prezentoval potrebu realizácie komunálnej reformy

Download Report

Transcript prezentoval potrebu realizácie komunálnej reformy

Dušan Sloboda | analytik KI
Komunálna reforma
ako súčasť cesty k lepšej verejnej kontrole obecných samospráv
Seminár ZOMOS a KI | Lúčky | 3. marec 2013
Legislatívny rámec
• Ústava SR
• zákon o obecnom zriadení
• zákon o hlavnom meste SR Bratislave
• zákon o meste Košice
Legislatívny rámec
OBCE A MESTÁ
• Ústava SR | Čl. 64:
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný
celok.
• Ústava SR | Čl. 70:
Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov
mesta.
• zákon o obecnom zriadení | § 1:
(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky;
združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
(2) Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej
územia a o potreby jej obyvateľov.
(3) Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného
prospechu.
Legislatívny rámec
BRATISLAVA
• Ústava SR | Čl. 10 (2):
Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví
zákon.
• zákon o obecnom zriadení | § 22a (2):
Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon.
• zákon o hlavnom meste SR Bratislave
Legislatívny rámec
KOŠICE
• zákon o obecnom zriadení | § 22a (1):
Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s
počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon.
• zákon o meste Košice
Veľkostná štruktúra obcí
veľkostná kategória obcí
podľa počtu obyvateľov
40 a menej
41-500
501-1000
1001-3000
3001-5000
5001-10000
10001-20000
20001-50000
50001-100000
100001 a viac
Košice
Bratislava
Spolu
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor
počet obcí (2006)
13
1154
774
721
98
55
32
29
9
0
1
1
2887
počet obcí (%)
0,45
39,97
26,81
24,97
3,39
1,91
1,11
1,00
0,31
0,00
0,03
0,03
100,00
počet obcí (kum. %)
0,45
40,42
67,23
92,21
95,60
97,51
98,61
99,62
99,93
99,93
99,97
100,00
Komunálna politika v číslach
počet obcí, miest a
mestských častí = počet
volených starostov a
primátorov = počet
volených zastupiteľstiev
Bratislava - mestské časti
Bratislava - mesto
Bratislava - mesto a mestské časti
Košice - mestské časti
Košice - mesto
Košice - mesto a mestské časti
Prešov
Spolu mestá SR a mestské časti BA a KE
Spolu vidiecke obce SR
Spolu za SR
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor
počet
voličov
(2010)
počet
počet voličov
poslancov, počet
na jedného
ktorý
zvolených
komunálneho
sa mal poslancov
poslanca
zvoliť
(2010)
(2010)
(2010)
17
388 004
266
266
1458,7
1
388 004
45
45
8622,3
1+17
388 004
311
311
1247,6
22
196 490
305
305
644,2
1
196 490
50
50
3929,8
1+22
196 490
355
355
553,5
1
138+17+22
74 096
2 468 170
31
2 944
31
2 944
2390,2
838,4
2 749
1 941 024
18 183
18 171
106,7
2 926
4 409 194
21 127
21 115
208,7
Zlučovanie obcí a mestských častí
DEFINÍCIA
• komunálna reforma
• municipalizácia
• amalgamizácia
zlučovanie obcí
Zlučovanie obcí a mestských častí
VÝVOJ POČTU OBCÍ NA SLOVENSKU (1950-2011)
rok
počet obcí (bez mestských častí
Bratislavy a Košíc)
1950
1961
1970
1980
1989
1991
2001
2011
3 344
3 237
3 091
2 725
2 694
2 825
2 883
2 887
zmena počtu obcí
integrácia (-)
dezintegrácia (+)
-107
-146
-366
-31
+131
+58
+4
Zdroj: Slavík, V. (1994): Proces integrácie a dezintegrácie obcí v SR ako súčasť lokálnej politiky | aktualizované autorom, prepočty autor
Zlučovanie obcí a mestských častí
PREČO ZLUČOVAŤ?
• úspory na strane výdavkov verejných financií – lacnejšia správa vecí
verejných pre daňovníkov
• očakávaná vyššia kvalita výkonu zverených kompetencií v prospech
občana
• ľahšia kontrola zo strany občanov i zo strany štátu
• šanca na lepšiu vymáhateľnosť práva – aj vzhľadom na počet obcí
štát nie je schopný sledovať a vymáhať zákonnosť, zlyhávajú kontrolné
mechanizmy, zákonné sankcie nie sú alebo sú často bezzubé
Zlučovanie obcí a mestských častí
SLOVENSKO
• Ústava SR | Čl. 66 (2):
Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.
• zákon o obecnom zriadení | § 2 (3):
Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so
súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec
nachádza
• zákon o obecnom zriadení | § 2a:
(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce ... zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká
nová obec ... zlúčiť obce možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy
obcí.
(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch miestneho referenda
zlučovaných obcí.
• zákon o obecnom zriadení | § 11a (1) a):
Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce,
ako aj zmenu názvu obce
Zlučovanie obcí a mestských častí
KOŠICE
• zákon o meste Košice | § 3:
(3) Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti ... môže mestské
zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením (VZN); na prijatie VZN je potrebný
súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
(4) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3, ktorým sa vytvárajú, zrušujú,
zlučujú alebo rozdeľujú mestské časti, môžu obyvatelia územne dotknutých
mestských častí odmietnuť hlasovaním v miestnom referende.
(5) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3 ... nadobudne účinnosť, ak ho
schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
Zlučovanie obcí a mestských častí
BRATISLAVA
• zákon o hlavnom meste SR Bratislave | § (3):
Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti alebo vykonať iné zmeny ich
hraníc môže mestské zastupiteľstvo len so súhlasom alebo na návrh obyvateľov
dotknutých mestských častí; ich názor sa zisťuje hlasovaním podľa osobitných
predpisov.
Zlučovanie obcí a mestských častí
SLOVENSKO: OBCE
BRATISLAVA A KOŠICE: MESTSKÉ ČASTI
• de iure je zlučovanie obcí na Slovensku resp. zlučovanie
mestských častí v Bratislave a Košiciach možné
• avšak de facto je to nereálne – je takmer nemožné splniť
zákonné podmienky
• na ceste ku komunálnej reforme je preto nutná zmena
zákonov
Zlučovanie obcí a mestských častí
NECHCENÁ KOMUNÁLNA REFORMA: NA VEDĽAJŠEJ KOĽAJI ALEBO V SLEPEJ ULIČKE
2004: druhá Dzurindova vláda SR vzala na vedomie informáciu Komunálna reforma.
Materiál pre verejnú diskusiu predloženú splnomocnencom vlády SR V. Nižňanským;
diskusia sa nerozbehla a téma bola odsunutá do úzadia
2005: Analýza mikroregiónov SR na objednávku splnomocnenca vlády SR V.
Nižňanského prináša návrh rozdelenia SR na 160 municipalít
2006-2010: prvá Ficova vláda nemá záujem o komunálnu reformu a vo svojom
slovníku ju nahradila termínom „modernizácia samosprávy“
2008: vízia SAV na objednávku vlády: aj akademici radia uskutočniť municipalizáciu
2010: komunálna reforma sa ocitá v programovom vyhlásení Radičovej vlády
2011: úloha pre splnomocnenca vlády SR M. Kováča predložiť koncepciu komunálnej
reformy; úlohu nakoniec prevzal vedúci úrady vlády SR V. Nižňanský, avšak kvôli
pádu vlády ostala nerealizovaná
2012: ESO, ktoré nie je esom, hoci mohlo byť a audit, ktorý opäť raz nebol; aj druhá
Ficova vláda sa komunálnej reforme vyhýba
Slovensko vs. členské krajiny EÚ
Krajina
Veľká Británia
Litva
Dánsko
Írsko
Holandsko
Portugalsko
Švédsko
Bulharsko
Belgicko
Poľsko
Fínsko (2013)
Grécko
Slovinsko
Taliansko
Rumunsko
Nemecko
Malta
Estónsko
Španielsko
Lotyšsko
Luxembursko
Rakúsko
Maďarsko
Slovensko
Francúzsko
Česká republika
Cyprus
EÚ 27
počet obcí
priemerný počet obyvateľov
priemerná rozloha v km2
434
140 050
562
60
59 250
1 088
98
55 710
440
114
38 220
612
443
36 970
77
308
34 440
299
290
31 540
1 552
264
29 160
420
589
18 030
52
2 478
15 380
126
320
16 522
1 057
1 034
10 820
128
210
9 610
97
8 101
7 320
37
3 176
6 780
75
12 379
6 650
29
68
6 010
5
227
5 910
199
8 111
5 530
62
524
4 340
123
116
4 140
22
2 356
3 530
36
3 175
3 170
29
2 887
1 870
17
36 683
1 730
15
6 248
1 650
13
524
1 500
18
91 312
5 430
47
Zdroj: Klimovský, D. (2009): O možných riešeniach fragmentovanej lokálnej sídelnej štruktúry | aktualizované autorom
Dánsko ako príklad
DÁNSKO
43 094 km² | 5,58 mil. obyv. (rok 2012)
Počet komunálnych poslancov: 2 520
Počet samospráv – municipalít: 98
Priemerný počet obyvateľov na municipalitu: 55 000
SLOVENSKO
49 035 km² | 5,40 mil. obyv. (rok 2012)
Počet komunálnych poslancov: 21 467
Počet samospráv: 2 926
Priemerný počet obyvateľov na samosprávu: 1 800
Dánsko ako príklad
KODAŇ
549 tis. obyv.
Počet komunálnych poslancov: 55
BRATISLAVA
462 tis. obyv.
Počet komunálnych poslancov: 45 (mesto) + 266 (mestské časti)
KOŠICE
240 tis. obyv.
Počet komunálnych poslancov: 50 (mesto) + 305 (mestské časti)
Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):
• zrušiť zákon o meste Košice a prehodnotiť nevyhnutnosť
zákona o hlavnom meste SR Bratislave
• doplniť tie osobitné ustanovenia o Košiciach (ak by bolo
potrebné) a Bratislave do zákona o obecnom zriadení, ktoré je
nevyhnutné ponechať v platnosti, pričom nie je možné použiť
všeobecné ustanovenia zákona o obecnom zriadení
• komplexne novelizovať zákon o obecnom zriadení
Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):
• prehodnotenie dvojúrovňovej (resp. trojúrovňovej) samosprávy v
meste Bratislava a Košice v rámci prípravy plošnej komunálnej
reformy (vrátane územia Košíc a Bratislavy)
• audit kompetencií
• stanovenie sídiel municipálnych úradov (vybrané centrá
spádových mikroregiónov) a presun vybraných kompetencií
(originálne, prenesený výkon a miestna štátna správa) na tieto úrady
v správe samosprávy a vytvoriť tak rámec pre realizáciu komunálnej
reformy (teda budúceho zlúčenia obcí do väčších celkov)
Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):
• presadiť zákon o financovaní kompetencií vykonávaných samosprávou v
mene štátu a stanoviť jasne výšku „platieb za konkrétne výkony“
• redukovať kompetencie verejnej správy na miestnej úrovni (miestna
štátna správa aj samospráva), explicitne zadefinovať základné služby
verejného charakteru, ktoré obec musí financovať, a služby neverejného
charakteru, ktoré obec nemusí (ale môže) financovať
• vykonať zmeny vo fiškálnej decentralizácii v prospech miest a sídiel s
municipálnymi úradmi a prerozdeliť celý výnos z podielovej dane medzi
samosprávy; zaviesť participatívne rozpočtovanie
Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
stredno(-dlho)dobý horizont (presahujúci viac než jedno volebné obdobie):
• pripraviť a schváliť návrh realizácie komunálnej reformy, vrátane časového plánu
a spôsobu realizácie (zdola-hore?, zhora-dole?, mix?)
• v súvislosti s realizáciou komunálnej reformy prehodnotiť i otázku existencie
župného usporiadania pre obdobie po realizácii komunálnej reformy = zodpovedať
si na otázku:
Je samospráva na župnej úrovni vôbec potrebná?
• ak áno: prehodnotiť nevyhnutnosť volieb zástupcov na župnej úrovni
(zástupcami by mohli byť zvolení starostovia municipalít)
• ak áno: nové územno-správne členenie na regionálnej úrovni
• ak áno: nové prerozdelenie kompetencií medzi municipality a župy
• ak áno: nové prerozdelenie financií medzi municipality a župy
• ak nie: nové prerozdelenie kompetencií medzi štát a samosprávy
Odporúčania ako ďalej
Ďakujem za pozornosť!
2 926 adeptov v čakárni na
municipalizáciu
Fotografia: 20. Snem ZMOS | Incheba | 19.-20. máj 2010