DEJINY ARCHITEKTÚRY A NÁBYTKU 1.Prednáška Spracovala: Ing. Michaela Kozmášová ANTICKÉ GRÉCKO 1100 rokov p.n.l. – 27 rokov p.n.l.  Humanizmus – kalokagatia, oslava človeka  Nástup jemnej kultúry,

Download Report

Transcript DEJINY ARCHITEKTÚRY A NÁBYTKU 1.Prednáška Spracovala: Ing. Michaela Kozmášová ANTICKÉ GRÉCKO 1100 rokov p.n.l. – 27 rokov p.n.l.  Humanizmus – kalokagatia, oslava človeka  Nástup jemnej kultúry,

DEJINY
ARCHITEKTÚRY
A
NÁBYTKU
1.Prednáška
Spracovala: Ing. Michaela Kozmášová
ANTICKÉ GRÉCKO
1100 rokov p.n.l. – 27 rokov p.n.l.
 Humanizmus – kalokagatia, oslava človeka
 Nástup jemnej kultúry, hmotný i duchovný rozvoj
 Vznik gréckej abecedy okolo roku 800 p.n.l.
 Rozvoj vied – astronómia, medicína, literatúra,
technické vedy, ...
 Vznik miest Sparta a Athény

ANTICKÉ GRÉCKO - ARCHITEKTÚRA
Vznik miest – hl.strediská sú Sparta a Atény
 Svetské stavby – obytný dom, paláce, divadlá,
cirkusy, amfiteátre, kúpele-thermy, knižnice,
čitárne, študovne
 Sakrálne stavby – chrámy a chrámové komplexy
 Materiál – drevo, hlina, sušená tehla, kameň,
vápenec, mramor
 Farebnosť – červená, modrá, žltá farba
 Interiér – stĺpy, sochy, maľby, mozaika

ANTICKÉ GRÉCKO - ARCHITEKTÚRA

Grécky obytný dom:
- Z vonku je hladký,
bez okien
- Átriové riešenie
- Pozdĺžny pravouhlý
pôdorys
- Stĺpové nádvorie
- Delený na mužskú a
ženskú časť
ANTICKÉ GRÉCKO - ARCHITEKTÚRA

Stĺpy :
HLAVICA
DRIEK
PÄTKA
1. dórsky
2. iónsky
3. korintský
ANTICKÉ GRÉCKO - ARCHITEKTÚRA

Chrám Svornosti v Agrigente
Obdivuhodne vyjadruje ideál
prísnej monumentality
dórskeho poriadku
Prevláda priamka,
vertikály a horizontály
harmonizujú, šikmé línie
trojuholníkového štítu
ANTICKÉ GRÉCKO - ARCHITEKTÚRA
3. Parthenon, 447-438 p.n.l.
 4. rekonštrukcia Akropoly

ANTICKÉ GRÉCKO - ARCHITEKTÚRA

Divadlo v Epidaure, 4.stor.p.n.l.
Stupne hľadiska sa niekedy vyhlbovali priamo do skaly
Divadlo obsiahlo až 17 000 divákov
ANTICKÉ GRÉCKO -
INTERIÉR
Používanie stĺpov
 Podlahy – mozaiky
 Steny – nástenné maľby, tabuľové obrazy, fresky,
mozaiky
 Ornamentálne vzory – geometrické (meander), rastlinné, zvieracie
 Súčasťou interiéru sú sochárske diela
 Farby – modrá, červená, žltá


Meander:
ANTICKÉ GRÉCKO - NÁBYTOK



Znaky : viazaná forma sediacich k nábytku
ovplyvnená Egyptským nábytkom
: strnulá pravouhlá konštrukcia v staršej
dobe, postupne sa viazanosť uvoľňuje
Druhy nábytku : všetky (sedací, úložný, lôžkový,
stolový)
Materiál: drevo – javor, eben, orech, tis, palma
kovy
ANTICKÉ GRÉCKO - SEDACÍ NÁBYTOK
Znaky: voľný spôsob sedenia v prirodzenej výške
ušľachtilé držanie tela
 Druhy : sedačky, stoličky, kreslá, tróny, skladacie
stoličky, kamenné sedadlá z amfiteátrov

Nohy sú často hranaté, menej zvieracie
 Ohýbané časti nábytku


Sedačka „DIPHROS“ bez operadla

Stolička „KLISMOS“ s ohnutými nohami
ANTICKÉ GRÉCKO - SEDACÍ NÁBYTOK
Stolička „Klismos“
(5.stor.p.n.l.)
stolička s reliéfom
(5.stor.p.n.l.)
ANTICKÉ GRÉCKO - SEDACÍ NÁBYTOK

Sedadlo z divadla
Kamenné sedadlá
v divadlách boli vyhradené
pre najvyšších hodnostárov
ANTICKÉ GRÉCKO - SEDACÍ NÁBYTOK

Náhrobná stéla
ANTICKÉ GRÉCKO - LÔŽKOVÝ NÁBYTOK



Lôžko je tvorené kolmými stĺpikmi s bočnicami
Má pevné čalúnenie, matrac, s voľnými
vankúšmi
Pomaľované palmami a meandrami:
ANTICKÉ GRÉCKO - LÔŽKOVÝ NÁBYTOK
ANTICKÉ GRÉCKO - STOLOVÝ NÁBYTOK
Nízke stolíky
 Často boli pojazdné
 Trojnohé stolíky z bronzu
 Zasúvali sa pod posteľ (dnes tzv.konferenčné
stolíky)
 Jedálensky stôl pravdepodobne nepoznali

ANTICKÉ GRÉCKO -
ÚLOŽNÝ NÁBYTOK
Druhy:
 - truhlica (obdĺžniková s vekom) - sarkofágy
 - skriňa
 - príborník so sklápacími dvierkami


Ornamenty: na modrom podklade maľovaný
meander, palmety
ETRUSKÉ
UMENIE
1900 – 300 p.n.l., územie dnešnej Toskany
 Usadzovali sa i v Ríme
 Po strate politickej slobody okolo r 280 p.n.l.
splynuli s Rimanmi
 Spojnica medzi gréckym a rímskym umením

Námorný obchod, bohatá ťažba rúd
 Spracovanie kovov, domáce poľnohospodárstvo

ETRUSKÁ ARCHITEKTÚRA
Etruskovia boli v architektúre učiteľmi Rimanov
 Doba veľkolepých stavebných diel

Druhy stavieb: chrámy, obytné domy, hrobky,
úžitkové stavby
 Materiál: tehla, hlina, kameň, drevo, pálená
tehla

Vyvinuli klenbu – prevzali ju Rimania
 Vyvinuli Toskánsky stĺp:
dórska hlavica s prstencom, nekanelúrovaný
driek, pätka

ETRUSKÁ ARCHITEKTÚRA

HROBKY
Často boli dlhé aj 1 km. Pri výzdobe stien sa
inšpirovali gréckym vázovým maliarstvom. Hrobky sú bohato
zariadené, odzrkadľujú rušný život s radovánkami a hostinami s
vínom. Za skutočný a trvalý život považovali nie ten krátky
pozemský, ale záhrobný, ktorý mal byť večný.
ETRUSKÁ ARCHITEKTÚRA

Etruský obytný dom
ETRUSKÉ UMENIE - INTERIÉR

Miestnosti boli malé – málo nábytku

Steny – bohatá nástenná maľba

Výzdoba – sochárske diela (bronz, terakota,
kameň)
- kovové nádoby, vázy s reliéfmi
- šperky, zrkadlá, keramika, výrobky z
fúkaného skla
ETRUSKÝ NÁBYTOK - ÚLOŽNÝ

Sarkofág Lartie Seiantiovej, 2.stor.p.n.l.
(polychromovaný náhrobok, zosnulá je zobrazená sama)
ETRUSKÝ NÁBYTOK
Stolový:
 Stolová doska bola štvorcová, alebo okrúhla,
prípadne rozkladacia
 Používali sa trojnohé stolíky
 Materiál: mramor, drevo, bronz
Lôžkový:
 Stĺpy s volutovými hlavicami a palmetovými
ozdobami
Sedací:
 Trojnohé sedačky z bronzu
ETRUSKÉ UMENIE - BRONZIARI

Kapitolská vlčica
Stala sa symbolom mesta Rím. Postavy Romula a Réma boli
doplnené až v období renesancie
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ