Futbal Spracoval: Marek Janíček
Download
Report
Transcript Futbal Spracoval: Marek Janíček
Futbal
Streľba
1.
2.
3.
Streľba má 3 fázy:
prípravné pohyby (rozbeh, náprah)
pohyby pri kope (sčítanie všetkých síl)
pohyby po kope (zotrvačnosť pohybov)
Pri streľbe sa kladie dôraz hlavne na
razantnosť a presnosť.
Prípravné pohyby:
prvé kroky – predsunuté ťažisko tela
dlhší rozbeh = väčšia sila kopu
smer rozbehu hráča na loptu vzhľadom na
bránu môže byť:
– kolmý k bráne,
– rovnobežný s bránkovou čiarou,
– po smere oblúku sa hráč dostane opäť do
smeru kolmého
Údery a kopy
Vo futbale ide o údery vykonané dolnou
končatinou.
Rozumieme tým pohybovú činnosť spojenú
s uvedením náčinia do pohybu nárazom.
Môže sa vykonať po predchádzajúcom
rozbehu alebo bez neho.
Pohyby pri kope:
pri kopoch vznikajú nárazové sily, ktorými na
seba objekty pôsobia v čase trvania dotyku a
majú rovnakú veľkosť a opačný smer
je to akcia nohy a následná reakcia lopty
kopy: sú charakteristické kontaktné odovzdania
rýchlosti náčiniu za veľmi malý časový interval
Kopy môžeme rozdeliť na:
priame
šikmé.
Priamy kop smeruje do
ťažiska lopty (do stredu).
Šikmý kop smeruje mimo
ťažiska lopty (vzniká rotácia
náčinia) a vykonáva sa
vnútornou alebo vonkajšou
časťou chodidla.
Sledovanie cieľov
Aby náčinie po údere
prekonalo letom čo najväčšiu vzdialenosť –
výkop.
malo čo najväčšiu priebojnosť – streľba na
bránu.
čo najpresnejšie zasiahlo bod v čase a priestore –
prihrávka i nahrávka.
Počiatočná rýchlosť náčinia
Počiatočná rýchlosť náčinia po údere je tým
väčšia, čím:
väčšou rýchlosťou sa spoluudierajúce objekty
zrazili.
väčšiu hmotnosť má udierajúci článok(noha).
menšiu hmotnosť má udierané náčinie (lopta).
Faktory ovplyvňujúce smer a rýchlosť lopty.
Let lopty závisí od sily, smeru kopu ale aj od
ťažiska kopajúceho čím môže následne vznikať
rôzna rotácia lopty.
Ďalej môžu na smer a rýchlosť lopty vplývať aj
vonkajšie činitele (smer a rýchlosť vetra, terén,
kvalita lopty, váha lopty, technická schopnosť
kopajúceho).
Pri dotyku s loptou sa sleduje aj predklon alebo
záklon hráča.
Behy
Beh je charakteristický neustálym opakovaním
jedného cyklu.
Hlavné zložky:
odraz z jednej nohy
švih druhej nohy
Uhol odrazu a uhol vzletu musia byť optimálne.
Je potrebné nájsť optimálny pomer medzi
frekvenciou a dĺžkou kroku
Dĺžka kroku závisí od odrazovej sily a uhla
odrazu a je podmienená:
dĺžkou končatín,
kĺbovou pohyblivosťou,
svalovou koordináciou.
Frekvencia krokov závisí od:
pohyblivosti nervových procesorov,
výšky letu.
Beh so zachovaním rýchlosti má svoje
osobitosti:
predlžuje sa krok, tým aj letová fáza,
trup sa vzpriamuje,
dokrok sa dostáva pred zvislú ťažnicu,
zväčšuje sa uhol odrazu.
Bežecký luk
Odraz začína po prechode ťažiska vertikály, v
okamihu keď je nad stredom chodidla opornej
končatiny.
Ukončieva sa krčenie opernej končatina, ktoré sa
začalo pri jej dokroku.
Tiaž tela prechádza z celého chodidla na prednú
časť.
Odrazová končatina sa vystiera postupne v
stehennom, kolennom a členkovom kĺbe.
Hlava, krk, trup a odrazová končatina sa
dostávajú do jednej línie s miernou tendenciou
do oblúka.
Po prechode vertikály je koleno švihovej
končatiny maximálne ohnuté, predkolenie je
zložené pod stehnom.
Celá švihová končatina pokračuje v pohybe
vpred.
Po dokončení odrazu nastáva fáza letu, pri ktorej
ťažisko tela dosahuje najvyššiu polohu.
Akčný uhol
Časť od okamihu dokroku po dosiahnutie
vertikály tvorí spolu odrazom uhlovú fázu
bežeckého kroku.
Je vymedzená polohou bežca pri dotyku s
podložkou a pri dokončení odrazu.
Je individuálnou osobitosťou bežca.
Má vzťah k výkonnosti.
Chôdza
Predstavuje základný pohybový prostriedok,
ktorý cvičenec používa na zmenu miesta svojej
polohy.
Je to pohyb cyklický, ktorého základom je krok.
Dva alebo viac krokov tvorí cyklus, ktorého
prvky sa pravidelne opakujú.
Pri chôdzi sa pohyby dolných končatín striedajú,
pričom jedna noha je vždy v styku so zemou.
Použitá literatúra
Koniar M., Leško M.: Biomechanika, Bratislava
Brázda M.: Biomechanické základy tel. Cvičení,
Hradec Králové, 1984