Lukáš Jagelka 2. SVETOVÁ VOJNA Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až.
Download ReportTranscript Lukáš Jagelka 2. SVETOVÁ VOJNA Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až.
Slide 1
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 2
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 3
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 4
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 5
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 6
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 7
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 8
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 2
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 3
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 4
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 5
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 6
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 7
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť
Slide 8
Lukáš Jagelka
2. SVETOVÁ VOJNA
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a
najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva,
ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje
prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na
nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných
kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov
trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny
príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a
spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a
kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými
príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou
Versaillskou zmluvou,.
PRÍČINY
PRIEBEH
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a
rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a
Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli
Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie
a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbyi podnikli útok
na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a
Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských
ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a
Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad
Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom
fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny
protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný
front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a
frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva,
ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy
robotníkov ktorí v nich pracovali.
Vojny sa zúčastnilo 61 štátov
Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil
najmenej 26 miliónov občanov
Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna
občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci.
Počas vojny v rokoch 1939 – 1945 sa do nepriateľského zajatia
dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z
ktorých asi 5 miliónov zahynulo[
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú
svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju
nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali
využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu
úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové
typy zbraní
DÔSLEDKY
Atentát na Hitlera
Bližšie informácie v hlavnom článku: Stauffenbergov pokus o prevrat
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých
protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera
a následný prevrat. 20. júla 1944 okolo 12:10 gróf Claus von
Stauffenberg umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala
Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala,
Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o
prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania
bola zakrátko popravená.
ATENTÁT NA HITLERA
Ďakujem za
pozornosť