Transcript Pravda ako hodnota pre 6. ročník ZŠ

RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV
TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA
Katechetické oddelenie
Pravda ako hodnota
pre 6. ročník ZŠ
Mgr. Peter Drela
2012
Obsah:
1.
2.
3.
4.
5.
Kameň ako symbol
Ezau a Jakub – dôsledky klamstva
Ježiš a hriešnica
Ôsme Božie prikázanie
Médiá a šírenie pravdy
1. Kameň ako symbol

Kameň v živote človeka
V kultúre človeka zohral kameň dôležitú úlohu. Pre primitívneho
človeka bol kameň nenahraditeľný. Používal ho ako nástroj i
zbraň.
V predhistorických časoch ľudia verili, že kameň má posvätnú
moc. Pre primitívneho človeka nesie v sebe kameň život a
plodnosť. Ľudia vztyčovali obrovské balvany (megality) a
stavali z nich monumenty rozličného druhu a veľkosti.
Neskoršie začali kamene slúžiť ako základný materiál pri
výstavbe obranných stavieb, napr. čínsky múr. Šalamúnov
jeruzalemský chrám bol postavený z kameňa, veľkolepé
Koloseum v Ríme je postavené z kamenných kvádrov.
Prvé písmo človek vyrýval do kamenných tabuliek. Mojžiš dostal
od Boha dve kamenné tabule – Desať Božích prikázaní.

Kameň vo Svätom písme
Symbol kameňa môžeme nájsť vo Svätom písme na mnohých
miestach:

Kameň ako symbol Božskej moci – napr. Jakub, ktorý zaspí
na kameni a sníva sen o nebeskom rebríku. Z kameňa stavia
Bohu oltár a miesto nazýva Bétel – Boží dom, brána do neba
(Gn 28, 11 - 19).

Kameň ako symbol tvrdosti srdca – „Tuhé ani kameň jeho
srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je (Jób 41, 16).



Sväté písmo nazýva Boha kameňom základným, uholným.
Kameň uholný sa stáva symbolom Mesiáša.
Sväté písmo pomenúva Boha ako Skalu Izraela (Gn 49,25).
Dávid spieva Bohu ďakovnú pieseň a nazýva ho svojou
skalou, útočišťom (2 Sam 22,2 n).
Ježiš nazýva Petra skalou: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na
tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju
nepremôžu“ (Mt 16,18). Apoštol – skala je symbolom
neotrasiteľnosti pravej viery, naznačuje vytrvalosť, stálosť.
„A tak každý kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich,
podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale“
(Mt 7,24). Aj v Prvom liste apoštola Petra sa píše o
duchovnej stavbe, ktorú tvoria veriaci – živé kamene.
2. Ezau a Jakub – dôsledky
klamstva
Izák a Rebeka mali dvoch synov- starší Ezau, mladší Jakub.
Keď Ezau dorástol stal sa lovcom, bol silný, mal rád divočinu.
Jakub bol krotký, tichý a na rozdiel od brata ostával v stane,
pásol ovce, bol roľníkom. Stal sa matkiným miláčikom.
Jedného dňa sa Ezau vrátil z lovu veľmi hladný a vyčerpaný.
Jakub práve pripravoval chutnú šošovicu. Ezau prosil brata
aby mu dal z tohto jedla. Jakub súhlasil pod podmienkou
získania práva prvorodeného. Izák bol už starý, slepý a
nevládny. Vedel, že čoskoro zomrie a preto by rád odovzdal
požehnanie svojmu najstaršiemu synovi. Požiadal Ezaua aby
mu pripravil chutné jedlo a potom mu dá požehnanie.
Ezau odišiel do stepi uloviť zver, ale Rebeka všetko počula. Ona
mala iné úmysly, chcela podvodom podstrčiť svojho
miláčika Jakuba. Rebeka pripravila chutné jedlo a do
kozľacích kožiek zabalila Jakubove ruky a holý krk a
obliekla mu najkrajšie šaty Ezaua.
Jakub vošiel k otcovi a predstavil sa ako Ezau. Jakub takto
oklamal svojho slepého a nevládneho otca Izáka, ktorý mu
nakoniec udelil požehnanie.
Keď sa Ezau vrátil z poľovačky a zistil, že brat ho podviedol
veľmi sa nahneval, znenávidel Jakuba a rozhodol sa ho po
smrti otca zabiť. Jakub preto musel utiecť k svojmu strýkovi
Labanovi, kde slúžil sedem rokov, aby sa mohol oženiť s
dcérou svojho strýka Ráchel.
Laban ho však oklamal a dal mu za ženu druhú dcéru Liu. Jakub
bol teda nútený kvôli Ráchel zostať u strýka ďalších sedem
rokov. Takto sa Jakubovi vrátilo jeho klamstvo.
Po čase Jakub u Labana zbohatol, ale cítil sa ohrozený strýkom.
Ušiel preto aj s rodinou a majetkom do Kanaánu. Prežil tu
dvadsať rokov, zažil mnohé ťažkosti a príkoria. Napriek
tomu všetkému Boh ho nikdy neopustil.
Po dlhých rokoch sa rozhodol vrátiť domov a zmieriť sa so
svojim bratom. Jakub pripravil Ezauovi bohatý dar. Bratia sa
nakoniec zmierili, odpustili si. Dôsledkom klamstva boli na
dlhé roky odlúčení, takisto sa Jakub už nestretol so svojou
matkou, ktorá sa nedožila jeho návratu domov.
3. Ježiš a hriešnica
Príbeh o Ježišovi a hriešnici (Jn 8,2 – 11) nám hovorí o
odsudzovaní (posudzovaní), ale aj o odpustení. Človek
niekedy posudzuje a odsudzuje svojich najbližších. Myslí si,
že je lepší, hodnotnejší. Každý človek má rovnakú hodnotu.
Ježiš v príbehu o cudzoložnici ukázal, že každý človek má
šancu na zmenu, možnosť začať nanovo. Keď ľuďmi
pohŕdame znižujeme nielen ich dôstojnosť a hodnotu, ale
hodnotu každého človeka, teda aj seba. „Moderný“ spôsob
posudzovania, pohŕdania a vyvyšovania nazývame
šikanovanie.
Niekedy v minulosti používali ľudia rôzne zbrane, aby ublížili
človeku. Dnes možno používame slová ako kamene –
ničíme ostatných. Svoje ostré slová „hádžeme“ do tých,
ktorí sú nám nesympatickí. Pohadzujeme tvrdé slová všade
okolo nich, aby to všetci počuli, aký sú tí druhí.
Vypovedané slová majú veľkú moc. Neuvážene vypovedané
slovo je ťažko zobrať späť, odčiniť škodu, ktorú naše ústa
napáchajú. Také slovo je akoby kameňom, ktorý spôsobuje
veľké rany duše.
Naše slová sa stávajú kameňmi, keď inými pohŕdame, keď ich
odsudzujeme, opovrhujeme. Ježiš nás učí inému pohľadu na
človeka. Učí nás pozerať hlbšie, neodsudzovať unáhlene.
Som zodpovedný za to čo hovorím. Slovom môžem ublížiť,
ale aj „pohladiť“.
4. Ôsme Božie prikázanie
„Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu“.
Každý človek je povolaný k úprimnosti a pravde v skutkoch aj v
reči. Klamať znamená hovoriť, alebo vedome a zámerne
konať v rozpore s pravdou. Ten kto klame, podvádza sám
seba a klame druhých, ktorí majú právo poznať celú pravdu
o nejakej veci.
Každé klamstvo je previnením proti spravodlivosti a láske.
Klamstvo je formou násilia pretože podkopáva dôveru, na
ktorej stavia každé ľudské spoločenstvo.
Ohováranie znamená, že bez vážneho dôvodu odhaľujeme chyby
a previnenia človeka osobám, ktoré o nich nevedia.
Osočovanie je, keď o inom hovoríme nepravdu, ktorá poškodzuje
jeho dobré meno.
Ohováranie a osočovanie ničia dobré meno a česť blížneho.
5. Médiá a šírenie pravdy
Tvorcovia médií majú zodpovednosť voči svojim divákom,
poslucháčom a čitateľom. Mediálne informácie slúžia
spoločnému dobru, preto musia mať pravdivý obsah. Pri
získavaní pravdivých informácií ako aj pri ich zverejňovaní
sa musia rešpektovať mravné zákony, legitímne práva a
dôstojnosť človeka.
Spoločenské komunikačné prostriedky majú prispievať k
budovaniu spravodlivého, slobodného a solidárneho sveta.
V skutočnosti sa však médiá neraz zneužívajú ako zbrane na
ideologické trenice alebo s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu
sledovanosť sa vzdávajú akýchkoľvek morálnych zásad a
stávajú sa prostriedkami, ktoré ľudí zavádzajú a robia ich
závislými.
Použitá literatúra:



Dobrenková L., PaedDr., Poznávanie pravdy (metodická
príručka), KPKC Spišská Nová Ves 2009
Dobrenková L., PaedDr., Poznávanie pravdy (pracovný
zošit), KPKC Spišská Nová Ves 2011
YOUCAT – KKC pre mladých, Karmelitánske
nakladateľstvo Bratislava 2011