Transcript 9_Nezamestnanost_a_inflacia

Nezamestnanosť a inflácia
Pracovné sily, práceschopné obyvateľstvo, zamestnaní
a nezamestnaní, formy nezamestnanosti, príčiny
nezamestnanosti, inflácia, príčiny vzniku inflácie, formy
inflácie, dôsledky.
Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je makroekonomický
problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde
práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré
chcú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce.

Pracovné sily – zamestnaní (vykonávajú
platenú prácu, príp. sú na dovolenke, PN,
štrajkujú)+nezamestnaní (hľadajú prácu)

Mimo pracovnú silu – dospelé obyvateľstvo,
ktoré navštevuje školu, vedie domácnosť, je v
dôchodku, nemôže pracovať pre chorobu alebo
jednoducho nechce a nehľadá prácu
Vzťah pre mieru nezamestnanosti:
U - počet nezamestnaných
L - počet pracovných síl (súčet všetkých
zamestnaných a nezamestnaných)
u - miera nezamestnanosti
kde L=E+U
Formy nezamestnanosti:
frikčná nezamestnanosť - je spojená s
prirodzenými životnými cyklami - hľadanie práce po
materskej dovolenke. Súvisí s migráciou pracovných
síl, so zmenami zamestnania atď.
 štrukturálna nezamestnanosť - vzniká pri
nesúlade medzi ponukou a dopytom po práci - keď
dopyt po určitej práci rastie, po inom druhu práce
klesá a ponuka sa nestačí dostatočne rýchlo
prispôsobovať zmenám na trhu práce.
 cyklická (sezónna) nezamestnanosť -spôsobuje
ju nízky dopyt po práci v čase narušenia celkovej
rovnováhy ekonomiky. Zamestnanosť klesá v
dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.


príčiny nezamestnanosti:
nerovnováha na trhu práce, nepružnosť miezd
pri pružných mzdách, ktoré sa zvyšujú alebo znižujú, aby vyčistili trh,
neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť
Dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej
výške mzdy, vytvorenej na trhu.

Prirodzená miera nezamestnanosti je
nezamestnanosť, pri ktorej je počet
nezamestnaných menší alebo rovnaký ako
počet voľných pracovných miest. Takáto
nezamestnanosť sa označuje aj ako
dobrovoľná.

Nedobrovoľná nezamestnanosť – počet
voľných pracovných síl je absolútne väčší než
počet voľných pracovných miest. Miera
nezamestnanosti je vyššia ako prirodzená
Príčiny nepružnosti miezd:
 trh práce je regulovaným trhom
 mzdy určujú firmy podľa taríf na dlhšie časové obdobie
 zásahy odborov s tendenciou zvyšovať mzdy
 zásahy štátu (určovanie minimálnej mzdy)
Vláda sa snaží o politiku plnej zamestnanosti, pod ktorou sa
rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery
nezamestnanosti.
Pri tejto miere nezamestnanosti sú sily, ktoré pôsobia na ceny
a mzdy v rovnováhe. Cenová a mzdová inflácia je stabilná.
Prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje najvyššiu
prípustnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá
potencionálnemu produktu.
INFLÁCIA
Inflácia je najvážnejším makroekonomickým problémom vo vyspelých
ekonomikách.
Prejavuje sa
•rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb
• znižovaním kúpnej sily peňazí
Príčinou je nerovnováha v ekonomike spôsobená:
•emisiou prebytočného množstva peňazí
•zaostávaním výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu
•prílev tovaru bez odbytu na trh
Príčinou inflácie je teda nerovnováha medzi tokom tovarov a na dopyt
pôsobiaceho množstva peňazí. Inflácia je znehodnotenie peňažnej
jednotky.
Inflácia ako peňažný jav je nadmerná emisia peňazí do obehu
spôsobujúca: znehodnocovanie peňazí, zvyšovanie cien tovarov a
služieb
INFLÁCIA A MIERA
NEZAMESTNANOSTI
Nezamestnanosť je bežný jav v trhovej ekonomike. Príčina je trh práce,
ktorý nie je dokonalým trhom (pružné ceny nezabezpečujú
obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po
nich). Ponuka prevyšuje dopyt, mzdy sú nepružné.
Ekonóm A. W. Phillips (Nový Zéland) skúmal súvislosť medzi mierou
nezamestnanosti a infláciou.Výsledkom je Phillipsova krivka :
Prax však ukazuje, že v krátkom časovom období existuje vzťah medzi
nezamestnanosťou a infláciou, v dlhodobejšom časovom období sú
inflácia a nezamestnanosť navzájom nezávislé.
INFLÁCIA
Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien Consumer Price Index (CPI). Ten vychádza z tzv. spotrebného koša.
SPOTREBNÝ KÔŠ
-súbor tovarov a služieb, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výdavkov
typických pre súkromné domácnosti (potraviny, šatstvo, bývanie, palivo,
zdravotná starostlivosť, školstvo, doprava). Jednotlivé ceny vážime
ekonomickým významom daného tovaru.
najvýznamnejšie indexy:
•index spotrebiteľských cien – CPI
•Index cien výrobcov – PPI (meria sa ním hladina na úrovni
veľkoobchodu)
•cenový deflátor HNP (porovnáva nominálny a reálny HNP) – odráža
vývoj cenovej hladiny
DELENIE A FORMY INFLÁCIE
podľa rýchlosti rastu cien:
mierna - medziročný rast 1 - 9 %,
cválajúca - 10 - 1000%,
hyperinflácia - viac ako 1000 %.
z hľadiska výsledkov merania:
otvorená - k rastu cien dochádza v dôsledku prevahy dopytu na ponukou
alebo rastu výrobných nákladov. Dôsledkom je neustály rast cien.
skrytá (potlačená, blokovaná) - rast cien z rôznych dôvodov neprejavuje,
ale je napr. nedostatok tovarov v obchode (a z toho vyplývajúci rast čierneho
trhu). Vznik je spôsobený vynúteným rastom úspor, čo je typické pre príkazovú
ekonomiku.
z hľadiska vybilancovanosti:
proporcionálna (vybilancovaná) - absolútna cenová hladina rastie, ale
pomery cien sa navzájom nemenia.
neproporcionálna - absolútna cenová hladina rastie, pomery cien sa však
menia.
DELENIE A FORMY INFLÁCIE
podľa príčin, ktoré ju vyvolali:
dopytová (ťahaná dopytom). Príčinou je existencia prebytočného
kúpyschopného dopytu, ktorého hlavnou položkou sú dôchodky (mzdy).
Prebytočný kúpyschopný dopyt vzniká ak:
nominálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce,
existuje nadmerný rast investícií (rýchly rast agregátneho dopytu),
nastáva zníženie daní.
nákladová (tlačená nákladmi). Jej zdroj je na strane ponuky.Vzniká pri raste
cien vstupov (surovín, materiálov, energie a miezd).

Očakávaná inflácia
◦ inflácia má tendenciu k zotrvačnosti
◦ Efekt z očakávania – ak sa napr. očakáva inflácia 7%,
makroekonomické subjekty tento predpoklad automaticky do
svojich rozhodnutí o mzdách a cenách
◦ Dôležitá je úloha emisnej banky

podľa teórii, že príčin inflácie je viac:
◦ teória importovanej inflácie. Podľa tejto teórie dochádza k
prelievaniu inflácie medzi jednotlivými krajinami a to podľa miery
závislosti v zahraničnom obchode.
◦ tvrdenie, že infláciu spôsobuje dopyt, ponuka, ceny na svetových trhoch,
zahraničný obchod a neočakávané politické udalosti.
Dôsledky inflácie
Inflačný rast cien prerozdeľuje dôchodky medzi rôzne skupiny obyvateľstva, čo má
predovšetkým dopad na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.
•klesajú reálne príjmy, a tým aj jeho kúpyschopnosť,
•znehodnocujú sa hotové peniaze a úspory,
•mení sa štruktúra spotreby - rastú výdavky na základné životné potreby, klesajú
výdavky na iné tovary a služby,
•znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí,
•prináša určité výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom,
•zanecháva vážne sociálne nedostatky na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva
Deflácia sa prejavuje všeobecným poklesom cenovej hladiny (tok
tovarov je väčší ako tok peňazí).
Príčiny:
zvýši sa množstvo tovarov bez vzrastu dopytu (napr. vzrastie množstvo
spotrebných statkov bez zvýšenia nominálnej mzdy),
zmenší sa množstvo peňazí bez zodpovedajúceho zníženia ponuky
(peniaze uniknú mimo obeh).
STAGFLÁCIA
Ak v ekonomike existuje
stagflácia, hospodárstvo krajiny
stagnuje a nastáva všeobecný
nárast cenovej hladiny.
-Krivka agregátnej ponuky sa
posúva vľavo a súčasne
dochádza k poklesu HNP pri
raste cenovej hladiny
-Dochádza k nej v dôsledku
nákladmi tlačenej inflácie aj v
podmienkach hosp. stagnácie, či
recesie, keď odbory tlačia na
zvýšenie nominálnych miezd