Transcript HurákováVýznamní slovenskí a českí matematici

Významní slovenskí a českí
matematici
Sofia Huráková kvarta
Jozef Maximilián Petzval
•
Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval bol slovenský fyzik, matematik a
vynálezca činný najprv v uhorskej, neskôr v rakúskej časti Rakúskej
monarchie. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.
•
Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Stredoškolské vzdelanie ukončil na
lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. V
roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom
matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.
•
V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od
roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov
prednášal matematiku. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún,
diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných
nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike,
vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť
venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických
objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a
krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).
Jozef Maximilián Petzval
(* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň)
Jur Hronec
•
Akademik Jur Hronec bol významný slovenský matematik. Narodil
sa 17.5.1881 v Gočove, okres Rožňava. Ušľachtilé ľudské vlastnosti a
svedomitá zodpovednosť v práci charakterizujú osobnosť vedca akademika
Jura Hronca. Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na gymnáziu
v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho
ujal profesor Ľudovít Schlesinger.
•
Jur Hronec sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe roku 1923. V
rokoch 1924 až 1939 pôsobil ako profesor matematiky na Českej vysokej
škole technickej v Brne. Pedagogická práca na tejto škole určuje jeho ďalšie
vedecké zameranie. Poznáva dôležitosť matematiky v prírodných vedách a
vo vedách technických, preto svoj výskum aplikuje na technické problémy.
Celoživotné dielo akademika Hronca sa dotýka troch oblastí činnosti:
vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na
diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie
lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich.
Jur Hronec
Eduard Čech
•
Eduard Čech bol významný český matematik. Eduard Čech sa narodil v
Stračove, v severovýchodných Čechách, 29. júna 1893. Jeho mimoriadne
nadanie pre matematiku sa prejavilo už na Gymnáziu v Hradci Králové, kde
zmaturoval s vyznamenaním. Študoval matematiku na filozofickej fakulte
Karlovej univerzity v Prahe. Cez prvú svetovú vojnu musel narukovať. Pobyt
v armáde využil na štúdium ruštiny, nemčiny a taliančiny. Po návrate
dokončil univerzitu a získal spôsobilosť vyučovať matematiku a deskriptívnu
geometriu na vyšších stredných školách. V roku 1920 dosiahol doktorát z
matematiky. V období1920/21 bol na jednoročnom študijnom pobyte v
Taliansku, kde v Turíne intenzívne spolupracoval s G. Fubinim (1879 1943). V roku 1923 odišiel do Brna a po prof. M. Lerchovi sa stal
mimoriadnym profesorom Masarykovej univerzity.
•
Riadnym vysokoškolským profesorom sa stal v roku 1928. V Brne oživil
matematický život, bol obetavým a láskavým učiteľom, vzorom nesmierne
pracovitého, pre matematiku nadšeného človeka. V období 1935/36
pracoval a prednášal v Ústave pre pokročilé štúdiá v Princetone (USA). V
roku 1952 sa stal akademikom ČSAV. Napriek vážnej chorobe stále
odborne pracoval. Zomrel 15. marca 1960 v Prahe.
Eduard Čech
František Kadeřávek
• František Kadeřávek (26. jún 1885 - 9. február 1961) bol český
matematik a pedagóg. Pôsobil na Karlovej univerzite a na technike v
Prahe. Vo svojej vedeckej práci sa sústredil na problematiku
syntetickej geometrie, venoval sa aplikáciám geometrie vo
výtvarnom umení a technickej praxi. Zaoberal sa teóriou kriviek a
predovšetkým teóriou špeciálnych plôch. Známa je jeho dvojdielna
učebnica deskriptívnej geometrie. Napísal viacero zaujímavých diel
pre budúcich maliarov, sochárov a architektov.
Eduard Weyr
• Eduard Weyr (22. jún 1852 - 23. júl 1903) bol český matematik a
univerzitný profesor. Zaoberal sa predovšetkým geometriou. Eduard
Weyr študoval na nemeckej reálke na Mikulandskej ulici v Prahe. V
detstve ochorel na šarlach, ktorý zanechal na Weyrovi trvalé
následky (trpel bolesťami hlavy), z toho dôvodu potom posledný,
šiesty, ročník reálky nedokončil. Rovnako ako u staršieho brata
Emila, aj u Eduarda vzbudil veľký zápal pre matematiku jeho otec
František Weyr, ktorý bol profesorom matematiky na zmienenej
nemeckej reálke. Matematika pätnásťročného Eduarda natoľko
zaujala, že začal po strednej škole ako hosť navštevovať prednášky
prvého a druhého ročníka matematiky na nemeckej polytechnike v
Prahe. Do tejto doby sa datujú i jeho prvé matematické rozpravy,
ktoré od neho obdržala viedenská akadémia, a ktorá ich vo svojich
spisoch zverejnila.
Eduard Weyr
Ďakujem za pozornosť ... 