Transcript Edukačná prednáška
Slide 1
HYGIENA RÚK VÝZNAMNÁ SÚČASŤ BOT
Slide 2
HYGIENA RÚK
Množstvo nemocničných štúdií potvrdilo, že
hygiena rúk znižuje výskyt nozokomiálnych nákaz
Hygiena rúk ja nákladovo najefektívnejší spôsob:
prevencie nozokomiálnych nákaz
prevencie šírenia antimikróbnej rezistencie
Slide 3
CLEAN CARE IS SAFER CARE
„SAVE LIVES: CLEAN YOUR HANDS“
súčasťou programu WHO „First Global Patient Safety Challenge
- Clean Care Is Safer Care“ je kampaň pod názvom „Save Lives:
Clean Your Hands“ (Umývaj si ruky – zachrániš život“)
5. máj je celosvetový deň venovaný hygiene rúk
5. mája 2015 - 7. ročník kampane v SR
zameraná na edukáciu zdravotníckych pracovníkov
Hlavným cieľom kampane je poukázať, že správna hygiena
rúk patrí medzi najdôležitejšie spôsoby prevencie NN
V súčasnosti je do projektu zaregistrovaných 17 036
zdravotníckych zariadení po celom svete (Slovensko 25)
Slide 4
PREVALENCIA NN VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH, 2009
• v krajinách EÚ vzniknú NN u 5-15% hospitalizovaných pacientov
• výskyt NN na JIS je 9-37% hospitalizovaných pacientov
Slide 5
MIKROFLÓRA KOŽE
Rezidentná – trvalá, fixná, koži vlastná
na povrchu i vnútri pokožky
konštantné zloženie
20% mikroflóry nemožno odstrániť
väčšinou nepatogénne mikroorganizmy
Tranzientná – prenosná, nálepová, polietavá
je odrazom prostredia a ktorom ruky pracujú
získava sa kontaktom s kontaminovanými miestami a predmetmi
prežíva obmedzenú dobu (niekedy 150 min.)
dá sa odstrániť umývaním a dezinfekciou
Slide 6
TECHNIKA UMÝVANIA A DEZINFEKCIE RÚK
Umývanie rúk
- odstránenie nečistôt
Dezinfekcia rúk
(alkoholová dezinfekcia rúk vtieraním)
- odstránenie tranzientnej mikroflóry kože
Predoperačná príprava rúk
- odstránenie tranzientnej a časti rezidentnej mikroflóry rúk
Slide 7
HYGIENA RÚK
ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV
Umývanie rúk mydlom a vodou – ak sú viditeľne znečistené
Alkoholová dezinfekcia rúk – ak sú viditeľne čisté
Používanie rukavíc
Slide 8
Slide 9
EXPOZIČNÝ ČAS V HYGIENE RÚK A
Bakteriálna kontaminácia (priemer redukcie v log 10 )
REDUKCIA BAKTERIÁLNEJ KONTAMINÁCIE
0
Alkoholová
dezinfekcia rúk:
efektívnejšia
rýchlejšia
lepšie tolerovaná
Umývanie rúk
Alkoholová
dezinfekcia rúk
1
2
3
4
5
6
0
15sec 30sec
1 min
2 min
3 min
4 min
Pittet and Boyce. Lancet Infectious Diseases 2001
Slide 10
MIESTA, NA KTORÉ SA ZABÚDA
Slide 11
METÓDA SLEDOVANIA POKRYTIA CELEJ POKOŽKY
DEZINFEKČNOU LÁTKOU
Derma lite check
Slide 12
NAJDÔLEŽITEJŠIE
PRÍČINY
NEAKCEPTOVANIA VÝKONU HYGIENY RÚK
1. Všeobecné:
2. Osobné:
-
profesionálny stav
-
mužské pohlavie
-
práca na JIS
-
práca v pracovné dni
-
práca s vysokým rizikom
infekcie
- málo personálu
potreba veľkého počtu umytí za
zmenu
- urgentné ošetrenia
-
3. Emocionálne:
- nedostatok motivácie
- chýbanie príkladu
- pocit, že to nie je priorita
- nikto za to netrestá
- dráždenie a suchosť kože
- nedostatok umývadiel
- nedostatok dezinfekčných
prostriedkov
- preplnené oddelenia
- nedostatok informácií
- nezáujem zo strany vedenia
- chýbanie smerníc
Slide 13
GEOGRAFICKÝ KONCEPT RIZIKA PRENOSU
Zdravotnícka zóna
PACIENTSKÁ ZÓNA
Kritické
miesto s
rizikom
infekcie pre
pacienta
Kritické miesto
s rizikom
expozície
biologickému
materiálu
Princíp: mikroorganizmy zo zńy pacienta sa nesmúpreniesť do
zdravotníckej zóny a naopak. Hlavný nástroj je dezinfekcia rúk –
používanie konceptu 5 momentov .
Slide 14
Medián spotreby alkoholového dezinfekčného prostriedku na ruky:
SR 9 l/1000 pacientskych dní
EÚ 18,7 l/1000 pacientskych dní
Zdroj: BPS r. 2012
Slide 15
PRÍKLADY DEZINFEKČNÝCH PROSTRIEDKOV
NA
DEZINFEKCIU RÚK ĽAHKO DOSTUPNÝCH V MIESTE
OŠETRENIA PACIENTA
Bez umiestnenie prostriedku na dezinfekciu rúk v pacientskej zóne nie je
možné dodržiavať koncept 5 momentov v hygiene rúk.
Dezinfekčný prostriedok môže byť umiestnený na stene v izbe pacienta, na
ráme postele, na boku stolíka, alebo ho môže mosiť lekár/sestra vo vrecku.
Slide 16
Prenos rukami: krok 1
Mikroorganizmy sú prítomné na koži pacienta
a povrchoch okolo pacienta
Mikoorganizmy (S. aureus, P. mirabilis, Klebsiella
spp. a Acinetobacter spp.) sú prítomné na niektorých
miestach intaktnej kože niektorých pacientov:
10 000 000 (KTJ)/cm2
Okolo 1 milióna kožných šupín obsahujúcich živé
mikroorganizmy je odlučovaných z normálnej kože
Miesta v okolí pacienta (posteľná bielizeň, nábytok,
predmety) sa kontaminujú mikroorganizmami od
pacienta (hlavne stafylokokmi a enterokokmi)
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 17
Prenos rukami: krok 2
Ruky zdravotníka sú kontaminované mikroorganizmami pri
priamom a nepriamom kontakte s pacientom
Sestry môžu mať kontaminované ruky so 100–1 000 KTJ Klebsiella spp. v
priebehu „čistých“ výkonov pacienta (polohovanie, meranie pulzu, krvného
tlaku, teploty...)
15% sestier pracujúcich na izolačných
jednotkách má v priemere 10 000 KTJ
S. aureus na svojich rukách
Na bežnom oddelení 29%
sestier má S. aureus na svojich rukách
(medián: 3 800 KTJ) a 17–30%
má na rukách gramnegatívne baktérie
(medián: 3 400–38 000 KTJ)
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 18
Prenos rukami: krok 3
Prežívanie a množenie mikroorganizmov na rukách zdravotníkov
Po kontakte s pacientmi alebo s kontaminovaným prostredím môžu byť
mikrooganizmy zachytené na rukách v rozdielnej časovej dĺžke (2 – 60
minút)
• Absencia výkonu hygieny rúk
dlhšie trvanie ošetrenia
vyšší
stupeň kontaminácie rúk
•
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 19
Prenos rukami: krok 4
Nekvalitná hygiena rúk vedie k zbytkovej kontaminácii
Malé množstvo prostriedku/
nedostatočné trvanie výkonu hygieny rúk vedie k nedostatočnej
dekontaminácii
Tranzientná mikroflóra rúk
je stále odstraňovaná umývaním
rúk mydlom a vodou, avšak
alkoholová dezinfekcia rúk je
signifikantne viac efektívna
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 20
Prenos rukami: krok 5
Prenos mikroorganizmov z pacienta A na pacienta B rukami
zdravotníckeho pracovníka
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 21
Prenos rukami: krok 6
Manipulácia s inváznymi
zdravotníckymi
pomôckami
kontaminovanými
rukami vedie k
zavlečeniu
mikroorganizmov na
miesta s rizikom infekcie
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 22
PREVENCIA INFEKCII MOČOVÉHO TRAKTU
infekcie močového traktu - tvoria asi 40 %
všetkých NN
IMC
endogénne (vyvolávajú baktérie z vlastného
močového mechúra)
exogénne (prenášajú sa od iných pacientov rukami
personálu, porušením uzatvoreného drenážneho
systému a z kontaminovaných pomôcok a prostredia)
Slide 23
ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A
DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY
Pred manipuláciou
pred zavádzaním permanentného, intermitentného
alebo kondómového močového katétra, tesne pred
nasadením sterilných rukavíc
pred manipuláciou s drenážnym systémom, pred
odberom vzorky moču alebo pri vyprázdňovaní
zberného vrecka
PREČO? Chránite pacienta pred preniknutím
mikroorganizmov do jeho tela
Slide 24
ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A
DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY
Bezprostredne po kontakte
po odbere vzorky moču
po vyprázdňovaní drenážneho vrecka
po odstraňovaní močového katétra
PREČO? Chránite seba a prostredie pred
kontamináciou mikroorganizmami od pacienta
Slide 25
5 KĽÚČOVÝCH ASPEKTOV
Uistite sa, či je indikácia permanentného katétra
správna
Používajte uzavretý drenážny močový systém
a udržiavajte ho uzavretý
Pri zavádzaní katétra používajte sterilné
rukavice
Denne posudzujte, či je u pacienta stále nutné
použitie permanentného močového katétra
Ak pacient s permanentným močovým katétrom
nemá potvrdenú infekciu, nepotrebuje ATB (ani
pri asymptomatickej bakteriúrie)
Slide 26
Slide 27
CLOSTRIDIUM DIFFICILE
Významný nemocničný patogén
Slide 28
CLOSTRIDIUM DIFFICILE
Anaerobná grampozitívna sporulujúca tyčinka
vyskytuje sa bežne v prírode
Asymptomatický nosiči
~5% zdravých dospelých
vyšší výskyt u detí a dojčiat (~80% detí do 2 rokov)
Vytvára spóry
vegetatívna forma buniek prežíva na pevných suchých povrchoch pri
izbovej teplote okolo 15 minút, na vlhkých povrchoch až 6 hodín,
spóry C. difficile sú mimoriadne rezistentné na sucho, teplo,
chemické a fyzikálne činitele (napr. na nemocničnej podlahe
pretrvajú až 6 mesiacov)
Slide 29
Klinický obraz ochorení
hnačka
pseudomembranózna kolitída
toxické megakolony
komplikácie: perforácia hrubého
čreva, sepsa
Slide 30
Clostridium difficile
Enteropatogenita je spôsobená
Toxínom A – enterotoxín – poškodzuje bunky črevného
epitelu – hromadenie tekutiny v čreve – vodnaté hnačky
Toxínom B – cytotoxín – nekróza napadnutého tkaniva
Toxíny sú produkované simultánne a pôsobia
synergicky
Binárny toxín sa nachádza u 6% kmeňov - význam
v patogenéze infekcie zatiaľ nie je celkom objasnený
Slide 31
VZNIK CDI
Infekcia asociovaná so zdravotnou starostlivosťou
so začiatkom ochorenia 48 hodín po prijatí
týždňov po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia
a do 4
CDI so začiatkom ochorenia do 48 hodín po prijatí alebo ak má
anamnézu hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia
posledné 4 týždne
Komunitná infekcia
ochorenie
u
ambulantného
pacienta
bez
anamnézy
hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia v posledných 4
týždňoch alebo hospitalizovaného do 48 hodín
Slide 32
Prenos Clostridium difficile
Masívne kontaminuje prostredie
1 ml hnačkovitej stolice = 1 milión spór
Infekčná dávka u vnímavého jedinca = pár desiatok až stoviek spór
endogénna infekcia
exogénna infekcia
Prenos
priamy
nepriamy
z pacienta na pacienta
rukami zdravotníckeho personálu
kontaminovaným prostredím
CD významný nozokomiálny patogén
Slide 33
OPATRENIA PRI VÝSKYTE CLOSTRIDIUM DIFFICILE
izolácia alebo kohortovanie pacientov
bariérová ošetrovacia technika
prostredie – sporicídne DP – peroxozlúčeniny
glutaraldehydy
ruky personálu – umývanie vodou a mydlom
- rukavice vymieňať !!!
Slide 34
CDI V SR
Chorobnosť CDI v SR, r.
2009 - 2014
Vekovošpecifická chorobnosť
CDI v SR, r. 2009 - 2014
120.00
chorobnosť / 100 000 obyv.
25.00
chorobnosť / 100 000 obyv.
20.00
15.00
10.00
100.00
80.00
60.00
40.00
20.00
0.00
5.00
vekové skupiny
0.00
2009
2010
2011
2012
roky
2013
2014
2009
2010
2011
2012
2013
2014
Slide 35
CDI V SR, NN
Výskyt NN Clostridium
difficile podľa oddelení v
SR, r. 2014
Podiel CDI NN a KOM, v SR za
roky 2009 - 2014
1200
1000
interné
ARO
3%
doliečovacie
onkologické
2%
geriatrické
interné chirurgické
29%
infekčné
ortopedické
3%
počet ochorení
ARO
iné
8%
800
600
400
hematologické
ODCH
200
neurologické
ODCH
12%
ortopedické
doliečovacie
onkologické
4%
0
2009
2010
2011
2012
roky
rehabilitačné
infekčné
5%
chirurgické
5%
geriatrické
15%
iné
TAPCH
urologické
NN
KOM
2013
2014
Slide 36
NEDOTÝKAJ SA MA, AK NEMÁŠ
VYDEZINFIKOVANÉ RUKY !!!
Slide 37
UMÝVAJTE A DEZINFIKUJTE SI RUKY A
BUĎTE SI ISTÍ, ŽE STE VZOROM PRE SVOJ
ZDRAVOTNÍCKY TÍM A VAŠE RUKY BUDÚ
BEZPEČNÉ PRE VAŠICH PACIENTOV.
Slide 38
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ
HYGIENA RÚK VÝZNAMNÁ SÚČASŤ BOT
Slide 2
HYGIENA RÚK
Množstvo nemocničných štúdií potvrdilo, že
hygiena rúk znižuje výskyt nozokomiálnych nákaz
Hygiena rúk ja nákladovo najefektívnejší spôsob:
prevencie nozokomiálnych nákaz
prevencie šírenia antimikróbnej rezistencie
Slide 3
CLEAN CARE IS SAFER CARE
„SAVE LIVES: CLEAN YOUR HANDS“
súčasťou programu WHO „First Global Patient Safety Challenge
- Clean Care Is Safer Care“ je kampaň pod názvom „Save Lives:
Clean Your Hands“ (Umývaj si ruky – zachrániš život“)
5. máj je celosvetový deň venovaný hygiene rúk
5. mája 2015 - 7. ročník kampane v SR
zameraná na edukáciu zdravotníckych pracovníkov
Hlavným cieľom kampane je poukázať, že správna hygiena
rúk patrí medzi najdôležitejšie spôsoby prevencie NN
V súčasnosti je do projektu zaregistrovaných 17 036
zdravotníckych zariadení po celom svete (Slovensko 25)
Slide 4
PREVALENCIA NN VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH, 2009
• v krajinách EÚ vzniknú NN u 5-15% hospitalizovaných pacientov
• výskyt NN na JIS je 9-37% hospitalizovaných pacientov
Slide 5
MIKROFLÓRA KOŽE
Rezidentná – trvalá, fixná, koži vlastná
na povrchu i vnútri pokožky
konštantné zloženie
20% mikroflóry nemožno odstrániť
väčšinou nepatogénne mikroorganizmy
Tranzientná – prenosná, nálepová, polietavá
je odrazom prostredia a ktorom ruky pracujú
získava sa kontaktom s kontaminovanými miestami a predmetmi
prežíva obmedzenú dobu (niekedy 150 min.)
dá sa odstrániť umývaním a dezinfekciou
Slide 6
TECHNIKA UMÝVANIA A DEZINFEKCIE RÚK
Umývanie rúk
- odstránenie nečistôt
Dezinfekcia rúk
(alkoholová dezinfekcia rúk vtieraním)
- odstránenie tranzientnej mikroflóry kože
Predoperačná príprava rúk
- odstránenie tranzientnej a časti rezidentnej mikroflóry rúk
Slide 7
HYGIENA RÚK
ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV
Umývanie rúk mydlom a vodou – ak sú viditeľne znečistené
Alkoholová dezinfekcia rúk – ak sú viditeľne čisté
Používanie rukavíc
Slide 8
Slide 9
EXPOZIČNÝ ČAS V HYGIENE RÚK A
Bakteriálna kontaminácia (priemer redukcie v log 10 )
REDUKCIA BAKTERIÁLNEJ KONTAMINÁCIE
0
Alkoholová
dezinfekcia rúk:
efektívnejšia
rýchlejšia
lepšie tolerovaná
Umývanie rúk
Alkoholová
dezinfekcia rúk
1
2
3
4
5
6
0
15sec 30sec
1 min
2 min
3 min
4 min
Pittet and Boyce. Lancet Infectious Diseases 2001
Slide 10
MIESTA, NA KTORÉ SA ZABÚDA
Slide 11
METÓDA SLEDOVANIA POKRYTIA CELEJ POKOŽKY
DEZINFEKČNOU LÁTKOU
Derma lite check
Slide 12
NAJDÔLEŽITEJŠIE
PRÍČINY
NEAKCEPTOVANIA VÝKONU HYGIENY RÚK
1. Všeobecné:
2. Osobné:
-
profesionálny stav
-
mužské pohlavie
-
práca na JIS
-
práca v pracovné dni
-
práca s vysokým rizikom
infekcie
- málo personálu
potreba veľkého počtu umytí za
zmenu
- urgentné ošetrenia
-
3. Emocionálne:
- nedostatok motivácie
- chýbanie príkladu
- pocit, že to nie je priorita
- nikto za to netrestá
- dráždenie a suchosť kože
- nedostatok umývadiel
- nedostatok dezinfekčných
prostriedkov
- preplnené oddelenia
- nedostatok informácií
- nezáujem zo strany vedenia
- chýbanie smerníc
Slide 13
GEOGRAFICKÝ KONCEPT RIZIKA PRENOSU
Zdravotnícka zóna
PACIENTSKÁ ZÓNA
Kritické
miesto s
rizikom
infekcie pre
pacienta
Kritické miesto
s rizikom
expozície
biologickému
materiálu
Princíp: mikroorganizmy zo zńy pacienta sa nesmúpreniesť do
zdravotníckej zóny a naopak. Hlavný nástroj je dezinfekcia rúk –
používanie konceptu 5 momentov .
Slide 14
Medián spotreby alkoholového dezinfekčného prostriedku na ruky:
SR 9 l/1000 pacientskych dní
EÚ 18,7 l/1000 pacientskych dní
Zdroj: BPS r. 2012
Slide 15
PRÍKLADY DEZINFEKČNÝCH PROSTRIEDKOV
NA
DEZINFEKCIU RÚK ĽAHKO DOSTUPNÝCH V MIESTE
OŠETRENIA PACIENTA
Bez umiestnenie prostriedku na dezinfekciu rúk v pacientskej zóne nie je
možné dodržiavať koncept 5 momentov v hygiene rúk.
Dezinfekčný prostriedok môže byť umiestnený na stene v izbe pacienta, na
ráme postele, na boku stolíka, alebo ho môže mosiť lekár/sestra vo vrecku.
Slide 16
Prenos rukami: krok 1
Mikroorganizmy sú prítomné na koži pacienta
a povrchoch okolo pacienta
Mikoorganizmy (S. aureus, P. mirabilis, Klebsiella
spp. a Acinetobacter spp.) sú prítomné na niektorých
miestach intaktnej kože niektorých pacientov:
10 000 000 (KTJ)/cm2
Okolo 1 milióna kožných šupín obsahujúcich živé
mikroorganizmy je odlučovaných z normálnej kože
Miesta v okolí pacienta (posteľná bielizeň, nábytok,
predmety) sa kontaminujú mikroorganizmami od
pacienta (hlavne stafylokokmi a enterokokmi)
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 17
Prenos rukami: krok 2
Ruky zdravotníka sú kontaminované mikroorganizmami pri
priamom a nepriamom kontakte s pacientom
Sestry môžu mať kontaminované ruky so 100–1 000 KTJ Klebsiella spp. v
priebehu „čistých“ výkonov pacienta (polohovanie, meranie pulzu, krvného
tlaku, teploty...)
15% sestier pracujúcich na izolačných
jednotkách má v priemere 10 000 KTJ
S. aureus na svojich rukách
Na bežnom oddelení 29%
sestier má S. aureus na svojich rukách
(medián: 3 800 KTJ) a 17–30%
má na rukách gramnegatívne baktérie
(medián: 3 400–38 000 KTJ)
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 18
Prenos rukami: krok 3
Prežívanie a množenie mikroorganizmov na rukách zdravotníkov
Po kontakte s pacientmi alebo s kontaminovaným prostredím môžu byť
mikrooganizmy zachytené na rukách v rozdielnej časovej dĺžke (2 – 60
minút)
• Absencia výkonu hygieny rúk
dlhšie trvanie ošetrenia
vyšší
stupeň kontaminácie rúk
•
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 19
Prenos rukami: krok 4
Nekvalitná hygiena rúk vedie k zbytkovej kontaminácii
Malé množstvo prostriedku/
nedostatočné trvanie výkonu hygieny rúk vedie k nedostatočnej
dekontaminácii
Tranzientná mikroflóra rúk
je stále odstraňovaná umývaním
rúk mydlom a vodou, avšak
alkoholová dezinfekcia rúk je
signifikantne viac efektívna
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 20
Prenos rukami: krok 5
Prenos mikroorganizmov z pacienta A na pacienta B rukami
zdravotníckeho pracovníka
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 21
Prenos rukami: krok 6
Manipulácia s inváznymi
zdravotníckymi
pomôckami
kontaminovanými
rukami vedie k
zavlečeniu
mikroorganizmov na
miesta s rizikom infekcie
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006
Slide 22
PREVENCIA INFEKCII MOČOVÉHO TRAKTU
infekcie močového traktu - tvoria asi 40 %
všetkých NN
IMC
endogénne (vyvolávajú baktérie z vlastného
močového mechúra)
exogénne (prenášajú sa od iných pacientov rukami
personálu, porušením uzatvoreného drenážneho
systému a z kontaminovaných pomôcok a prostredia)
Slide 23
ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A
DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY
Pred manipuláciou
pred zavádzaním permanentného, intermitentného
alebo kondómového močového katétra, tesne pred
nasadením sterilných rukavíc
pred manipuláciou s drenážnym systémom, pred
odberom vzorky moču alebo pri vyprázdňovaní
zberného vrecka
PREČO? Chránite pacienta pred preniknutím
mikroorganizmov do jeho tela
Slide 24
ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A
DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY
Bezprostredne po kontakte
po odbere vzorky moču
po vyprázdňovaní drenážneho vrecka
po odstraňovaní močového katétra
PREČO? Chránite seba a prostredie pred
kontamináciou mikroorganizmami od pacienta
Slide 25
5 KĽÚČOVÝCH ASPEKTOV
Uistite sa, či je indikácia permanentného katétra
správna
Používajte uzavretý drenážny močový systém
a udržiavajte ho uzavretý
Pri zavádzaní katétra používajte sterilné
rukavice
Denne posudzujte, či je u pacienta stále nutné
použitie permanentného močového katétra
Ak pacient s permanentným močovým katétrom
nemá potvrdenú infekciu, nepotrebuje ATB (ani
pri asymptomatickej bakteriúrie)
Slide 26
Slide 27
CLOSTRIDIUM DIFFICILE
Významný nemocničný patogén
Slide 28
CLOSTRIDIUM DIFFICILE
Anaerobná grampozitívna sporulujúca tyčinka
vyskytuje sa bežne v prírode
Asymptomatický nosiči
~5% zdravých dospelých
vyšší výskyt u detí a dojčiat (~80% detí do 2 rokov)
Vytvára spóry
vegetatívna forma buniek prežíva na pevných suchých povrchoch pri
izbovej teplote okolo 15 minút, na vlhkých povrchoch až 6 hodín,
spóry C. difficile sú mimoriadne rezistentné na sucho, teplo,
chemické a fyzikálne činitele (napr. na nemocničnej podlahe
pretrvajú až 6 mesiacov)
Slide 29
Klinický obraz ochorení
hnačka
pseudomembranózna kolitída
toxické megakolony
komplikácie: perforácia hrubého
čreva, sepsa
Slide 30
Clostridium difficile
Enteropatogenita je spôsobená
Toxínom A – enterotoxín – poškodzuje bunky črevného
epitelu – hromadenie tekutiny v čreve – vodnaté hnačky
Toxínom B – cytotoxín – nekróza napadnutého tkaniva
Toxíny sú produkované simultánne a pôsobia
synergicky
Binárny toxín sa nachádza u 6% kmeňov - význam
v patogenéze infekcie zatiaľ nie je celkom objasnený
Slide 31
VZNIK CDI
Infekcia asociovaná so zdravotnou starostlivosťou
so začiatkom ochorenia 48 hodín po prijatí
týždňov po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia
a do 4
CDI so začiatkom ochorenia do 48 hodín po prijatí alebo ak má
anamnézu hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia
posledné 4 týždne
Komunitná infekcia
ochorenie
u
ambulantného
pacienta
bez
anamnézy
hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia v posledných 4
týždňoch alebo hospitalizovaného do 48 hodín
Slide 32
Prenos Clostridium difficile
Masívne kontaminuje prostredie
1 ml hnačkovitej stolice = 1 milión spór
Infekčná dávka u vnímavého jedinca = pár desiatok až stoviek spór
endogénna infekcia
exogénna infekcia
Prenos
priamy
nepriamy
z pacienta na pacienta
rukami zdravotníckeho personálu
kontaminovaným prostredím
CD významný nozokomiálny patogén
Slide 33
OPATRENIA PRI VÝSKYTE CLOSTRIDIUM DIFFICILE
izolácia alebo kohortovanie pacientov
bariérová ošetrovacia technika
prostredie – sporicídne DP – peroxozlúčeniny
glutaraldehydy
ruky personálu – umývanie vodou a mydlom
- rukavice vymieňať !!!
Slide 34
CDI V SR
Chorobnosť CDI v SR, r.
2009 - 2014
Vekovošpecifická chorobnosť
CDI v SR, r. 2009 - 2014
120.00
chorobnosť / 100 000 obyv.
25.00
chorobnosť / 100 000 obyv.
20.00
15.00
10.00
100.00
80.00
60.00
40.00
20.00
0.00
5.00
vekové skupiny
0.00
2009
2010
2011
2012
roky
2013
2014
2009
2010
2011
2012
2013
2014
Slide 35
CDI V SR, NN
Výskyt NN Clostridium
difficile podľa oddelení v
SR, r. 2014
Podiel CDI NN a KOM, v SR za
roky 2009 - 2014
1200
1000
interné
ARO
3%
doliečovacie
onkologické
2%
geriatrické
interné chirurgické
29%
infekčné
ortopedické
3%
počet ochorení
ARO
iné
8%
800
600
400
hematologické
ODCH
200
neurologické
ODCH
12%
ortopedické
doliečovacie
onkologické
4%
0
2009
2010
2011
2012
roky
rehabilitačné
infekčné
5%
chirurgické
5%
geriatrické
15%
iné
TAPCH
urologické
NN
KOM
2013
2014
Slide 36
NEDOTÝKAJ SA MA, AK NEMÁŠ
VYDEZINFIKOVANÉ RUKY !!!
Slide 37
UMÝVAJTE A DEZINFIKUJTE SI RUKY A
BUĎTE SI ISTÍ, ŽE STE VZOROM PRE SVOJ
ZDRAVOTNÍCKY TÍM A VAŠE RUKY BUDÚ
BEZPEČNÉ PRE VAŠICH PACIENTOV.
Slide 38
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ