Ďalej
Nervová sústava
Špeciálnym zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Prechádza spravidla po
obidvoch stranách tela od hlavy až po chvost, približne v strednej línii. Čípky
zmyslových teliesok bočnej čiary registrujú aj veľmi nepatrné vlnenie vody
spôsobené inými rybami, predmetmi, alebo prekážkami. Pomocou bočnej čiary
je jedinec informovaný o iných rybách, ktoré slúžia ako zdroj potravy alebo
predstavujú nebezpečenstvo, registruje brehy a ostatné prekážky vo vode.
Bočná čiara umožňuje rybe orientáciu vo vode aj za zlých svetelných
podmienok, napr. za tmy alebo v zakalenej vode.
Mozog rýb je v pomere k telu malý, predstavuje len 0,1% z hmotnosti tela.
Skladá sa z viacerých častí. Predný mozog je malý, bez sivej mozgovej kôry,
nachádza sa tu centrum čuchu. Medzimozog je rôzne veľký, v závislosti od
druhu. Najviac vyvinutou časťou mozgu rýb je stredný mozog s výraznými
očnými lalokmi, slúži ako centrum zraku a rovnováhy. Zadný mozog plní funkciu
koordinačného centra a inštinktov. Poslednou časťou je predĺžená miecha.
Prejavy vyššej nervovej činnosti rýb sú dosť obmedzené, ale aj tak sa rybám
utvára určitá pamäť a podmienené reflexy. Ryby si pomerne ľahko zapamätajú
kŕmne miesto i čas kŕmenia, reagujú na zvukový alebo svetelný signál,
sprevádzajúci podávanie krmiva.
Späť
Ďalej
Nervová sústava
Mozog pstruha.
1 - čuchová guľa, 2 - predný mozog, 3 - stredný mozog, 4 - dolný lalok, 5 - mozoček,
6 - predĺžená miecha, 7 - miecha, 8 - hypofýza, 9 - epifýza, 10 - čuchový nerv,
11 - zrakový nerv, 12 - okohybný nerv, 13 - kladkový nerv, 14 - trojklaný nerv, 15 - tvárový nerv,
16 - blúdivý nerv
Späť
Pohybová sústava
Oporou rybieho tela je kostra, ktorá okrem podpornej funkcie zabezpečuje aj
ochranu vnútorných orgánov. Kostru rýb členíme na kostru hlavy, trupu, chvosta
a kostru plutiev.
Kostra hlavy pozostáva z dvoch častí - z mozgovej a útrobnej časti.
Základom kostry trupu a chvosta je chrbtica, zložená z dvojdutých stavcov.
Počet stavcov je druhovo odlišný. Stavce členíme na krčné, hrudné,
predchvostové a chvostové.
Kostra plutiev je uložená prevažne voľne v svalovine a nie je pripojená k osovej
kostre, ako končatiny vyšších stavovcov. Plutvy sú vystužené dvoma typmi
plutvových lúčov. tvrdé plutvové lúče sú pevné, nerozvetvené ostne, buď
hladké, alebo zo strany viac či menej pílovito ozubené. Mäkké plutvové lúče sú
článkované, ku koncu sa postupne rozvetvujú.
Na kostru sa upína svalovina, ktorá je podobne ako u iných stavovcov buď
hladká, alebo priečne pruhovaná. Svalstvo trupu a chvosta je hlavným
pohybovým orgánom ryby a súčasne najdôležitejšou časťou tela z hľadiska
konzumenta. Najmohutnejším svalom somatickej svaloviny je veľký bočný sval,
ktorý prebieha po obidvoch stranách tela od hlavy k chvostu. Ružové sfarbenie
svaloviny spôsobujú organické farbivá prijímané v potrave.
Späť
Ďalej
Pohybová sústava
Kostra ostrieža.
1 - horná záhlavná kosť, 2 - temenná kosť, 3 - čelová kosť, 4 - podočnicové kosti, 5 - priklinová kosť, 6 - slzná kosť,
7 - predná hornočeľustná kosť,8 - hornočeľustná kosť, 9 - zubná kosť, 10 - kĺbová kosť,
11 - štvorcová kosť, 12 - predná viečková kosť, 13 - stredná viečková kosť, 14 - viečková kosť,
15 - spodná viečková kosť, 16 - kľúčna kosť, 17 - krkavčia kosť, 18 - lopatka, 19 - trojuholníková kosť,
20 - mäkké plutvové lúče, 21 - tvrdé plutvové lúče, 22 - rebrá, 23 - chvostové stavce,
24 - hypurálne kosti, 25 - interhaemalia, 26 - interneuralia
Späť