Slide 1

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 2

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 3

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 4

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 5

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 6

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 7

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 8

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 9

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 10

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 11

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 12

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 13

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 14

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 15

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 16

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 17

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 18

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 19

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 20

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 21

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 22

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 23

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková


Slide 24

Rozlišovanie látok podľa
vlastností

Vlastnosti látok zisťujeme
pozorovaním a pokusom.

Každá látka
má aspoň
jednu vlastnosť,
ktorou ju dokážeme
100% identifikovať.

Pri pozorovaní využívame svoje zmyslové
orgány, napr.: zrak, sluch, chuť, čuch, hmat,

SKUPENSTVO
Môže byť: a) Tuhé napr.: ľad, zlato, cukor...
- stály tvar , stály objem

b. Kvapalné napr.: voda, ocot, benzín
- stály objem, nestály tvar

c. Plynné napr.: vodná para, vzduch, zemný plyn
- nestály objem, nestály tvar

VZHĽAD
Čím sa líšia tieto obrázky ? Na všetkých je dobre známa látka cukor!

práškový

kryštálový

kockový

FARBA
-určíme zrakom

Vôňa, zápach – určíme čuchom
- škorica, naftalén

 Pozor! Neznáme látky nikdy neochutnávame ani
neprivoniavame priamo z hrdla nádoby!!!

 Rozdiel medzi sklom a plastom
 Zvuk mincí

 Skúšať chuť neznámych látok je veľmi
nebezpečné
 Nepatrné množstvo jedovatej látky môže ohroziť
život

 Zisťujeme dotykom
 Kovový predmet pociťujeme ako studený (je
dobrý vodič tepla)
 Drevo nevyvoláva pocit chladu (slabý vodič)

 Ľahko tvarovateľné (vosk, cesto sa dajú
tvarovať rukami)
 Tyčinka zo skla sa láme
 Drôt sa ohýba

 Drevo alebo vosk ľahko poškrabeme
 Sklo, meď, železo sú tvrdé
 Diamant je najtvrdšia prírodná látka, môžeme
ním rezať sklo alebo vŕtať horninu

Na zistenie vlastností látok občas nestačí
pozorovanie, musíme urobiť jednoduchý pokus

 Zohrievanie
 Horľavosť
 Rozpustnosť
 Teplota topenia a teplota varu

Zohrievanie
 Cukor zmení zohrievaním svoju farbu,
skupenstvo aj vôňu
 Oxid zinočnatý zohrievaním ožltne,
po ochladení je opäť biely
 Sklo sa zohrievaním rozžeraví,
je mäkké a tvarovateľné

Horľavosť
Látky sa zapaľujú pri rozdielnej teplote.
 Horľavé – zapaľujú sa už pri nízkej teplote

 Nehorľavé – vôbec nehoria, alebo sa zapaľujú
len pri vysokej teplote

Rozpustnosť
 Malé množstvo soli vo vode neuvidíme,
ale sa nestratí
 Soľ sa vo vode rozpustila, vznikol roztok
 Kvapaliny, v ktorých sa látky rozpúšťajú sa
nazývajú rozpúšťadlá. Rozpúšťať možno tuhé
látky, kvapaliny aj plyny.

Teplota varu
 Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že
pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku
sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary
 Tento prípad vyparovania
nazývame var
 Pri vare sa kvapalina vyparuje
nielen na povrchu ale aj vnútri

Teplota topenia a tuhnutia
 Je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo
z tuhého na kvapalné
 Každá látka má svoju charakteristickú teplotu
topenia
 Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je
pre jeden druh látky taká istá ako teplota
topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C
a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C)

Úloha 1
V kadičkách A a B sú dve odlišné kvapalné látky
(voda a benzín). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Bezfarebná kvapalina

Bezfarebná kvapalina

Zapácha

Bez vône

Ľahko sa zapáli

Nehorí

Úloha 2
V kadičkách A a B sú dve odlišné tuhé látky
(soľ a naftalén). Ktorá látka je v ktorej kadičke?
A

B

Biela tuhá látka

Biela tuhá látka

Nepríjemne
zapácha

Bez vône

Pri zohrievaní
sa topí
na bezfarebnú
kvapalinu

Pri zohrievaní
sa nemení

Ďakujem za pozornosť
a
prajem pekný deň!

Mgr. Janka Chrenková