Slide 1

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 2

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 3

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 4

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 5

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 6

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 7

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 8

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 9

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 10

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 11

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 12

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 13

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 14

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 15

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 16

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 17

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 18

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 19

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 20

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 21

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 22

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 23

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 24

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 25

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 26

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 27

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová


Slide 28

Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom

 význam sa postupne posúval:
gramotný je





ten,
ten,
ten,
ten,

kto
kto
kto
kto

sa vie podpísať
vie čítať a písať
má základné vzdelanie
má rozvinuté kľúčové kompetencie

 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách

 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje







všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
získavanie informácií,
interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti

 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť
samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často
ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká
profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“

 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa

 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)


deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu



deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association


výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa



rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach



rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania



zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu

 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania

 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe

 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja

 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita

 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu

 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.

 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.

 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová

 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach

Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika

 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Zuzana Humajová