Transcript Zem a zemské zdroje (Ing. Ladislav Hvizdák, PhD.)

Zem a zemské zdroje
(Ing. Ladislav Hvizdák, PhD.)
Pojem „Zemské zdroje“
Zemské zdroje sú abiotické
zdroje dostupné z prostredia
litosféry, hydrosféry a atmosféry,
ktoré je možné existujúcimi a
dostupnými technológiami vyťažiť
alebo získať pre uspokojovanie
potrieb človeka.
Pojem „Klark“


Každé prírodné prostredie, dostupné
analytickým výskumom, sa vyznačuje
svojim špecifickým kvantitatívnym
chemickým zložením
Ukazovatele geochemického
kvantitatívneho obsahu prvkov sa
nazývajú klarky
Klark

Klarky môžu udávať kvantitatívne
zastúpenie jednotlivých prvkov v
hmotnostných, objemových, alebo
atómových percentách v
atmosfére, hydrosfére, ale aj
magmatických a sedimentárnych
horninách.
„Ložisko“


Z geochemického hľadiska pod pojmom
ložisko daného prvku sa rozumie také
miesto v zemskej kôre, na ktorom je klark
daného prvku výrazne vyšší ako
priemerný klark prostredia okolitej
horninovej masy
Jednotlivé prvky majú vzhľadom na svoje
individuálne vlastnosti rozdielnu
schopnosť koncentrovať sa v ložisku
Rozdelenie Zemských zdrojov
Zemské zdroje možno rozdeliť do
dvoch veľkých skupín:

Neobnoviteľné (tradičné)

Obnoviteľné (alternatívne)
Neobnoviteľné zdroje
Fosílne palivá:



tuhé (rašelina, lignit, hnedé a čierne uhlie),
kvapalné (dechty, zemné oleje, ropa),
plynné (zemný plyn).
Najdôležitejšou primárnou energiou
patriacou do tradičných vyčerpateľných
zdrojov je energia jadrová.
Neobnoviteľné zdroje
Fosílne palivá a minerály sú príkladom
neobnoviteľných zdrojov. Raz, keď sa
zo zeme vyťažia a spotrebujú,
nemožno ich nahradiť, aj keď mnoho
minerálov môže byť recyklovateľných,
ako napr. hliník.
Obnoviteľné zdroje
Pojem „obnoviteľný zdroj energie“ v súčasnosti býva dosť
často nahrádzaný pojmom „alternatívny zdroj energie“.
Je však veľmi dôležité uvedomiť si, že nejde o synonymá.
Príklad:
Vodná energia predstavuje v súčasnosti pre elektroenergetiku
síce zdroj obnoviteľný, ale nie alternatívny, pretože súčasný
počet vodných elektrární hovorí o tom, že je to zdroj bežne
využívaný - tradičný. Ak teda hovoríme o alternatívnych
zdrojoch energie, nijako tým nevyjadrujeme mieru ich
vyčerpateľnosti. Pod týmto pojmom rozumieme všetky
energetické zdroje, ktoré sa v tej ktorej oblasti snažia do
budúcna zastúpiť energetický zdroj bežne využívaný – tradičný
Obnoviteľné zdroje







energia slnečného žiarenia,
energia tečúcich vôd a vodných zrážok,
energia vetra,
energia mora,
energia biomasy a odpadov,
geotermálna energia,
termonukleárna energia.
Znovu získateľnosť
Okrem rozdelenia zdrojov na obnoviteľné a neobnoviteľné,
je možné definovať na zemských zdrojoch aj ďalšiu ich
vlastnosť – znovuzískateľnosť. Napríklad fosílne palivá
a minerály majú nulovú znovuzískateľnosť, lebo ak raz boli
použité, nikdy viac nenadobudnú pôvodné vlastnosti.
Voda je príkladom variabilnej znovuzískateľnosti. Rýchlo
tečúca voda sa môže obnoviť rýchlo vo svojej kvalite po
odstránení zdroja znečistenia. Naproti tomu obnovenie
kvality vody v jazere s malým prítokom a odtokom môže
trvať stovky rokov.
Svetové zásoby neobnoviteľných
zemských zdrojov
Zásoby zemských zdrojov sú
rozmiestnené na našej planéte
nerovnomerne a nerovnomerne sú
aj spotrebovávané.
Index životnosti zásob
Index životnosti zásob - je pomer
celkového množstva zásob k množstvu
zásob využívanému za jeden rok.
Tento index vyjadruje počet rokov
využívania zásob zdroja, ak by sa
udržali súčasné ekonomické
a technologické podmienky.
Dnes známe zásoby ropy vystačia podľa
zvoleného výpočtu 40 rokov, zemného plynu
50 a čierneho uhlia 200 rokov. Pre väčšinu
tu uvádzaných zdrojov indexy životnosti
zásob v časovom rozmedzí rokov 1970 –
1990 rástli, navzdory ich rastúcej spotrebe.
Náhrady materiálov
Komunikačné vedenia meď → optické vlákna
Automobilový a letecký priemysel
Železo, oceľ, hliník → plasty
Miniaturizácia → Zmenšovanie spotreby
prírodných materiálov
Recyklácia → Zníženie primárnej spotreby Fe a Al
Voda
Oceán = prakticky nekonečné množstvo slanej vody,
zásoby pitnej vody sú obmedzené.
Požiadavky na pitnú (a úžitkovú) vodu rastú úmerne s
rastom populácie.
97 % svetových zásob vody sa nachádza v slaných
oceánoch. Zo zvyšku je 69 % vo forme snehu a ľadu.
Sladká voda, vhodná pre použitie človekom, sa nachádza v
jazerách, bažinách a riekach a tvorí 0,008 % zemskej vody.
Distribúcia sladkej vody
Distribúcia sladkej vody na zemskom povrchu je veľmi
nerovnomerná. Hlavné svetové zásoby sú koncentrované
na úrovni vysokých rovnobežiek - v ľadovcoch Grónska a
Antarktídy a v jazerách USA a Ruska. Veľké zásoby sú aj
v tropickej vlhkej oblasti. Napr. v Brazílii je 13 % svetových
obnoviteľných zásob sladkej vody (to znamená všetkej
sladkej vody okrem Antarktídy), väčšinou v riekach. V
mnohých častiach sveta sa hladina sladkej vody sezónne
mení. Pre ochranu proti sezónnym a geografickým
výkyvom hladiny vody sú vybudované tisíce vodných
hrádzí (minimálne 36 000 vyšších ako 15 m). Najväčším
konzumentom sladkej vody je zavlažovanie pôdy.
Zemské zdroje – Svetový trh
Trh s nerastnými surovinami sa vyznačuje
asymetriou, čo je spôsobené nadbytkom suroviny
na strane výrobcu a jej nedostatkom na strane
spotrebiteľa
Pri obchodovaní s nerastnými surovinami na
svetovom trhu sú tieto definované ako:
Komodita


Komodity – majú štandardnú kvalitu a majú
jednoznačnú pozíciu na trhu a preto sú
predmetom predaja a kúpy na celom svete bez
obmedzenia (striebro, meď, ...)
Význam v slovenskom Zákone o komoditnej
burze (zák. č. 92/2008 Z.z.) na účely tohto
zákona upresnený takto: Komodita je hmotný
predmet a ovládateľná prírodná sila, najmä
výrobok, energia a nerastná surovina, vrátane
drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa
obchoduje alebo môže obchodovať na trhu
tovarov a služieb.
Suroviny

Suroviny so špeciálnymi technickými a
súčasne komerčnými vlastnosťami,
ktoré majú komplexnú kvalitu. Trh s
týmito surovinami je na báze kontraktov.
Príklad: železná ruda, magnezit, uhlie,
soľ,...
Kontrakty zohľadňujú bežné ceny na trhu,
vývoj cien na trhu, vývoj ponuky a dopytu,
politickú stabilitu, menový vývoj a pod.
Komoditná burza
Komoditná burza (anglicky commodity exchange)
sú miesta, kde sa obchoduje s komoditnými
termínovanými kontraktmi. Termínované
obchodovanie tu prebieha vo vyhradenom čase,
podľa pravidiel daných na konkrétnej burze a pod
dohľadom jej dozorných orgánov. Spravidla sa
obchoduje s násobkami burzou určeného
množstva danej komodity.
Komoditná burza
Komoditná burza je vlastne
prepojená počítačová a
komunikačná sieť prostredníctvom
ktorej robia účastníci vzájomné
transakcie.
Vedúci producenti
Cena niektorých surovín na trhu je ovládaná
výrobcami - malým počtom vedúcich
producentov. Napr.:
 Fe-rudy: Brazília, Austrália,
 Fluór: Mexiko,
 Draslík: Kanada,
 Fosfáty: Maroko,
 Bauxit: Guinea,
 Magnezit: Čína.
Zemské zdroje – Trh so surovinami
Suroviny, pre ktoré je trhom celý svet, sú


suroviny s ktorými sa obchoduje vo veľkých
objemoch, napr.: uhlie, železo, mangán,
hliník, ...
suroviny s ktorými sa obchoduje v malých
objemoch, ale ich cena je vysoká, napr.:
zlato, meď, zinok, cín, ...
Zemské zdroje – Trh so surovinami
Suroviny, s ktorými sa obchoduje v geograficky
obmedzenom regióne sú

suroviny s vysokou kvalitou, s ktorými sa
obchoduje v malých objemoch, napr.: kaolín,
hnedé uhlie

suroviny s nízkou kvalitou, s ktorými sa
obchoduje vo veľkých objemoch, napr.:
stavebné suroviny, asfalty, soľ na cesty
Zemské zdroje – Ponuka a dopyt
Základným mechanizmom,
ktorý ovplyvňuje vývoj cien
nerastných surovín na trhu
je ponuka a dopyt.
Ponuka a dopyt zároveň
umožňujú aj špekuláciu s
cenami.
Pozrieť si:
Zákon klesajúceho
dopytu a rastúcej
ponuky
Zemské zdroje – Vývoj cien
Príklad toho keď vedúci producent riadi svoje
vlastné predávané množstvo suroviny, uveďme
OPEC – združenie krajín vyvážajúcich ropu,
ktoré si samé kontroluje vyťažené a predané
množstvá aby nedošlo ku nekontrolovanému
vývoju cien ropy, výsledkom čoho by mohol byť
vstup nových krajín a producentov na ropný trh
a tým zmenšenie možnosti odbytu ropy.
Zemské zdroje - OPEC


Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (angl. skratka
OPEC Organisation of the Petroleum Exporting Countries)
bola založená v roku 1960, má sídlo vo Viedni a jej
členské štáty sú: Alžírsko, Angola, Ekvádor, Irak, Irán,
Katar, Kuvajt, Líbya, Nigéria, Saudská Arábia, Spojené
arabské emiráty, Venezuela.
14. septembra 1960 sa na konferencii v Bagdade stretli
zástupcovia 5 krajín, ktorých export ropy presahoval
domácu spotrebu a založili OPEC. Základné stanovy
organizácie boli prijaté v januári 1961 v Caracase,
Venezuela. Zakladajúce štáty vytvorili kartel určujúci
objem a spotrebu ropy, hlavne pomocou ťažobných kvót,
Ďakujem za pozornosť