Transcript Viacslovné lexémy

Viacslovné pomenovania
Viacslovné pomenovania
•
•
•
•
sprchovací kút, slepá ulica, dať prednosť
záružlie močiarne, medveď hnedý
Kapušany pri Prešove, Liptovský Mikuláš
byť sto rokov za opicami, Šaty robia človeka.
2
Viacslovné pomenovania
• nesúlad medzi O a F
• rozčlenená forma (na ploche viacerých slov)
• jednoliaty význam
3
Triedenie VP
1. frazémy (byť žabe po oči)
2. nefrazémy
1. netermíny (základná škola)
2. termíny (chlorid sodný)
3. vlastné mená (Spišská Nová Ves)
4
VP verzus voľné syntagmy
viacslovné pomenovania
stará mama, biela káva
ustálenosť, reprodukovanosť,
dispozičnosť
silná zviazanosť s denotátom
+ univerbizácia
nemožnosť štruktúrnych
operácií
(stará mama -> veľmi stará
mama; staršia mama)
voľné syntagmy
veselá mama, horúca káva
neustálenosť, produkovanosť,
nedispozičnosť
slabšia zviazanosť s denotátom
- univerbizácia
možnosť štruktúrnych operácií
(stará osoba -> veľmi stará osoba+
staršia osoba)
5
6
Univerbizácia
•
univerbizácia – proces vzniku jednoslovnej LJ z
viacslovnej LJ
1)
2)
3)
4)
eliptická: vysoká škola -> vysoká
slovotvorná: vysoká škola -> výška
abreviačná: vysoká škola -> VŠ
sémantická: skok o žrdi -> žrď
7
Multiverbizácia
•
multiverbizácia – proces vzniku viacslovnej LJ
z jednoslovnej LJ, pričom sa medzi LJ realizuje
synonymický vzťah
– financie -> finančné prostriedky, výborne ->
výborným spôsobom, podozrievať -> vzniesť
podozrenie, dokázať -> podať dôkaz
8
Komunikačná charakteristika U a M
univerbizácia
menšia miera oficiálnosti
ekonomickosť
výskyt najmä v hovorovom
(a sčasti publicistickom)
štýle
multiverbizácia
väčšia miera oficiálnosti
presnosť
výskyt najmä v administratívnom
a odbornom štýle
9
Syntagmatické vzťahy
lexikálnych jednotiek
Paradigmatika a syntagmatika
• paradigmatika – asociatívne vzťahy medzi LJ v
systéme (pojmové, synonymické, antonymické...
vzťahy)
• syntagmatika – lineárne vzťahy medzi LJ vo
výpovedi, v texte, v parole
• LJ reálne fungujú vo vete, vo výpovedi
11
Východiskové príklady
• Utrela si zaslzenú tvár. Utrel si čelo. Mama, utri
mi ruky. Utrel si topánky od blata.
• zelený trojuholník, rovnostranný trojuholník,
pravouhlý trojuholník
• Utri si slobodu.
• štvorramenný trojuholník, mysliaci trojuholník
12
Východiskové príklady
• jeden prst, štyri prsty, päť prstov
• dva prstov, päť prsty
13
Východiskové príklady
• O čom hovoril/prednášal profesor?
• O čom kecal/tliachal profesor?
14
Kolokabilita (spájateľnosť)
• schopnosť LJ spájať sa s inými LJ tak, aby sme
dostali zmysluplnú, gramaticky správnu
a komunikačne adekvátnu výpoveď
15
Kolokácia
• konkrétne spojenie dvoch alebo viacerých LJ
16
Kolokačné činitele
• gramatické
– jeden človek – dvaja ľudia – päť ľudí
• sémantické
– rozbiť sklo – *rozbiť papier
• komunikačné
– O čom prednášal/kecal profesor?
17
Kolokačná kompatibilita a
inkompatibilita
• kompatibilita – možnosť lexémy X spojiť sa s
lexémou Y
– pravouhlý trojuholník, mravec lezie
• inkompatibilita – nemožnosť lexémy X spojiť sa s
lexémou Y
– štvorstranný trojuholník, mravec programuje
18
Kolokačná kompatibilita a
inkompatibilita
• pravouhlý trojuholník
– gramatická, sémantická aj komunikačná kompatibilita
• štvorstranný trojuholník
– gramatická a komunikačná kompatibilita
– sémantická inkompatibilita
19
Kontext
• jazykové okolie, v ktorom sa vymedzuje
sémantika alebo komunikačná hodnota prvku;
taká časť textu, ktorá je nevyhnutná na to, aby
sme mohli určiť hodnotu prvku na pozadí iných
prvkov použitých v texte
– Brankár výborne čítal hru.
– V novinách som čítal tú smutnú správu.
20
Kotext
• mimojazykový kontext
– Okno!
– Je tu zima.
21
Kontext + kotext
• mimojazykový kontext
– Krásny obraz!
– „krásny“
– „škaredý“
22
Typický, neutrálny, atypický kontext
• typický kontext: štekajúci pes, pokladníčka
blokuje
• atypický kontext: navoňavkovaný pes,
pokladníčka recituje
• neutrálny kontext: sediaci pes, pokladníčka pije
vodu
• vždy ide o kolokačnú kompatibilitu
23
Kontext a kolokabilita
• kolokačná kompatibilita
– typický kontext
– atypický kontext
– neutrálny kontext
• kolokačná inkompatibilita
– 0
24
Typický kontext a exemplifikácia
v lexikografii
• čítať
– 1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je
napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu“ čítať
knihu, čítať noviny, čítať nahlas
– 2. poznávať , domýšľať sa: čítať niekomu myšlienky,
čítať niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
– 3. hovor. počítať, rátať: čítať peniaze
25
Kolokačná paradigma
• trieda lexém, s ktorými sa daná lexéma obvykle a
zmysluplne spája
• vysoký, nový, dvojposchodový... dom
• stavať, ukazovať, prenajímať... dom
26
Vymedzenie kolokačnej paradigmy
• extenzionálne vymedzenie – vymenujú sa lexémy,
ktoré patria do danej kolokačnej paradigmy
• intenzionálne vymedzenie – vymenujú sa
vlastnosti, ktoré musia lexémy spĺňať, aby mohli
patriť do danej kolokačnej paradigmy
27
Vymedzenie kolokačnej paradigmy
• raňajkovať: chlieb s maslom, jogurt, párky...
– extenzionálne vymedzenie
• raňajkovať: „niečo jedlé“
– intenzionálne vymedzenie
28
Kolokačná pozícia
• zovšeobecnený syntaktický alebo morfologický
status lexém tvoriacich kolokačnú paradigmu
• ľavostranné a pravostranné kolokačné pozície
– subjekt deja + dohliadať + objekt deja // adverbiále
– (Mama) dohliada (na dcéru) (pri ceste).
29
Kolokačná potencia
• rozsah kolokačnej paradigmy príslušnej lexémy
• lexémy z centra vz. lexémy z periférie slovnej
zásoby
30
Monokolokabilnosť
•
•
•
•
oteliť sa, roniť, žabomyší, špúliť
rozsah kolokačnej paradigmy je minimálny
minimálny kolokačná potencia
vysoká prediktabilnosť zloženia kolokačnej
paradigmy
31