Transcript Vladimír DVORÁČEK

Aktuálne trendy slovenského bankového sektora
Ing. Vladimír Dvořáček
Výkonný riaditeľ
Útvar dohľadu nad finančným trhom NBS
Obsah
 Trendy v slovenskom bankovom sektore
 Banková únia
 Implementácia Basel III
2
Trendy v slovenskom bankovom sektore
Slovenský bankový sektor v kontexte EÚ




Význam slovenského bankového sektora je z pohľadu EU zanedbateľný (podiel: 0,1%)
Prítomnosť zahraničných bánk na Slovensku patrí medzi najvyššie v EU (viac ako 90%)
Podnikanie bánk je prevažne konzervatívne – zameranie na financovanie podnikov a
domácností, financovanie aktivít z primárnych vkladov klientov
Slovenský bankový sektor je zatiaľ len málo vystavený hlavným rizikám v EÚ (v súčasnosti
relatívne vyšší ekonomický rast, malé vystavenie voči periférnym štátom, nízka saturácia
trhu...)
Postavenie bankového sektora v rámci EU
22%
UK
20%
18%
GR
160
FR
DE
140
16%
120
14%
Dlh ku HDP (2011)
Podiel bankového sektora na EU
Ekonomický rast a fiškálna pozícia
180
12%
10%
IT
ES
8%
6%
NL
2%
DK
0%
0%
Zdroj: ECB, vlastné výpočty
100
Eurozóna
80
ES
60
AT PT
GR SI
CY
IE
MT
BE
HU
PL
LU
FI
BE
HU
CY
NL
SI
40
4%
IT
PT
SE
CZ SK
LT
LV RO
BG
EE
20%
40%
60%
80%
Podiel zahraničného vlastníctva v bankovom sektore
100%
IE
FRUK
DE
AT MT
FI DK SK
CZ
SE
RO
20
LV PL
LT
LU
BG
0
-5
-4
-3
-2
-1
0
Ekonomický rast
1
EE
2
3
Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty
Veľkosť bubliny zobrazuje výšku deficitu verejných financií
4
Význam slovenského bankového sektora





Bankový sektor si udržiava dominantné postavenie vo financovaní reálnej ekonomiky SR
Úvery poskytnuté bankami tvoria 93% celkových finančných záväzkov domácností
Vklady domácností prijaté bankami tvoria 76% celkových finančných aktív domácností
(respektíve 63% po zarátaní dôchodkového sporenia)
Prepojenie bánk a podnikového sektora je relatívne nižšie
V porovnaní s ostatnými investíciami sú vklady v bankách (z hľadiska stability úrokových
sadzieb/výnosu) dôležitým pilierom finančnej pozície domácností
Postavenie bankového sektora v rámci SR
Prepojenie bánk a reálnej ekonomiky
120
100
0,2%
80
Domácnosti
Banky
Domácnosti
Podniky
Banky
Podniky
1,5%
v
Splátkov ý predaj
60
40
Fondy KI
4,8%
k
Faktoring
20
vklady
2,6%
3,7%
úvery
OCP
Lízing
vklady
6,1%
DDS
1,5%
úvery
DSS
0
Banky
Poisťov ne
7,9%
Zdroj: NBS
Pasív a
Aktív a
Pasív a
Aktív a
Pasív a
Aktív a
Pasív a
Aktív a
71,9%
Domácnosti a domáce banky
Podniky a domáce banky
Vzťah k iný m sektorom
Iné protistrany bánk
Zdroj: NBS
Na graf sú zobrazené iba finančné aktíva a pasíva
5
Pôsobnosť NBS vo vzťahu k slovenskému
bankovému sektoru



NBS vykonáva dohľad nad bankovým sektorom – cieľom je prispievať k stabilite finančného
systému ako celku
Integrácia dohľadu nad finančným trhom v rámci NBS od roku 2006 (komplexný pohľad na
stabilitu finančného sektora v SR)
NBS v oblasti bankovníctva vykonáva najmä




povoľovaciu a regulačnú činnosť
dohľadu na mieste a na diaľku
dohľad na makroúrovni
Cezhraničná spolupráca (colleges of supervisors, ESAs...)
6
Globálny vývoj z pohľadu finančnej stability SR
Globálny vývoj poznačený prevažne negatívnymi trendmi v prvom polroku 2012, najmä pod
vplyvom dlhovej krízy v eurozóne
Pozitívny dopad trojročných refinančných operácií ECB v prvom štvrťroku, v druhom
štvrťroku sa situácia znova vyhrotila na finančných trhoch
Tlak na prijímanie bezprecedentných protikrízových opatrení
Eurozóna ako celok sa priblížila recesii; zložitým vývojom prechádzali najmä periférne krajiny




Kreditné spready 5-ročných štátnych dlhopisov krajín
s vyššou mierou rizika
25
20
15
60
Írsko
Taliansko
Španielsko
Portugalsko
50
40
Grécko (pravá os)
3.5
Slovensko
Česká republika
Poľsko
Nemecko
3
2.5
2
1.5
30
10
20
5
10
0
1.7.2008
1.7.2009
1.7.2010
1.7.2011
Zdroj: Bloomberg, vlastné výpočty, hodnoty sú uvedené v p. b.
Kreditné spready 5-ročných štátnych dlhopisov krajín
strednej Európy a Nemecka
0
1.7.2012
1
0.5
0
-0.5
-1
1.7.2007
1.7.2008
1.7.2009
1.7.2010
1.7.2011
1.7.2012
Zdroj: Bloomberg, vlastné výpočty, hodnoty sú uvedené v p. b.
7
Globálny vývoj z pohľadu finančnej stability SR
Zvýšená rizikovosť bankového sektora eurozóny; spomaľovanie úverovej aktivity v eurozóne
(vplyv dopytových aj ponukových faktorov)
Klesajúci dopyt domáceho súkromného sektora v eurozóne – pokles dôvery, nárast neistoty
Znižovanie výdavkov verejných financií (dopad fiškálnej konsolidácie) vytvára spolu s
ekonomickým poklesom negatívnu špirálu



Slovenská ekonomika v prvom polroku 2012 zatiaľ s neklesajúcou dynamikou
Pozitívny vplyv zahraničného obchodu; napriek tomu spomaľovanie dynamiky vývozu
Významný vplyv automobilového priemyslu
Stagnácia spotreby domácností – neistota, pokles reálnych miezd
Indexy vývoja priemyselnej produkcie vo vybraných
ekonomikách
130
Zmena priemernej úrokovej sadzby na úvery
podnikom v období od júla 2011 do júna 2012
0,4
120
0,2
110
0
100
-0,2
90
-0,4
Zdroj: Eurostat, US Federal Reserve, priemer 2007=100.
Rakúsko
Holandsko
Belgicko
Nemecko
Fínsko
Írsko
Slovensko
Francúzsko
Portugalsko
Slovinsko
-0,8
Estónsko
I.12
VII.12
Nemecko
Cyprus
Slovensko
VII.11
I.11
VII.10
I.10
VII.09
USA
-0,6
Španielsko
Eurozóna
I.09
VII.08
I.08
VII.07
I.07
80
Taliansko




Zdroj: ECB
8
Sektor retailu
 Spomaľovanie tempa rastu úverov na bývanie počas prvých 9 mesiacov roka 2012
 Sprísňovanie úverových štandardov vo vybraných bankách (najmä požiadavky na vyššie
zabezpečenie úverov)
 Dostupnosť bývania na priaznivých úrovniach; rastúca neistota v sektore domácností
 Pokles cien nehnuteľností sa prejavil na poklese nominálnej výšky poskytovaných úverov
 Rast spotrebiteľských úverov (čiastočne nahrádzali úvery na nehnuteľnosti)
Zmeny v stave úverov a vplyv cien nehnuteľností
Úrokové sadzby na nové a existujúce úvery
2 000
1 800
1 800
1 600
1 600
1 400
1 400
1 200
1 200
2,5
5,5
2
4,5
1,5
3,5
1
1 000
1 000
800
800
0
VI.12
V.12
IV.12
III.12
II.12
I.12
XI.11
XII.11
X.11
IX.11
VIII.11
VII.11
V.11
VI.11
200
IV.11
200
III.11
400
II.11
400
I.11
600
600
XII-04
6,5
0
XII-05
XII-06
XII-07
XII-08
XII-09
XII-10
XII-11
Medziročné zmeny v stav e úv erov (ľav á os)
Medziročné zmeny v stav e úv erov - uprav ené o ceny nehnuteľností (ľav á os)
Cena nehnuteľností za m2
Zdroj: NBS, údaje v mil. EUR (ľavá os)
Kvartilové rozpätie sadzieb na nové úvery na nehnuteľnosti
Priemerná sadzba na nové úvery na nehnuteľnosti
Priemerná sadzba na ex istujúce úvery na nehnuteľnosti
Výnos 10-ročného štátneho dlhopisu SR
1-ročný Euribor (pravá os)
Zdroj: NBS, údaje v %
9
Sektor retailu


Zlepšovanie kvality úverových portfólií, rástol však podiel úverov s omeškaním do 90 dní
Nárast pomeru objemu nových úverov k zabezpečeniu v prvom polroku 2012 (negatívne
najmä v kontexte poklesu cien nehnuteľností) – výrazné rozdiely medzi bankami
Úverové zaťaženie domácností sa výrazne nemenilo
Trh práce v prvom polroku 2012 bez výraznejších zmien
Štruktúra zmien objemu zlyhaných úverov
domácnostiam
60000
Pomer objemu nových úverov na bývanie
k hodnote ich zabezpečenia
90%
40000
20000
80%
0
-20000
70%
-40000
-60000
I.12
II.12
III.12
IV.12
V.12
VI.12
VII.12 VIII.12 IX.12
Reklasifikácie
Presun zo štandardných do zlyhaných
Presun zo zlyhaných do štandardných
Odpredaj zlyhaných úverov
Odpis zlyhaných úverov
Splácanie úveru - úbytok zlyhaných úverov
Čerpanie nových úverov - okamžité zlyhanie
Zmena zlyhaných úverov celkom
Zdroj: NBS, údaje za medzimesačné zmeny sú v mil. EUR
60%
50%
I.10
II.10
III.10
IV.10
V.10
VI.10
VII.10
VIII.10
IX.10
X.10
XI.10
XII.10
I.11
II.11
III.11
IV.11
V.11
VI.11
VII.11
VIII.11
IX.11
X.11
XI.11
XII.11
I.12
II.12
III.12
IV.12
V.12
VI.12
VII.12
VIII.12
IX.12


Kvartilové rozpätie
Banky celkom
Zdroj: NBS
10
Sektor podnikov





Spomaľovanie toku úverov podnikom napriek zlepšeniu vybraných ukazovateľov za podnikový
sektor (rast exportu, pokles úverového zaťaženia...) , pokles od konca prvého polroka (-1,7% v
júni, -4,6% v septembri 2012)
Len minimálny nárast dopytu po nových úveroch zo strany podnikov
Viaceré riziká ostávajú – neistota vzhľadom na vývoj v zahraničí, koncentrácia pozitívnych trendov
Banky očakávajú zvýšenie kreditného rizika, sprísňovanie úverových štandardov
Stabilný vývoj kvality úverov – aktívne čistenie portfólií zlyhaných úverov
Negatívny vývoj v zlyhaných úveroch len vo vybraných odvetviach
Medziročný rast úverov vo vybraných odvetviach
s eptem ber 2012
Zlyhané úvery vo vybraných odvetviach
dec em ber 2011
40%
Dodáv k a v ody
Doprava a skladovanie
30%
Stavebníctvo
Stav ebníc tv o
Poľnohs podárs tv o
Zmena v objeme zlyhaných úverov v posledom štvrťlroku

Obc hod
Doprav a a s k ladov anie
SPOLU
Priem y s el
N ehnuteľnos ti
Odborné a tec hnic k é č inn.
Dodáv k a elek triny a ply nu
R eš taurác ie
Infom rác ie a k om unik ác ia
U by tov ac ie s luž by
Maloobchod
Vybrané trhové služby
10%
Priemysel
Reštaurácie
0%
-10%
Predaj mot. vozidiel
-20%
Veľkoobchod
-30%
Nehnutelnosti a hotely
-40%
Ť až ba
0%
-40%
Zdroj: NBS
20%
-30%
-20%
-10%
0%
10%
20%
30%
40%
2%
4%
6%
8%
10%
12%
14%
16%
18%
20%
Podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch
Zdroj: NBS, bubliny predstavujú podiel segmentu na celkových úveroch podnikom
11
Ziskovosť



Medziročný pokles ziskovosti k septembru o 30% (bez jednorazových vplyvov v r. 2011 by to
bolo 22%)
Pokles rentability vlastných zdrojov – aj pod vplyvom rastu vlastných zdrojov
Vplyv viacerých trendov na pokles ziskovosti:



Nárast nákladov súvisiacich s bankovým odvodom (47 mil. EUR v prvom polroku 2012, 12%
čistého zisku pred zdanením), negatívny dopad najmä na pobočky
Medziročný pokles čistých úrokových príjmov od mája 2012 – konkurencia prejavujúca sa pri
úrokovej politike (pokles marží), spomaľovanie úverovania
Vyššie náklady na kreditné riziko úverového portfólia v porovnaní s rokom 2011
Medziročné zmeny čistých úrokových príjmov
bankového sektora
Štruktúra ziskovosti bankového sektora
800
20%
600
400
15%
200
0
10%
-200
-400
5%
-600
-800
2011Q1
2011Q2
2011Q3
2011Q4
2012Q1
2012Q2
2012Q3
Prevádzkové náklady
Čistá tvorba OP a rezerv
Čistý neúrokový príjem
Daň z príjmu
Čistý úrokový výnos - cenné papiere
Čistý úrokový výnos - retail
Čistý úrokový výnos - ostatní klienti
Čistý zisk
Zdroj: NBS, údaje sú v mil. EUR,
OP – opravné položky
0%
-5%
jan
feb
2008
mar apr
2009
maj jún
2010
júl aug
2011
sep
2012
Zdroj: NBS, údaje v mil. EUR
12
Primeranosť vlastných zdrojov
Hodnota primeranosti vlastných zdrojov vzrástla z 13,3 % k decembru 2011 na 15,8 % (Tier
1 na úrovni 14,6%) k 30. septembru 2012 – min. v sektore 11,5%
Rástli najmä vlastné zdroje (prevažne Tier1) prostredníctvom nerozdeleného zisku minulých
rokov (banky ponechali 46% zo zisku z roku 2011)
K rastu primeranosti vlastných zdrojov prispela aj optimalizácia požiadaviek na vlastné zdroje
pomocou používania vlastných modelov
Zmiernenie negatívneho efektu precenenia dlhopisov z konca roka 2011; pokles objemu
rizikovo vážených aktív
Takmer všetky banky boli v plnom súlade s odporúčaním NBS v oblasti kapitálovej pozície




Vývoj primeranosti vlastných zdrojov (PVZ)
v bankovom sektore
6
24%
5
20%
4
16%
3
12%
2
8%
1
4%
0
0%
I.04
I.05
I.06
I.07
Tier I
PVZ
Zdroj: NBS, údaje v mld. EUR
I.08
I.09
Tier II
Min PVZ
I.10
I.11
I.12
Tier III
9% PVZ
Miera ponechania zisku z rokov 2011 a 2010
vo vlastných zdrojoch bánk
100%
% ponechania zisku - rok 2010

80%
60%
40%
20%
0%
0%
20%
40%
60%
80%
% ponechania zisku - rok 2011
100%
Zdroj: NBS
13
Hlavné riziká v bankovom sektore

Vývoj domácej ekonomiky


Nízka ziskovosť


Vysoký podiel dcérskych spoločností zahraničných bankových skupín a možné smerovanie
bankovej regulácie smerom k preferovaniu stability bankových skupín pred stabilitou na
národnej úrovni vytvára riziko destabilizácie slovenského bankového sektora
Banková únia (jednotný mechanizmus dohľadu)


Stále relatívne vysoký konkurenčný tlak v spojení s externými faktormi (bankový odvod) a
spomaľovaním úverov vytvára tlak na ziskovosť bankového sektora
Vývoj v oblasti regulácie v kombinácii so štruktúrou slovenského bankového sektora


Spomalenie rastu pod vplyvom negatívneho vývoja globálnej ekonomiky môže zvýšiť kreditné
riziko vrátane rizika poklesu cien slovenských štátnych dlhopisov
Podstatné bude rozdelenie zodpovedností a spolupráce medzi národnými autoritami a ECB
Riziko transformácie dcérskych spoločností na pobočky

Transformácia významnej dcérskej spoločnosti zahraničnej bankovej skupiny na pobočku môže
mať destabilizujúci efekt na domáci bankový sektor (možný odliv kapitálu, slabší vplyv
národných autorít)
14
Banková únia
Dôvody vytvorenia bankovej únie
 Vytvorenie efektívneho a účinného rámca pre výkon dohľadu nad bankami
inštitúciou Únie
 Zaistenie rovnakého uplatňovania jednotného súboru pravidiel (single rule
book) vo vzťahu k bankám
Zdroj: Závery zo zasadnutia Európskej rady, 29. jún 2012
16
Piliere bankovej únie
Jednotný
mechanizmus
dohľadu
(JMD)
Jednotný
rezolučný
mechanizmus
Jednotný fond
ochrany
vkladov
Jednotný súbor pravidiel
(Single Rulebook)
17
Plán vytvárania bankovej únie
29. jún 2012
• Dohoda Európskej rady
o vytvorení bankovej
únie
• Mandát pre 4
prezidentov (EK, ER, EP,
ECB) na prípravu plánu
opatrení na vytvorenie
skutočnej hospodárskej
a menovej únie
12 sept. 2012
• Oznámenie Komisie o
bankovej únii
• Návrh nariadenia, kt. sa
zverujú osobitné úlohy
ECB (JMD)
• Návrh nariadenia,
ktorým sa mení a
dopĺňa nariadenie o
EBA
do konca 2012
• Dosiahnutie dohody
na:
• JMD
• novej smernici o
ochrane vkladov
• CRR/ CRD IV
• návrhu smernice o
krízovom
manažmente
• Konkrétny plán 4
prezidentov na
vytvorenie skutočnej
hospodárskej a
menovej únie.
v priebehu r. 2013
• Spustenie JMD, ECB
preberie kompetencie
od národných orgánov
dohľadu
• Pilier II a III posunuté
na r. 2013 bez určenia
presných termínov
18
Jednotný mechanizmus dohľadu
Jednotný mechanizmus dohľadu
Rada Guvernérov
ECB
Výbor pre dohľad
nominovanie
členov VPD
vydávanie
rozhodnutí
Národné orgány dohľadu štátov, kt.
sú súčasťou JMD
EBA
(koordinácia
medzi členmi a
nečlenmi JMD,
regulácia)
Národné
orgány
dohľadu
štátov, kt. nie
sú súčasťou
JMD
Jednotný súbor pravidiel
(Single Rulebook)
19
Vzťahy medzi inštitúciami s pôsobnosťou
v oblasti dohľadu a regulácie - návrh
EÚ/EBA
• Vytváranie jednotného systému pravidiel pre
podnikanie bánk (pre 27 štátov EÚ).
ECB
• Aplikovanie a vynucovanie pravidiel (rozhodovanie)
vo vzťahu k 6200 bankám v eurozóne.
NBS
• Operatívny dohľad nad bankami, informovanie a
spolupráca s ECB.
20
Navrhované kompetencie ECB

Povoľovacia činnosť - ECB na podnet národného orgánu dohľadu rozhodne o
udelení/odobratí licencie

Dohľad na mikro úrovni



Dohľad na makro úrovni


dohľad na mieste aj dohľad na diaľku, NBS sa bude môcť zúčastniť dohľadu na mieste,
dohľad nad kapitálom (pilier 1) aj pravidlami správy a riadenie banky (pilier 2)
stanovenie dodatočných kapitálových vankúšov a iných požiadaviek
Vedenie konaní a sankcionovanie
21
Kompetencie zostávajúce na národnej úrovni








činnosti decentralizované z ECB
poskytovanie súčinnosti ECB
vydávanie predchádzajúcich súhlasov v niektorých menej dôležitých oblastiach, (ustanovenie
členov orgánov a kľúčových zamestnancov v bankách),
prijímanie a vybavovanie notifikácií o cezhraničnom podnikaní,
opatrenia proti praniu špinavých peňazí,
dohľad nad subjektmi, ktoré nie sú úverovými inštitúciami podľa bankovej smernice, ale
členské štáty ich dobrovoľne subsumovali pod túto definíciu na národnej úrovni
dohľad nad platobnými službami,
ochrana spotrebiteľa
22
Otvorené otázky bankovej únie








Fungovanie JMD bez piliera II a III
Rýchlosť zavedenia JMD
Pôsobnosť ECB (6200 bánk) – decentralizácia dohľadu na národnú úroveň
Vzťah medzi národnými orgánmi dohľadu a ECB
Ochrana záujmov všetkých členských štátov – ECB má vo vzťahu k E-SIBs vykonávať
právomoci home aj host orgánu dohľadu (záruky, že rozhodnutie ECB nenaruší finančnú
stabilitu v ČŠ)
Hlasovanie vo Výbore pre dohľad
Opravné prostriedky proti rozhodnutiam ECB
Používanie národných jazykov pri komunikácii trhu s ECB
23
Implementácia Basel III
Stav prijímania CRR/D IV





Európska komisia predložila prvé znenie návrhu novej regulácie obozretného podnikania
európskych bánk (CRR/CRD IV) v júli 2011. Jeho základom je implementácia Bazilejských
pravidiel (Basel III) a stanovenie jednotných bankových pravidiel na vnútornom trhu EÚ.
Cieľom je najmä posilnenie kapitálovej odolnosti bankového sektora voči šokom na
finančnom trhu a zabránenie opakovaniu sa krízy posledných rokov.
Následne boli vytvorené pracovné skupiny v členských krajinách (centrálne banky alebo
orgány dohľadu nad finančným trhom), ktoré predkladali a koordinovali svoje pripomienky.
Národná banka Slovenska v tejto etape presadila niektoré pripomienky (zachovanie
dohľadu a vykazovacích povinností nad likviditou na národnej úrovni, akceptovanie
slovenských štátnych dlhopisov ako likvidných aktív, spolupráca home a host dohľadov,
cezhraničné finančné prevody)
Na zasadanie Rady ministrov financií ECOFIN bolo 15. mája 2012 predložené vtedajším
dánskym predsedníctvom finálne znenie (tzv. piate kompromisné znenie) CRR/CRD IV. Rada
jednohlasne schválila tzv. „General approach“ k CRR/CRD IV.
Európsky parlament (Výbor pre hospodárske a menové veci) v máji 2012 schválil svoju
pozíciu k CRR/CRD IV. Tým sa mohol začať trialóg (trojstranné rokovania medzi Radou,
Európskym parlamentom a Komisiou).
25
Stav prijímania CRR/D IV

V rámci trialógu sa začalo nové kolo predkladania pripomienok a snahy o dosiahnutie
kompromisu, resp. o zachovanie už dosiahnutých formulácii.

Dosiahnuté znenie CRR/CRD IV môže byť výrazne odlišné než pôvodné znenie predložené
Komisiou alebo kompromisný text predložený dánskym predsedníctvom.

Konečné znenie CRR/CRD IV bude schválené v Európskom parlamente (EP) až po dohode o
kompromisnom texte. Plenárne hlasovanie EP sa očakáva v novembri, resp. decembri
2012.
26
Stav prijímania CRR/D IV

Pretože návrhy počítajú naďalej s pôvodne navrhnutým termínom účinnosti 1. januára
2013 (EP navrhol termín implementácie smernice k 1.1.2014), konečná dohoda o texte CRD
IV/CRR by mala byť dosiahnutá v najbližších týždňoch.

CRR/CRD IV má úzky vzťah aj k téme jednotného mechanizmu dohľadu (SSM). Komisia
preferuje oddelené negociácie k CRR/CRD IV od SSM a pracuje aj na internej analýze
dopadov SSM do CRR/CRD IV. Zmeny v CRR/CRD IV vyplývajúce z SSM budú buď ešte v
rámci negociácií zapracované do súčasného textu CRR/CRD IV, alebo bude potrebné
novelizovať CRR/CRD IV.

V súčasnosti nie je celkom jasné definitívne nastavenie priamej účinnosti CRR a platnosti CRD
IV – to generuje otázku, s akými termínmi budú schvaľované technické štandardy EBA
viažuce sa na CRR / CRD IV, vrátane štandardov upravujúcich FINREP a COREP
27
CRR/D IV: Niektoré nástroje regulácie a témy
pripomienkované NBS




Väčší objem kvalitnejšieho kapitálu: zvýšenie kapitálu a kvalitnejšie kapitálové položky
v jeho jednotlivých vrstvách Tier I, II a III.
Vytváranie kapitálových rezerv na krytie strát: prostredníctvom tzv. kapitálových
vankúšov, ako napríklad vankúš na zachovanie kapitálu, proticyklický kapitálový vankúš,
vankúš na krytie systémového rizika.
Dostatočný objem primerane likvidných prostriedkov: nové ukazovatele likvidity,
takzvané LCR - Liquidity coverage requirement, a SFR - Stable Funding requirement).
Obmedzenia týkajúce sa pomeru majetku a kapitálu: ukazovateľ finančnej páky
(leverage).
28
CRR/D IV: Niektoré nástroje regulácie a témy
pripomienkované NBS





Transformácia rozmeru regulácie a dohľadu z národného na európsky: Stabilita
finančného systému európskych bankových skupín dostáva vyššiu prioritu ako stabilita
národných trhov.
Užšia a pravidelná spolupráca a lepšia konvergencia postupov regulácie a
dohľadu príslušných členských štátov, pretože výkonu dohľadu a regulácie na
domácom (pobočky) alebo na konsolidovanom (dcérske spoločnosti) základe sa udeľuje väčší
význam.
Úplná harmonizácia: Cieľom je zaviesť všeobecné požiadavky a odstrániť národné voľby,
čo znamená, že nebude možné používať prísnejšie národné regulačné pravidlá požiadaviek na
banky, ktoré by mohli zohľadňovať aktuálnu situáciu v dohliadanom subjekte.
Výrazné rozdiely v otázke chápania finančnej stability a s tým spojenej
maximálnej harmonizácie: Komisia chápe stabilitu ako stabilitu veľkých bankových
skupín, kým na národnej úrovni je chápaná ako stabilita častí - menších bankových domov,
ale významných pre danú ekonomiku členského štátu, čím by sa zabezpečila stabilita celku.
Likvidita a ukazovatele likvidity: SR má tému likvidity dlhodobo pokrytú národným
predpisom. Ďalšiu existenciu tohto predpisu podporuje aj nové znenie CRR, ktoré dovoľuje
ponechať alebo zaviesť národné ustanovenia až do času zavedenia nových ukazovateľov
likvidity LCR a SFR.
29
Ďakujem za pozornosť