Dejiny Sociálnej práce

Mgr. Monika Bosá, PhD.

Štruktúra prezentácie:

Sociálna práca – piliere sociálnej práce cirkev a SP humanistická orientácia a filantropia ženské hnutie Sociálna práca ako veda (teórie SP a výskum v SP) t eoretické vplyvy vlastná teoretická orientácia (hist. prehľad) Profesionalizácia Medzinárodné hnutie v SP zdroje (konferencie) organizácie časopisy Vzdelávanie v SP školy SP (USA, Európa, ČSR)

•

Tradícia – možnosť porozumenia vlastným koreňom

Dejiny vedy plnia viacero úloh:

– Poznanie rozvoja danej disciplíny – Zber a dopĺňanie poznatkov o teóriách, osobnostiach alebo inštitúciách, ktoré prispeli k rozvoju danej oblasti – Hlbšie porozumenie pôvodu a okolnostiam vzniku jednotlivých teórií a metód, ale aj vplyvom, ktoré ich formovali – Vyhľadávanie ešte vždy neznámych, alebo zabudnutých osobností, metód a teórií, ktoré by mohli byť prínosom k súčasnému rozvoju danej oblasti

...bez poznania a pochopenia dejín nemôžeme hovoriť o budúcnosti...

Bez hlbšieho porozumenia širším historickým, politickým a ideologickým okolnostiam vzniku jednotlivých teórií a metód sociálnej práce riskujeme, že ich nebudeme vedieť správne použiť.

ZDROJE SOCIÁLNEJ PRÁCE – 3 PILIERE

Zdroje profesionalizácie

sociálnej práce (Lorenz 1994)

• – Kresťanská tradícia starostlivosti o blížnych (cirkevné rády, diakonky, cirkevné charity) – Humanistická orientácia (18., 19. stor. (vzdelávanie, kvalita života, liberalizmus, ...) – Ženské hnutie (robotnícke, mierové)

Vplyv ženského hnutie je neodškriepiteľný. Zvlášť, ak hovoríme o sociálnej práci ako profesii, či vedeckej disciplíne.

Sociálna práca ako názov profesie pochádza zo

ženského hnutia. (Schilling 1999)

I. CIRKEV

• • • • •

Diakonia Charita Mládež Settlements movement Elberfeldský systém

• • • • • • • • •

diakonia

Amalia Sieveking

1832 Ženská spoločnosť pre starostlivosť o chudobných a chorých snažila sa vytvoriť obdobu katolíckych milosrdných sestier, umožňujúcu ženám poskytovať starostlivosť o chud. a chorých formou riadneho zamestnania Theodor Fliedner (na základe aktivít A. Sievekingovej ) založil v Nem. Diakoniu žien , 1836: prvý "materský dom diakoniek" a malá nemocnica, diakonky sa vzdelávali v kurzoch

Johan Wichern

založil diakoniu mužov (pol. 19. s) azylový dom pre deti z nefunkčných a rozvrátených rodín vzdelávacie kurzy, založil aj "vnútornú misiu", ktorá koordinovala aktivity diakonie

• • • • •

Charity

Thomas Chalmers

v 70 tych rokoch 19. s. inicioval a inšpiroval v Anglicku hnutie "Spoločnosť charitatívnych organizácií (Charity Organization Society - COS) nazývali sa "priatelia návštevníci" - mali na starosti každý max. 5 rodín, viedli "ústredný register ľudí odkázaných na pomoc" silne moralistická ideológia "ochrana úbohých ľudí pred hriechom chudoby" vzdelávací kurz (program) 1898

mládež

• • • •

YMCA, YWCA

YMCA: druhá pol. 19. stor. organizácia pre mládež, zal: George Williams:1844 YWCA: 1855: Založená vďaka spojeniu a spolupráci „General Female Training Institute“ sociálnej aktivistky Lady Mary Jane Kinnaird a kresťanskej Prayer Union Emmy Robarts Plánovaný ako systém sociálnej a duchovnej podpory pre mladé anglické ženy

Settlements movement

• • • • •

iniciované v Anglicku vikárom Samuelom A.

Barnetom

1884 založil s manželkou Toynebee Hall neskôr (sekulárne: New Yourk, Chicago) považované za prvé "komunitné centrum" Barnet diskutoval o všetkých prípadoch - pokus o prvú "supervíziu"

• • • •

Elberfeldský systém

1867, Daniel von fer Heyds, Gustav Schieper, David Peters Patril medzi najúspešnejšie koncepcie, počet chudobných sa podarilo znížiť o viac ako 50 percent. Systém sa snaží riešiť dva problémy: nezamestnanosť pomocou získania zamestnania (sprostredkovanie práce, zriaďovanie vlastných činností), pracovné nariadenia (klient musel prijať prácu, ale ak sa mu prácu nepodarilo nájsť dostal podporu, vymedzenú vo výške, tak aby nestratil motiváciu).

• 1. doteraz mestá financovali núdzové situácie z obecných daní, mesto Elberfeld vytvorilo racionálny systém • 2. účelom bola maximálna šetrnosť: zavádzanie dobrovoľníctva, individualizácia sociálnej starostlivosti (sociálnemu pracovníkovi nesmú pripadnúť viac ako 4 rodiny), decentralizácia (soc. pracovníci rozhodujú o podporách na okresných schôdzach), rozdelenie na obvody a odstránenie dlhodobých služieb (maximálne 14 dní) cirkev a mesto

• • • • • • • • •

Matka Tereza

spoločnosť Misionárok lásky pol. 20.s. zatiaľ posledná cirkevná iniciatíva Chad Varah - 1953: (anglikánsky kňaz) zakladá "Linku dôvery"

spolupráca - partnerstvá so štátom:

80te roky 19. s. v Anglicku: "rozdeľovatelia zdravotných podpôr" (almoners) úradníci: hodnotili fin. situáciu, poskytovali v ťažkej situácii pacientovi a rodine poradenstvo, poskytovali starostlivosť a pomôcky po prepustení z nemocnice pokus o zavedenie prvej prípadovej práce

II. Humanizmus a filantropia

• • • • • •

Sociologické vplyvy Mary Richmond Octavia Hill Vplyv psychológie (ďalších vied) Welfare state Hnutie ľp

Sociologická inšpirácia (20 roky)

• • • • • •

inšpirácia: sociologické výskumy chudoby (Ch. Booth, S. Rowntree, ...), sociálna podmienenosť situácie jednotlivca

prevládajúca: prípadová práca a práca a s rodinou (M. Richmondová), skupinová a komunitná práca (Octavia Hillová) medicínsky jazyk, špecializácia SP necirkevné charitatívne organizácie spolupráca so štátom v oblasti soc. služieb vplyv na soc. politiku

• • • • • •

Mary Ellen Richmond (1861-1928)

Americká humanistka, vedúca osobnosť profesionálnej sociálnej práce

Výnimočná praktička, učiteľka a teoretička, formulovala prvé všeobecné ustanovenia princípov pre praktickú sociálnu prácu. Svoje aktivity realizovala vrámci charitatívnej činnosti.

Zamerala sa na prípadovú SP. Svoje humanistické východiská a prístupy popísala v prácach „Priateľská návšteva medzi chudobnými“, „Sociálna diagnóza“. Publikácia , „Čo je prípadová sociálna práca?“ je úvodom do prípadovej SP. Predstavuje rôzne typy SP (SP v nemocniciach, v domácnostiach, na pracovisku, vrátane právnych aspektov SP. Poukazovala na vzťah medzi jednotlivcom a jeho sociálnym prostredím ako na hlavný faktor jeho životnej situácie alebo statusu. Až na základe poznania sociálneho prostredia jednotlivca je možné poskytovať pomoc zameranú na to, aby človek sám bol schopný meniť svoju životnú situáciu. Sústredila sa predovšetkým na posilnenie klientky, či klienta. Svojim výskumom „985 vdov“ zásadne prispela k chápaniu problematiky rodín, ich pracovnej situácie, ekonomických zdrojov pre vdovy a spôsobom, ako k vdovám pristupoval systém sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti v jej dobe. Svojou výskumnou činnosťou prispela k tomu, že mnohé organizácie začali venovať pozornosť metódam pomoci rodinám. Viaceré organizácie sa zamerali práve na túto problematiku, aj prostredníctvom poskytovania finančnej podpory rodinám.

• • • • •

Octavia Hill (1838 –1912)

Anglická humanistka, sociálna reformátorka, filantropka

Svoje aktivity realizovala predovšetkým ako charitatívnu činnosť, prácu však často manažovala sama a sama ju aj financovala (z darov, podpôr a výnosov majetku). Zaslúžila sa o výstavbu sociálnych bytov, obecných bytov a venovala sa aj kvalite životného prostredia v mestách – predovšetkým v robotníckych štvrtiach. Zasadzovala sa za otvorenie parkov, verejných ciest a ulíc všetkým, iniciovala budovanie ihrísk, výsadbu zelene, ... Napriek tomu, že pre svoj aktivizmus (verejné vystúpenia, politický lobbing, ...) bola dobovou viktoriánskou spoločnosťou odsúdená, dostalo sa jej aj obdivu: nad jej aktivitami prevzala záštitu samotná britská kráľovná Viktória.

Pre svoj aktivizmus čerpala inšpiráciu a motiváciu predovšetkým z osobného kresťanského cítenia a filantropie, ale aj z viktoriánskeho obrazu ženy – pomáhajúcej druhým.

Vplyv ďalších vied

• • • •

(30 - 40 roky): sociológia (19. s. do pol. 20: prevažujúca) psychológia a pedagogika (medzivojnové obdobie: V. P. Robinsonová, Radlinská povojnové roky: systemika

• • •

Welfare state (50 – 60 roky)

Termín 1942 William H. Beveridge na označenie svojho modelu univerzálneho minimálneho sociálneho zabezpečenia.

Rozšírenie sociálneho štátu nastáva spolu s rozsiahlymi sociálnymi reformami po II. s. vojne V 70. rokoch prichádza s ropnou krízou aj kríza sociálneho štátu. Objavujú sa nové výzvy, ktorým musia štáty čeliť. Mení sa štruktúra pracovného trhu, rodinné usporiadanie, objavujú sa nové témy, ako sú ochrana životného prostredia a rovnosť príležitostí žien a mužov a ľudí rôznych rás, i nové fenomény ako starnutie populácie a globalizácia

•

Welfare state – pokr.

Obdobie od konca70. rokov býva označované ako éra uskromnenia, kedy vlády zápasili a zápasia s pomalým ekonomickým rastom, narastajúcou nezamestnanosťou, rozpočtovými deficitmi a rastúcim zaťažovaním rozpočtu dôchodkovým a zdravotným systémom v dôsledku starnutia populácie.

Welfare state - Esping-Andersenova typológia

•

Dánsky teoretik soc. štátu,

Gøsta Esping-Andersen

, v r. 1990 v knihe The Three Worlds of Welfare Capitalism poukázal na rozdielnosť reálnych sociálnych štátov a na základe spôsobu stratifikácie a miery dekomodifikácie a vzťahov medzi štátom, trhom a rodinou vytvoril tri ideálne typy sociálneho štátu.

Welfare state - Esping-Andersenova typológia

Typ alternatívny názov prevládajúci spôsob solidarity miera dekomodifikácie úloha štátu

liberálny anglosaský (reziduálny) individuálna malá malá Konzervatívny sociálno-dem Korporativistic ký škandinávsky (univerzalistický) Etatistická univerzálna Veľká najväčšia najväčšia

úloha trhu úloha rodiny kritérium pre podporu Príklad

veľká malá potreba USA stredná (subsidiarita) Malá Veľká Status Nemecko malá malá občianstvo Švédsko

Western Welfare State models

Zdroj: Esping_Andersen, Lewis, 1994, IN: Matthies 2005)

Model SEVERSKÝ model verejných služieb

(napr. Švédsko)

Anglo-Saský posudzovanie prostriedkov

(Napr. USA)

Juhoeurópsky – tradičná dom. star.

(napr. Špan., Tal.)

Nemecko holandský model subsidiarity Francúzsko Belgický Rozsa h služieb

Veľmi široký Relat.

malý Veľmi malý Relat.

malý priem

Hlavný poskytovateľ

Verejný , doplnený MVO Súkromný, rozmanitosť Vlastná zodp., závislý od príjmu Neformálne Domáca star., MVO, rozmanitosť posk., dopl.o lok.autority

Verejný a MVO

Charakter poskytovania

všeobecný Zodpovednosť rodiny a komunity subsidiarita diverzita

Účasť žien na TP

Vysoká, hl. na plný úväzok (70 – 90%) Priem., hlavne na čiast. úv. (40 – 50%) Nízka, ale hl.na plný (20 - 30%) Nízka a prev. Na č.úv (30 – úv. (50 40%) Vys.a hlavne plný -60%)

• • • •

Welfare state - kritika

Sprava: prichádza od liberálnych (Fridrich Hayek, Milton Friedman, Robert Nozick) a konzervatívnych mysliteľov, ktorí vyčítajú sociálnemu štátu obmedzovanie slobody jednotlivca a voľného trhu. Zľava: Naopak marxistická kritika považuje sociálny štát len za nástroj vládnucej triedy k umlčaniu triedy pracujúcich, ktorý podporuje súčasný sociálny systém.

Od 60. rokov sa hovorí o krízach sociálneho štátu, ktoré súvisia so všeobecnejším polit., ekon. a demografickým vývojom spoločností.

Všeobecne je možné rozlišovať tieto typy kríz sociálneho štátu: kríza nákladov (sociálny štát je príliš drahý), kríza efektivity (aparát sociálneho štátu je ťažkopádny, pracuje neefektívne a netransparentne), kríza legitimity (sociálny štát je nespravodlivý, zvýhodňuje určité vrstvy spoločnosti)

Welfare štát a ČSR

• • • • Povojnový trend: pod vplyvom záp.krajín prevzalo ČSR Keynesovu koncepciu aktívnej úlohy štátu a Beweridgeovu koncepciu

welfare

(1942) Pripravovala túto koncepciu už počas vojny exilová vláda v Londýne Druhý trend: Košický vládny program Po 1948: zrušené všetky tendencie, aj samotná SP (takmer)

Hnutie ľudských práv

• • •

v súvislosti s welfare štátom inšpirácia pre SP: Goffman Asylums, na ktorú nadväzuje antipsychiatrické hnutie (Thomas Szasz: Mýtus o duševnej chorobe, podobne aj Foucault, ...), problém nálepkovania od 70tych rokov: svojpomocné skupiny (AA), dobrovoľníctvo, občianska spoločnosť

III. Feministické hnutie

• • • Východiská Argumenty Predstaviteľky

• • • • • • •

Východiská

Fem. hnutie jeden zo zdrojov a pilierov profesionalizácie SP Názov profesie „Sociálna práca“ pochádza z fem. hnutia Vzdelávanie v SP bolo organizované takmer výhradne ženami – ženskými aktivistkami Úzke prepojenie hnutia za profesionalizáciu SP a hnutia za presadenie práv žien na zač. 20. s. ( Je fascinujúce, koľko priekopníckej práce v rámci ženského hnutia na národnej a medzinárodnej úrovni, aby bola sociálna práca konštituovaná ako profesia v celej spoločnosti.) Okrem národných škôl SP a národných profesných združení SP, aj množstvo medzinárodných asociácií a konferencií bolo org. práve na zač. 20 s. ženskými aktivistkami aj na poli SP.

Prvé kurikulárne porovnania a tvorba spoločných kurikulárnych východísk v SP boli v Európe realizované už na z. 20 s.!

Významné ženy, ako Mary Richmond, Jane Addams, Jessie Taft, Alice Salomon a mnohé iné podporovali jedna druhú a navzájom sa od seba učili.

Argumenty

V oboch smeroch – svojej histórii i prístupe, sociálna práca je od základu feministická svojou podstatou. (Collins 1986, Andrews and Parnell 1994. Stere 1986). Paralely medzi feministickým myslením a sociálnou prácou je možné nájsť v ich spoločnom presvedčení, že : osobné je politické a naopak; problémy spočívajú v štruktúre spoločnosti viac, než by boli chybou samotných znevýhodnených;… Obe perspektívy – feministická a sociálnej práce – hľadanie premostenia priepasti medzi osobným a politickým prostredníctvomm procesu posilňovania / zmocňovania. Obe perspektívy čelia všetkým formám inštitucionálneho útlaku . (Wormer 2002)

• • • • • • •

Hull House

JANE ADDAMS so svojou družkou ELLEN GATES STARR založili v r. 1889 HULL HOUSE – ubytovňu v Chicagu. Spočiatku Hull house ponúkal služby dennej starostlivosti, knižnicu, vyučovanie a sprostredkovanie zamestnania. Už v 2. roku prevádzky poskytoval služby vyše 2000 ľuďom týždenne (v 13 budovách). Od r.1900 poskytoval aj svojpomocné a podporné ubytovanie pre pracujúce ženy, priestor pre stretávanie odborových zväzov, ale aj telocvičňu a bazén. V priebehu rokov v Hull House vznikla sieť vplyvných aktivistiek. S cieľom zlepšenia podmienok klientiek a ich detí začali realizovať aj sociologický výskum podmienok v susedstvách a širšom sociálnom prostredí. Iniciovali programy zamerané na problémy zlých pracovných podmienok, podvýživy, nízkych miezd, zlej hygieny a zdravotnej starostlivosti a ďalších ťaživých sociálnych javov. Vyvíjali nátlak na lokálne a národne vlády, aby presadili potrebné legislatívne zmeny. (Zaslúžili sa napr. o zákaz detskej práce, povinnú školskú dochádzku a právnu ochranu žien a detí, ale aj vznik prvého súdu pre mladistvých v USA.) Hull House okrem ubytovania prevádzkoval jasle, škôlku, prípravu na prijatie občianstva, pracovné a sociálne poradenstvo, knižnicu, jazykovú školu, pracovné poradenstvo, remeselné kurzy, zriadili však aj športové družstvá, divadelné skupiny, spevokol, ale aj divadlo a kino. Otvorili aj kúpalisko a detské ihrisko.

• • • • •

Hull House: Edith Abbot (1876 –1957)

V Hull House, spolu so svojou sestrou GRACE ABBOT (1878 –1939) propagovala hnutie za volebné právo žien (women's suffrage). Zasadzovala sa za zabezpečenie ubytovania pre chudobných.

Presadzovala legislatívne zmeny na ochranu prisťahovalcov, pracujúcich žien a detí.

Podieľala sa na štúdiách o mladých delikventoch a problémoch trestného systému. Je aj autorkou viacerých štúdií o ženách pracujúcich v priemysle .

Hull House: JESSIE TAFT (1882 – 1960)

• Vo svojej odbornej práci sa sústredila predovšetkým na otázky ženského hnutia a sociálnej situácie žien.

• Študovala sociológiu u Georga Herberta Meada. Svoju absolventskú prácu nazvala

The Woman Movement from the Point of View

of Social Consciousness" (Ženské hnutie z hľadiska Sociálneho povedomia). • Po publikovaní (1916) sa táto práca stala jedným z teoretických základov prvej vlny feministického hnutia.

• • • • •

Hull House: JULIA LATHORP (1858 - 1932)

Jedna z najaktívnejších členiek Hull Housu. Stála v čele spolupráce so Chicago Women's Club (Chicagským ženským klubom). Bola správkyňou Immigrants' Protection League (Ligy na ochranu prisťahovalcov) a členkou National League of Women Voters (Národnej Ligy žien voličiek). Viedla výskum zameraný na detskú prácu, detskú úmrtnosť, úmrtnosť matiek, delikvenciu mladistvých, materské príspevky a nemanželské deti. V r. 1921 pomohla presadiť Sheppard-Towner Act, ktorý poskytoval federálnu pomoc do jednotlivých štátov na podporu starostlivosti o matky a ich deti.

Hull House: FLORENCE KELLEY (1859 –1932)

• Jedna z prvých podporovateliek volebného práva pre ženy – sufražetiek v Amerike.

• Aktívna marxistka, členka socialistického hnutia. • Venovala sa predovšetkým otázkam zamestnanosti žien, spravodlivého odmeňovania za prácu a pracovných podmienok pre ženy a deti v továrňach – 8 h. pracovný čas, nočná práca, bezpečnosť pri práci, ...

• • • •

Hull House: MARY McDOWELL (1854-1936)

Pripojila sa k Hull house už v r. 1889, úzko spolupracovala s JANE ADDAMS.

Podľa vzoru Hull House založila ubytovňu Chicagskej univerzity v r. 1894. Propagovala združovanie v odboroch a bezpečné pracovné podmienky, hnutie za volebné právo žien, porozumenie medzi rôznymi etnickými skupinami a reformy v nakladaní s obecnými prostriedkami. Ako členka American Federation of Labour (Americkej federácie pracujúcich) sa podieľala na organizovaní viacerých štrajkov.

Jane Addams (1860 – 1935)

Americká vedkyňa a sociálna pracovníčka, pacifistka, feministka

•

Vedkyňa:

• Nositeľka Nobelovej ceny (1931) • Spolupracovala s G. H. Meadom na otázkach sociálnych reforiem, vrátane práv žien. Kombinovala základné koncepty symbolického interakcionizmu s teóriou kultúrneho feminizmu a pragmatizmu.

•

Sociálna pracovníčka:

• bojovníčka proti obchodovaniu so ženami a za reguláciu pracovného času pre ženy v továrňach. • Zakladateľka Hull housu •

Feministka:

• Hull House slúžil aj ako ženské sociol. výskumné pracovisko a centrum organizovania žen. hnutia. (tvorba profesionálnej SP zároveň s rozvojom hnutia za práva žien (JANE ADDAMS a jej spolupracovníčky realizovali sociálnu prácu práve ako feministky. Toto ich východisko sa jasne odráža pri všetkých aspektoch ich práce – identifikácia problémov, stanovenie cieľov, metódy, prostriedky a postupy. •

Aktivistka:

• V r. 1911 pomohla založiť The National Foundation of Settlements and Neighborhood Centers (Národnú nadáciu ubytovní a susedských centier) a stala sa jeho prvou prezidentkou. • Bola vedúcou osobnosťou amerických sufražetiek (bojovníčok za volebné právo žien) a pacifistického hnutia v Amerike. • Podieľala sa na vytvorení Women's International League for Peace and Freedom (Medzinárodnej ženskej ligy za mier a slobodu) – vznikla v r. 1915

• • • • • • • • •

Alice Salomon (1872 – 1948)

Nemecká priekopníčka feministickej sociálnej práce

Teoretické práce ALICE SALOMON predstavujú úplne prvý vedecky rozpracovaný (a ešte vždy jedinečný) feministický prístup v teórii sociálnej práce. V roku 1906 získala titul PhD. za prácu na tému platových nerovností medzi ženami a mužmi.

Venovala sa predovšetkým vymedzeniu sociálnej práce a metódam sociálnej práce. Svoju pozornosť sústredila hlavne na makroekonomické a spoločenské faktory chudoby a profesionálnu etiku sociálnej práce. Začiatkom 30-tych rokov začala riešiť výskumný projekt zameraný na ekonomické a sociálne ohodnotenie ženskej práce v rodine.

Založila jednu z prvých škôl sociálnej práce (Berlín 1908), bola prvou prezidentkou International Association of Schools of Social Work (Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce) – v rokoch 1929-1937. Je zakladateľkou Academy for Social and Pedagogical work of Women (Akadémia sociálnej a pedagogickej práce žien) – prvej postgraduálnej školy sociálnej práce a stala sa jej prezidentkou. Bola členkou predsedníctva National Council of Women (Národnej rady žien) a od roku 1909 tajomníčkou International Council of Women (Medzinárodnej rady žien). Je dôležité pripomenúť, že feminizmus nebol jediným východiskom práce ALICE SALOMON: Okrem feministickej teórie to bola predovšetkým židovská tradícia a židovský koncept Zadekah (forma praktickej spravoslivosti), ktorá mala vplyv na jej teoretické myslenie, ale aj praktickú sociálnu prácu.

Z jej prác: ‘Introduction to Welfare Work’ (Salomon 1921), ‘Introduction to German Society: economics, state,

social life’ (Salomon 1922), ‘Social Diagnosis’ (Salomon 1926a), ‘Social Therapy’ (Salomon and Wronsky 1926b), ‘Education for Social Work’ (Salomon 1927).

• • • • • • • • •

Berta Pappenheim (1859 – 1936)

Rakúska židovská feministka a sociálna aktivistka

Podieľala sa na vzniku útulkov pre ženy, denných stacionárov a sirotincov.

Významná bojovníčka proti obchodovaniu so ženami. Celý život sa zasadzovala za pomoc utečenkyniam, medziiným aj budovaním denných centier poskytujúcich im informácie a pomoc. Poskytovala poradenstvo v oblasti zamestnania, ale aj pracovné príležitosti pre ženy. Už vo svojej dobe organizovala pre ženy to, čo by sme dnes nazvali kariérne poradenstvo a tréning. Po svojej smrti sa stala vzorom pre generácie (nie len židovských) žien v Európe a Amerike. V roku 1904 založila Jewish Women’s League (Židovskú ženskú ligu) a stála v jej čele dvadsať rokov. Iniciovala, alebo založila mnohé organizácie aktívne v oblasti poskytovania feministických sociálnych služieb a sociálnej starostlivosti: Založila Care for Women Society (Spoločnosť starostlivosti o ženy), založila spoločnosť prispievajúcu na výživu pre ženy v núdzi, predovšetkým pre mladé ženy. (Ako prevenciu prostitúcie a obchodovania so ženami).

BERTA PAPPENHEIM vo všetkých svojich aktivitách integrovala svoje zaujatie pre feminizmus so zmyslom pre sociálnu spravodlivosť a svoju identitu židovskej ženy. Tieto všetky aspekty jej osobnosti ovplyvnili aj tému jej divadelnej hry Women’s Rights (Práva žien - 1899) a boli aj podnetom pre zverejnenie nemeckého prekladu jedného z najvýznamnejších feministických diel z počiatku prvej vlny feministického hnutia Obhajobu práv žien od Mary Wolstonecraft.

• •

Ilse von Arlt (1876 – 1960)

Rakúska ženská aktivistka, položila základy európskej SP ako vedy

Členka

Social Education Association

vzdelávanie) založenej v roku 1901.

(Asociácia pre sociálne V roku 1910 sa zúčastnila na

International Congress for public and private social welfare

(Medzinárodný kongres pre verejný a súkromný sociálny blahobyt) s prednáškouu „Theses about

Social Welfare Activities of Women in Autria“

(Aktivity Rakúskych žien v prospech sociálneho blahobytu). • • Zdôrazňovala potrebu profesionalizácie sociálnych pracovníčok – navrhla štandardy a reguláciu tvorby vedeckých poznatkov a zručností nevyhnutných pre sociálnu prácu. Súčasťou toho boli snahy o zriadenie organizácie na evalváciu odbornosti a profesionalizácie sociálnej práce.

Založila prvú školu sociálnej práce v Rakúsko – Uhorsku (1912 ) • • Vo svojej práci sa sústredila predovšetkým na problém chudoby. Skúmala nie len výskyt chudoby v Rakúsku, ale predovšetkým okolnosti a príčiny jej vzniku a jej dôsledky. Formulovala teóriu potrieb – dávno pred tým, než to urobil Maslow. Pri jej tvorbe zohľadňovala špecifiká sociálneho prostredia na definíciu potrieb.

• • • • • • • • • •

Alice Masaryková (1879 – 1966)

Česká politička, sociologička, ženská aktivistka

1898 študentka medicíny, následne prestup na FF (história a filozofia), štúdium v zahraničí - v Londýne., Berlíne, Lipsku Bola jednou z prvých doktoriek na FF a prvou doktorkou histórie. Prednášala problematiku ženských práv a aktívne sa zasadzovala za volebné právo žien.

Prvé kontakty so SP získala v v USA (1904 06), kde zbierala informácie a oblasti ženského hnutie. Prostredníctvom

MARY Mc DOWELL

kontakty , riaditeľky Hull House spoznala aj JANE ADDAMS , ktorej východiská ju veľmi oslovili. V rokoch 1911 12 sa spolupodieľala na otvorení Sociologického seminára na KU a stala sa vedúcou jeho praktickej sekcie. (seminár - predchodca

Katedry sociológie

, ale zároveň za prvý pokus v oblasti profesionálnej sociálnej práce.) Po vypuknutí 1. Svetovej vojny spolu s

HANOU BENEŠOVOU

poskytujúcim sociálne a zdravotné služby. V r. 1915 bola uväznená a obvinená z velezrady. JANE ADDAMS a MARY Mc DOWELL, spolu s pomáhali organizáciám členkami a členmi českých spolkov v USA, rozpútali úspešnú kampaň za jej oslobodenie.

Po prepustení mala zákaz prednášať. Organizovala však stretnutia žien, kde diskutovali aj o systematicky organizovanej sociálnej práci. Spoločne s dr. ANNOU

BERKOVCOVOU

pripravovali projekt školy sociálnej práce (podarilo sa ju otvoriť už v sep. 1918) neskôr premenovanej ako Vyššia škola sociálneho zabezpečenia. V r. 1918 poslankyňa NZ a predsedníčku Československého červeného kríža. Vďaka jej úsiliu bola v r. 1936 zriadená Vyššia (neskôr

Masrykova ) škola sociálnej práce

v Prahe. Založila Spoločnosť starostlivosti o dieťa. Na jej pozvanie prišli svojimi skúsenosťami z profesionálnej sociálnej práce prispieť aj kolegyne – aktivistky z Chicaga. Medzinárodný tým spolu s RUTH CRAFWORD a

MARY HURLBUTT

uskutočnil prieskum sociálnych podmienok v Prahe a následne sa zameral na dva programy: zostavenie adresára sociálnych agentúr a školy sociálnej práce.

otvorenie letnej V roku 1928 v Paríži

,

predsedníčka výboru 1.

Medzinárodnej konferencie sociálnej práce

ale aj následne vo Frankfurte nad Mohanom

.

SOCIÁLNA PRÁCA AKO VEDA

Sp ako veda

• • • •

filozofické koncepty sociologické a ekonomické teórie psychologické a pedagogické koncepty vplyv medicíny

• • • • • •

koncepty

sociálna filozofia (Locke, encyklopedisti, Rousseau, Mill, Hobbes, Marx, Foucault, Hayek, koncepty sociálneho štátu - welfare state) ekonomické (Smith, Hayek, ...) Sociologické (funkcionalizmus, konštruktivizmus, Mead, ...) Psychologické (Freud, Adler, Jung, Mayer, Horneyová, behaviorálne teórie) Pedagogické (Rousseau, Montessoriová, kritická pedagogika, Radlinská, Natorp, ...) Medicína - jazyk (M. Richmond)

• • • •

Vplyv sociológie:

Chicagska škola združená okolo Hull Hous, Addamsový, Fryová, Hillová, Richmondová, Masaryková, Salomonová, (Machotka, Bláha), 30 - 40 r.: sociálno-behavioristický prístup: F. Znaniecky, W.I. Thomas, ekologický prístup: E. Burgess, R.Park

preklenutie psychologických, sociologických a ekologických prístupov: od 80 rokov: pokusy o jednotnú systémovú koncepciu: sociológia integrálneho skúmania človeka, integrálna antropológia pri skúmaniu globálnej spoločnosti platia ako východisko dve tórie: konfliktualistická (Dahrendorf) a funkcionalistická (Parsons) (vznikajú v 50tych rokoch)

Vplyv psychológie

• • • • • Satirová, V. Robinsonová, Hollisová, Perlmanová, 50 - 60: meniaca sa spoločnosť: Younghusbandová, Timms, Leonard, Moffet, Krakešová (40 - 70 roky) Machačová 60 (pokus o syntézu psychologického a sociologického pohľadu - celostný pohľad na človeka antipsychiatrické hnutie (T. Sztasz - Mýtus o duševnej chorobe), posilnenie sociologiackých vplyvov

• vplyv pedagogiky – Radlinská, Myrdalová, komunitná sociálna práca, • Vplyv medicíny – hlavne v USA a VB, u nás: Krakešová Túma, Došková,

Rozvoj SP – psycholog. a social. Teorie (tab. 212)

Veda v ČSR

• • 1935: samostatná Skupina pre vedecké štúdium

sociálnej práce

pri

Sociologickom seminári Masarykovej Univerzity v Brne

Machotka (1936): výskum v troch oblastiach: – štatistický výskum zachycujúci všetky najdôležitejšie znaky sociálnej povahy sociálne odkázaných ľudí, zvlášť ich sociálno psychické charakteristiky – ekologické štúdie zisťujúce presné umiestnenie sociálne odkázaných na území Prahy a zistili príčinné vplyvy na udržiavanie odlišných sociálno psychických znakov a na výchovu dorastu – štúdie jednotlivých prípadov, kt. by vysvetlili dáta z predošlých okruhov výskumu overených vzťahov a oboch ich doplnenie o znaky, kt. unikajú pri zachytení štatistickom a ekologickom

Dejiny teoretických vplyvov

•

Porovnanie jednotlivých fáz vývinu teórie sociálnej práce bude vychádzať z odpovedí na 3 otázky:

– Aká je charakteristika jednotlivcov odkázaných na pomoc?

– K akým sociálnym systémom títo jednotlivci patria a akú pozíciu v nich zastávajú?

– Aké typy sociálnych (sub)systémov sú zahrnuté do objektovej bázy (predmetu záujmu, východisko)?

• • • •

od 1890

Jednotlivci: ľudské bytosti a ich nenaplnené základné potreby, bez vzdelania, negramotní, pracujúci v nebezpečných podmienkach, ohrození kriminalitou, chudobou a nezamestnanosťou, bez mentálnej stimulácie a podnetov, beznádejní, spoločenské subsystémy bez prístupu k práci a vzdelaniu, neorganizovaná pomoc, nerovnosť šancí na vzdelanie, rozvoj slumov a gét, nedostatok infraštruktúry, s dominanciou utilitaristických a darwinistických kritérií na riadenie pomoci slabším Spoločenská úroveň: nedostatok demokracie, dvojaká meter na pre nižšie a vyššie vrstvy, súťaživosť, maskulinný heroizmus, nacionalizmus, patriotizmus, vojna a hrdinská smrť predstaviteľky: Octavia Hill, Florence Kelley, Jane Addams, Grace Abbott, Mary Richmond, Alice Salomon, Ilse Arlt, ...

• Výskum – empirický výskum len v začiatkoch, ale všetky autorky ho využívali – – – – Hull House mapy a štúdie z 1895 boli prvými relevantnými štúdiami o životných podmienkach migrantov (3 roky pred zriadením katedry sociológie na Chicago University Štúdia Pitsburgskej chudoby (za asistencie Hull Housu) Obdobie, kedy morálne odsudzovanie chudobných a deviácie bolo nahradené zistením o jeho podmienenosti spoločenskou štruktúrou a symbolickým označovaním, nenaplnením ich potrieb a nedostatkom nádeje, nedostatkom vzdelania a možnosti vzdelávania dospelých Problémy začínajú byť definované a riešené na všetkých spoločenských úrovniach (individuálnej, rodiny, komunít, spoločnosti, štátu, ale aj na medzinárodnej úrovni)

• • •

od 1920

Jednotlivci: psychosociálne problémy a behaviorálne problémy spôsobené životnými okolnosťami v životnom cykle, zmena statusu Klient/ka ako súbor klinických symptómov, alebo deviantných vzorov Teórie/výskum: – kritika Richmondovej diagnózy – sústredenie na atomizovaného jednotlivca – Freudova psychoanalýzy – Od 50rokov Rogerianska terapia (skupinové terapie)

od 1960

• • • • Indivíduum: stresovaní, nevyrovnaní stroskotanci rodinné skupinové teritoriálne komunity, deviantné v stave dynamickej rovnováhy socioštruktúrne problémy jednotlivcov ako členov rodiny, komunity, organizácií („the client IN and AS system“ spoločenská mocenská štruktúra, diskriminácia medzi čiernymi ia bielymi ako dôsledok nerealizovanej, formálnej podoby konštituovaných ľp, problémy menšín,

• Teórie: – pokus o použitie Všeobecnú Systémovú Teóriu (General System Theory): Gordon Hearn (1958) podľa Bertalanfyho pre integráciu jednotlivcov, skupín a komunít s využitím metód a všeobecného teoretického rámca – pristupoval k jednotlivcom ako súčasti systému – využíval holistický prístup: hlavné problémové oblasti sú prečerpané, alebo nesprávne využívané hmotné, energetické a informačné zdroje a odklon od stavu dynamickej rovnováhy – návrat k otázkam nerovnosti v oblasti vzdelávania, prístupu k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, zdrojom, rasizmus, ... (Alinský vo všeobecnosti rozlišuje tých „čo majú“ a „tých, čo nemajú“ – „haves“ a „have-nots“) • tento spôsob formulácie a popisovania problémov otvára cestu viacerým sociálnym hnutiam a vládnym programom v duchu Rovnosti príležitostí, Boju proti chudobe, mobilizácia Mládeže, ...

• • dôsledok: koncentrované aktivity v oblasti prípadovej, skupinovej, kooperatívnej komunitnej práci tieto prístupy boli podrobené kritike ako pragmatické, technokratické, ideologické a nevedecké – hlavne kvôli ich východisku z funkcionalizmu (Parsons) – V Európe – odstup, skôr sociálna psychológia, pedagogika, skupinová dynamika, psychosociálne podmienky jednotlivcov, behaviorálne prístupy...

• • • •

od 1970

Indivíduum: napätie vzniká z kontraktov medzi jednotlivcami sociálne služby/organizácie renovujú systemického prístupu v spojitosti s potrebou profesionálnej práce vzhľadom na rozmanitosť subsystémov. V anglosaskom prostredí ďalší rozvoj systemického prístupu a systémovej teórie – nie ako všeobecný transdiscplinárny rámec pre diskusie o problémoch jednotlivcov, či spoločnosti, ale ako spôsob na identifikáciu rozličných relevantných činiteľov/aktérov riešenia problému (klient, cieľ, intervenčný systém, ...). Základné prístupy sp sa tak čoraz viac zameriavajú na vzťah a interakciu jednotlivca a jeho prostredia a sociálna podmienenosť ustupuje do úzadia

• • • • •

Európa:

Kritika kapitalistického systému Indivíduum: – – Problematizácia exploatácie (vykorisťovania) prac. sily a udržiavania rezervnej armády nezamestnaných bez starostlivosti o ich živobytie v čase vylúčenia z prac. prostredia Rizika súvisiace so zamestnanosťou, problém odcudzenia a zlomenej identity Rodina: – Problémy komunikácie a systémových obmedzení Organizácia – totálne inštitúcie, profesionáli a ich stigmatizujúce diagnózy Spoločnosť – Kapitalizmus, kolonizácia žitého sveta soc. systémami a ich technokratickou racionalitou (Habermas), obmedzené systemické myslenie len na urč. oblasti (len na úrovni jednotlivosti – rodina a jednotlivec, ale nie na úrovni spoločnosti Watzlavick)

• • • • • po prvý raz soc.pracovníci nie sú vnímaní ako nástroje kap.spoločnosti, teda vykonávatelia vykorisťovacích represívnych záujmov, brániaci emancipácii klientely okremb marxistickej interpretácie spoločnosti sa objavujú aj teórie vychádzajúce zo symb.interakcionizmu, kt. vidia hlavný problémy zlyhanie negociácie identity medzi ME a I, nedostatok zmysluplnej životnej orientácie mladistvých, rovnako ako problém stigmatizácie ľudí ako deviantov v rámci verejných kontextov a inštitucionálneho prostredia napriek tomu, že vo väčšine týchto problematických vecí (totálnych inštitúciách) majú hlavné slovo manažéri, psychiatri, ... teoretický rámec je používaný na obviňovanie soc.pracovníkov ako tých, ktorí sa podieľajú na labellingu, znevažovaní ľudí, profesionalizácia prestáva byť odpoveďou na soc.problémy a stáva sa nástrojom na vyvlastnenie kompetencie klientov riešiť problémy – toto obvinenie iniciuje požiadavku na deprofesionalizáciu široké prijatie symb.interakcionizmu v Nemecku a jeho nekritická adaptácia pre SP sa dá vysvetliť jeho kompatibilitou s nemeckou tradíciou idealistickej filozofie ako určitý „záchranca v núdzi“ v tejto nepriateľskej situácii (útoky marxistov a SI na soc.pracovníkov) Thiersch (1978) vyjadruje názor o soc.práci a soc.pedagogike, ktorá sa má zaoberať neúspešným a úspešným každodenným životom

• • •

Koniec 70tych rokov a 80te roky

Indivíduum: Jednotlivci ako členovia diskriminovaných soc. a kult.skupín, sex.zneužívanie detí, sexuálny útlak a znásilnenie žien Sociálne subsystémy: – – – Vzťahy medzi majoritou a minoritou integrované problémové predstavy v súvislosti vzťahujúce sa na skupinách a teriotirálnych či organizačných systémoch profesionalizmus a administratívna byrokracia, chybné vymedzenie verejného a súkromného medzi štátom a samosprávou, nedostatok poslušnosti a loyality soc.pracovníkov k požiadavkám zamestnávateľov Spološnosť: – chudoba, nezamestnanosť, „reganomika“, „thatcherizmus“, sociálne vylúčenie, bezmocnosť, ekonomickí utečenci, multikulturalita ako problém a riešenie

• •

V tejto fáze sa kladie veľká pozornosť na kult. Rozdiely väčšinou spojené so štruktúrnou diskrimináciou (rasovou, rodovou, vekovou, sex.orientácie, ...) Fem. hnutie upozorňuje na problém sex.zneužívania a týrania žien, problémy triednych vzťahov a životných podmienok zostávajú oblasťou záujmu, ale zároveň začína oživenie manažerizmu ako opozície k profesionalizmu, odbory a administratívna sociálna byrokracia ako pokus na rekonštrukciu manažérskej moci.

• • • • • • • • • Európa (nem.kontext): Jednotlivec vo vzťahu k jeho životnému a sociálnemu kontextu, life manažment ako úloha, množstvo neistoty a rizík Rodiny: ústup a dezintegrácia „normálnej“ rodiny Spoločnosť: riziková spoločnosť, úpadok hodnôt, tradícii, stratá štandardov normality, welfare state a racionálna veda ako problémy modernej spoločnosti na hranici postmoderny, rod, multikulturna spoločnosť, rasizmus.

Aj touto fázou sa vinie systemické myslenie – tendencia integrovať systemické a ekologické konceptualizácie oblastí SP Paralelne s týmto prístupom sú prítomné teórie vychádzajúce z evolučnej teórie, prírodovednej systemovej teórie, zahŕňajúce telesné, psychické, biologické, sociálne a kult.systémy, proces ich vzniku, stabilizácie a zmeny slúžiace ako metateoretický rámec pre konceptualizáciu a vysvetlenie individuálnych a sociálnych problémov vrátane distribúcie bohatstva a moci V nemeckom kontexte najv.pozornosť získava Beck (Riziková spoločnosť)-pluralizácia životných štýlov, strata orientácie SP ako taká sa znovu stáva významným problémom – kým pred 30 rokmi bola kritizovaná za nedostatok ved.myslenia, teraz je kritizovaná za naivnú vieru vo vedeckú racionalitu a vernosť osvietenským princípom Sociálny štát sa stáva ďalším problémom, namiesto toho, aby problémy riešil – udržuje ľudí slabých, pomáha tým, čo si to nezaslúžia (rozširovanie požiadaviek na socštát a zároveň zužovanie jeho zdrojov) Teoretici SP a welfare state neúnavne opakujú, že už nie sú peniaze na výdavky štátu, zatiaľ čo je tu množstvo peňazí v prostredí medzinárodného fin.systému. Problémom je, že máme umelý a nie reálny nedostatok peňazí, ale nikto nemá dostatok odvahy, aby to vyslovil verejne a teoreticky

• • •

od 1990

jednotlivci

– individualizmus a egoizmus a rozpad solidarity, zneužívanie drog, kriminalita,

soc. štát a soc.organizácie:

– nákladnosť a neefektívnosť sociálnych služieb,

spoločnosť

– nárast rozdielov medzi chudobnými a bohatými (regionálne, národne aj celosvetovo), nezáujem o naplnenie potrieb všetkých ľudí, neúcta k ľudským právam, zvlášť sociálnym,

• • • • globalizácia ekonomická a informačná (vo všetkých kontextoch sú rovnaké témy – problematizácia individualizmu a egoizmu, čo vedie ku komunitarizmu ako riešeniu, kritika sociálneho štátu a paralelný nárast manažerizmu) vo svetle rastúcej chudoby, bezdomovectva, podvýživy, kriminality, .. sa znovu kladie dôraz na štrukturálne problémy a sociálnu zmenu v profesionálnom kontexte (podnietená napríklad výborom pre vzdelávanie v sociálnej práci – council of social work education) problémy životného cyklu, rodu, rasy, etnicity, hendikepu, dezintegrácie komunít, ...

predmetom diskusie nie je profesionalizácia ako taká, ale skôr spôsoby profesionalizácie (či má byť interpersonálna, alebo komunitne orientovaná, inštitucionalizovaná alebo súkromná, či má byť individuálnou službou, alebo posilňovaním skupiny,

• • • v nemecky hovoriacom prostredí pokračuje kritika socialneho štátu a profesie soc.práce, ktorá začala pred 30 rokmi vedie k neobyčajnému a paradoxnému otočeniu formulácii problému: napriek tomu, že je vo väčšine Eur.krajín je vysoká nezamestnanosť, pracujúca chudoba, vysoká miera chudoby, už to prestáva byť kľúčovým problémom soc.práce, neexistujú migranti, zneužívané, vykorisťované a diskriminované ženy, ... namiesto toho je to teraz sociálny štát, kto je vykorisťovaný, preťažený, vysokými požiadavkami obyvateľov a chudoby. Je to štát a nie jednotlivec, kto je vystavený mnohým rizikám. Znovu sú to soc.pracovníci ako nekompetentní amatéri neschopní týmto problémom predchádzať, pretože buď tvoria komploty so svojimi klientmi alebo pomáhajú sami sebe namiesto pomoci klientom. Škaredá predstava sociálnych parazitov“ sa objavuje v literatúre o soc.manažmente – tak na opis profesie, ako aj klientov.

Je to fáza, kde problémová základňa soc.práce je otočená hore nohami. Ide o vyvlastnenie problémov klientom prostredníctvom teoretického triku, ktorý je používaný Luhmannom, jeho nasledovníkmi a prívržencami – sociálna práca sa nemá pozerať na problémy klientov, ale sústrediť sa na ich zdroje. Sociálni pracovníci sú vyzývaní k tomu, aby študovali podrobne a detailne zdroje klientov, zatiaľ čo máme enormné profity z nadnárodných korporácií v systéme. Tie narastajú bez investovania práce a bez demokratickej kontroly. Je dôležité si uvedomiť, že tieto trendy nepochádzajú od ľudí s politickou mocou, ale z vnútra profesie. Namiesto teoretického bádanie o svetových zdrojoch prichádza obrat ku komunitarnemu riešeniu – predstave, že malé komunity vyriešia svetové problémy a reintegrujú vylúčených ľudí. Radikálny konštruktivizmus, ktorý odmieta realitu, alebo prinajmenšom relevanciu jej skúmania výrazne napomáha zmiznutiu problémov. Sociálne problémy sa tak stávajú problémami konštruovanými našim vlastným jazykom, takže ak zmeníme definíciu problému alkoholizmu, samovraždy, ... nebudeme mať problémy. Toto robí z každého vedeckého bádania otázku možného názoru alebo ad hoc perspektívy konkurenčnú k rovnocenne možným názorom. To má často nevidený dôsledok, že nikto nemá právo kritizovať nič (príjmové rozdiely, eutanáziu, rasizmus, ...) lebo je to len iný spôsob konštruovania reality. Uvažovanie a konanie v týchto intenciách bude realitou sociálnej práce...

PROFESIONALIZÁCIA SP

„Profesia“

Zdroj: Szmagalski, J.: The Profesionalization of Social work: The Challenge for Europe • Profesia zahŕňa tieto charakteristiky: – Univerzitné vzdelanie v danej oblasti – Vysoká úroveň v oblasti poznania – Nadobúdanie a obnovovanie poznania je úzko späté s praxou – Spoločenské uznanie daného typu práce – Vlastné etické princípy a štandardy služieb vytvorené vrámci socializačného procesu – Nezávislé združenia

Americký príklad profesionalizácie SP

• • • V USA bol proces profesionalizácie úzko prepojený s prostredím liberálnej ekonómie To bolo spojené s viacerými pochybnosťami: – Priamy kontakt soc.pracovníkov s trhom služieb – Kontroverzný charakter teórií, ktoré boli využívané pre prax SP – Ťažkosti pri definovaní indikátorov kvality soc.služieb Proces profesionalizácie SP v USA bol vynútený donormi (štátnymi aj súkromnými)

Vplyvy na profesionalizáciu SP v USA

• • • National Association of Social Workers (NASW) – Predstavili kódex pre prax SP Už od začiatku bol systém vzdelávania SP v USA realizovaný prostredníctvom vyššieho vzdelávania (MSW, BSW) 1952: Council on Social Work Education – Analýza a schvaľovanie kurikúl, akreditácia

Profesionalizácia SP v Európe

• • • Rovnako ako v USA profesionalizácia SP v Európe prebieha už od konca 19. s Aj zdroje sú podobné ako v USA (COS, Settlements , filantropické a ženské hnutie Hlavný rozdiel: proces profesionálneho vzdelávania – Hoci prvé školy v Európe vznikali už na prelome storočia (1896 – Amsterdam, 1903 – Londýn, 1904 – Liverpool, 1908 – Berlín, Vo Viedni a Štokholme na zač.20tych rokov, ...), nemali štatút akademických inštitúcií – – Dodnes školy SP v Európe majú prevažne 3ročné štúdium Akreditácia: štát (výnimka: GB:

Central Council of Educational Training in Social Work – CCETSW)

• •

Nezávislé organizácie

V Európe nehrajú takú závažnú úlohu v regulácii profesie, ako v USA – Mnohé profesie, kt.v USA vnímajú ako súčasť SP sa tak v Európe nevnímajú – terapeuti, soc.pedagógovia, ...) a preto ich profesné organizácie sú samostatné, nie ako v USA, kde NASW združuje rôzne profesie.) Dôvody odlišného sebaregulačného procesu SP v Európe: – SP sa v Európe rozvíja ako jeden z elementov sociálnej politiky v rámci širšieho konceptu konceptu sociálneho štátu (welfare state) – Verejná administrácia je v Eur. viac schopná kontrolovať štandardy zadávané štátom

• • • • • • •

SP v str.Európe (Poľsko)

Škola sociálnych služieb : 1925 1945 (H. Radlinská) – Fungovala nezávisle, bez kontroly národného vzdelávacieho systému Univerzitné vzdelávanie SP pedagogiky v rámci katedry sociálnej – (1957 na Waršavskej Univerzite, 1961 na Lodzskej Univerzite, ...) Viac príležitostí : 60te roky2 ročný program nadstavbového štúdia) 1977:

Inštitút sociálnej politiky na WU,

1988:

Sociologický inštitút Jagelonskej Univerzity v Krakove

Rozvoj až od 90tych rokov (3ročné štúdium) Významné osoby – zakl.SP ako profesie: Helena Radlinská a Aleksander Kaminski Profesionálne združenia – minimum – nemožnosť – iba pod kontrolou štátu ( 80te roky. Poľské združenie sociálnych pracovníkov)

• • • • •

SP v str.Európe

Balkán: 1952: prvé vyššie vzdelávanie v bývalej Juhoslávii (Záhreb – dnes Chorvátsko) – od 1967: charakter univerzitného vzdelania Maďarsko: tradične plnili úlohu SP pedagogické a psychologické profesie (až do 80tych rokov. Kedy bol otvorený prvý program vyššieho vzdelávania v SP) Rumunsko: 50te roky: 3ročný program vzdelávania, od 90tych : magisterské štúdium Estónsko: prvé pokusy pochádzali zo ženského hnutia : 1925, následne 35 bol Estónskou ligou žien založený Talinský inštitút SP a Domácej ekonomiky (počas Sovietskej okupácie: školenie v SP bolo zakázané, od 90tych: univerzitné magisterské štúdium SP) Nedostatok informácií

Profesionálna SP v ČSR:

• • VŠSP (1918) – Absolventky : nemali možnosť profesionálne sa realizovať – SP zamieňaná s ošetrovateľstvom a vychovávateľstvom Soc.pracovníčky sformulovali 3 podmienky pre kvalitný výkon SP: – Profilovanie Soc.starostlivosti ako samostatného pracovného odboru zaradeného do systému profesií – Vybudovanie systému samostatného sociálneho školstva založeného na sociálnych vedách a zodpovedajúceho skutočným potrebám SP (súčasť systému VŠ) – Hodnotenie SP ako odborného výkonu

Profesné spolky v ČSR

• • •

Organizácia absolventiek VŠSP

– – Definovali SP Organizovali (pod záštitou Masarykovej) prípravný Československý zjazd sociálnej a zdravotnej práce (ako príprava na Medzinárodnú konferenciu SP v Paríži – 1928) – vymedzili obsah práce Spracovníčky, rozhodli, že výkon tejto profesie vbyžaduje vysokoškolské vzdelanie, ...)

Organizácia sociálnych pracovníčok (OSP)

– Podpora ďalšieho vzdelávania a inovatívneho vzdelávania, vz.informovanie, (prednášky, semináre, exkurzie, preklady, ...) – Evidencia voľných prac. miest – – Odborná knižnica Medzinárodná spolupráca (stáže)

Od 1948 – zanikajú (ROH)

Školy v ČSR

• • VŠ SŠ • Výsk. ústav (1919): Ústredný sociálny ústav Ministerstve sociálnej starostlivosti v Prahe) pri • Vlastný odborný časopis: Sociálna

pracovníčka

(1932 – 48) vydávala

OSP

MEDZINÁRODNÉ HNUTIE V SP

Začiatky

• • Od 20tych rokov vznikali národné asociácie sociálnych pracovnéčok/ov, (sociálnej práce) Už 20te roky – internacionálny charakter SP – prostredníctvom medzinárodných konferencií (René Sand, Alice Salomon, Alica Masaryková, Helena Radlinská, – International Conference on Social Work (8 – 7. 1928) 13.

organizácie

International Council on Social Welfare (ICSW) zameraný predovšetkým na sociálnu politiku a sociálny rozvoj, členstvo: organizácie

International Federation of Social Workers (IFSW)

– združovala národné organizácie sociálnych pracovníčok a pracovníkov

International Association of Schools of Social Work ((IASSW)

– združovala národné a regionálne organizácie vzdelávajúce v sociálnej práci a jednotlivé školy Od 90tych rokov prijali aj organizácie z východnej Európy majú spoločný časopis: International Social Work a Newsletter

časopisy

• • • • • COS vydáva množstvo časopisov, prednášok a publikácií na prezentáciu svojho prístupu Akademické časopisy sa začínajú zakladať v 20tych rokoch (hlavne v USA) Vplyvné časopisy vydávajú profesionálne združenia hlavne od 50 – 60tych rokov 60 – 70te roky: špecializované časopisy z oblasti sociálnej pedagogiky a ďalších príbuzných vied 90 te roky: nebývalý rozvoj časopisov a magazínov – šírených a ľahko dostupných aj na internete

• • • • • Prvé:

Social Service Review

vydávaný v spolupráci s Chicagskou Univerzitou (dodnes veľmi prestížny časopis) 1921: The Family (Family Service Association COS) – 1947: Social Casework (Obnovený v r. 1987 pod názvom Families in The Society) 1955: Social Work (NASW) Americká asociácia škôl sp : Od 1964: časopis v oblasti vzdelávania v SP – dnes nazvaný

Journal of Social Work Education

VZDELÁVANIE V SP

Začiatky

• • • • Krátkodobé kurzy – 1836: vzdelávanie v materskom dome diakoniek (Fliedner) – – – – 1850 ´: Wichern: Diakonia mužov: vzdelávacie kurzy pre vychovávateľov 1889: kurz v NY 1898: COS 1899: Nemecko 1898: Newyorská filantropická škola (dnešná Škola SP na Kolumbijskej Univerzite) – 6mesačný kurz a od 1910: 2ročný program 1912: Ilse von Arlt: založila prvú školu SP v R -U Od 20tych rokov: magisterské štúdium na 12 amerických univerzitách

• • • •

USA

1904: School of Social work v New Yourku 1915: NY 1952 – Council of Social Work Education (akredituje vzdelávanie MSW. BSW na základe posudzovania kurikula , jedna z vecí je aj prepojenie na prax) Od pol. 20 stor.: individuálna súkromná prax (vplyv psychoterapie), komercionalizácia, vnímanie soc.pracov. ako „agentov“ posudzujúcich situáciu klienta/ky, nie pomáhajúcich

• • •

Kritika

SPECHT, H. – COURTNEY, M. 1994. Unfaithful Angels:

How Social Work Has Abandoned Its Mission

Tým, ako SP vstúpila na trh ako „súkromná prax“ sa vplyvom psychoterapie a rapídneho rozvoja medicínskej starostlivosti sa SP vzdialili pôvodnému poslaniu. Mala by sa preto vrátiť k pôvodnej praxi – pomoci chudobným, slabým, sociálne znevýhodnených, ... preferovať komunitnú prácu pred individuálnou (na to je terapia, nie SP) ale ja na oblasť vzdelávania dospelých, vzájomnej svojpomoci a podpory tak, aby sa zamerala na riešenie sociálnych problémov

Európa

• • • • • • Prvé školy SP: na prelome storočia (Amsterdam 1896, Londýn 1903, Liverpool 1904, Berlín 1908, 1915: Londýn, zač. 20tych rokov: založenie škôl vo Viedni a Štokholme) 1908:

Akadémia sociálnej práce

v Nemecku (Alice Salomon) Ale nemali štatút akademického vzdelávania, ako v USA COS otvorila vlastný tréning v oblasti SP zameraný na prax. 1926:

Oddelenie sociálno vzdelávacej práce (katedra sociálnej a vzdelávacej/výchovnej práce)??? -

prvá poľská škola pre sociálne pracovníčky – pri Waršavskej Univerzite (H. Radlinská) V s 30tych rokoch univerzity začali pripravovať SP na prácu psychiatrickými pacientmi

• • Prvé prepojenie školy sociálnej práce s škola vo veľkej Británii (C. Loch spolu s (Carity Organisations Society) Univerzitou – Octaviou Hill Londýnska škola bola v 1912 pridružená k

London School of Economics

. Podobne vzápätí sa pridružila aj Liverpoolska škola k univerzite. Ale toto prepojenie nebolo v tom čase príliš významné, pretože univerzity sa príliš nezapájali , vnímali sociálnu prácu predovšetkým ako prípravu na povolanie a obmedzovali na teóriu. tak

• Alice Salomon odmietala prípravu soc.prac. na Univerzitách, pretože sa obávala prílišného teoretizovania. Navyše škola, ktorú otvorila v Berlíne bola otvorená LEN pre ženy, pretože Salomon (kult. Feminizmus) verila, že ženy majú prirodzený „talent“ na starostlivosť a sa podarí v soc.práci vyhnúť byrokratizmu.

tak

• • • • • • 1928: 64 škôl v 14 krajinách

IASSW

Salomon, Masaryková, Radlinská Prevažná väčšina priekopníckych škôl bola európska Úplne prvé školy SP kombinovali teoretické štúdium a praktické skúsenosti (dodnes väčšina škôl SP má takto postavené kurikulá) Vedecký základ vychádzal z interdisciplinarity(vo väčšine krajín doteraz) – kombinoval sociológiu, sociálnu politiku, psychológiu, pedagogiku, právo a v niektorých prípadoch aj zdravotníctvo, alebo sociálne lekárstvo či sociálnu psychiatriu. Na niektorých univerzitách sa tento interdisciplinárny prístup vyvinul do špecifickej vedy o sociálnej práci Miera rozpracovanosti vedeckých metód a teórií závisí od stupňa akademizácie prípravy SP. Väčšina krajín má/la kombinovanú prípravu rôznych „typov“ soc. prac. (všobecná tendencia je presúvať prípravu soc.prac. skôr na akademické stupne)

• •

ČSR

V rokoch 1911 12 sa Masaryková spolupodieľala na otvorení Sociologického

seminára na KU

a stala sa vedúcou jeho praktickej sekcie. (seminár - predchodca Katedry sociológie, ale zároveň za prvý pokus v oblasti profesionálnej sociálnej práce.) 1917: Ženská vyššia škola pre sociálnu starostlivosť v Prahe (1r štúdium) – neskôr: VŠSP

• • • • 1918/19: Vyšší škola sociální péče v Prahe (Masaryková spoločne s dr. Annou Berkovcovou pripravovali projekt školy sociálnej práce (podarilo sa ju otvoriť už v 1918) sep. neskôr premenovanej ako Vyššia škola sociálnej

starostlivosti.

(prvé 3 roky: iba pre ženy, od 1921 koedukovaná, od 1928/29 predĺžilo štúdium na 4 semestre) 1925/26:

Ústav M. R. Štefánika Štefánikova škola pre sociálno -

zdravotné pracovníčky (dvojročná) v Martine 1927:

Verejná dvojročná škola pre vzdelávanie sociálnych

pracovníčok pri II. mestskej odbornej škole pre ženské povolania (VESNA) Vďaka jej úsiliu bola v r. 1936 zriadená Vyššia (neskôr

Masrykova) škola sociálnej práce

v Prahe.

• • 1935/36 – 1949

Masarykova štátna škola zdravotnej a sociálnej starostlivosti

v Prahe (zároveň sa ruší Vyššia škola sociálnej

starostlivosti)

1945 - 1951:

Vysoká škola politická a sociálna

(mala vysunuté pracovisko aj v Brne, od 48: 4ročné štúdium),.

• • • • • • • • •

Zdroje a odkazy

:

Berta Pappenheim In: Leo Baeck Institute for The Study of The History and Culture of German-speaking Jewry, [online], dostuné na: < http://www.lbi.org/culture/Themes/Detail.aspx?t=Culture&i=BertaPappenheim >, (10. 8. 2009) DEEGAN, M. J. [s.a.] Jessie Taft: Psychologist, sociologist, social work educator , Abridged from Women in Sociology (Greenwood Press, New York, 1991). Photos courtesy of the University of Pennsylvania Press. [online], dostupné na> < http://www.harvardsquarelibrary.org/unitarians/taft.html

(10.8.2009) > DUNLAP, K. M. (199) A HISTORY OF RESEARCH IN SOCIAL WORK EDUCATION: 1915-1991, In: Journal of Social Work Education; Fall93, Vol. 29 Issue 3, p293-301, 9p, ISSN 10437797 HERING, S., WAALDIJK, B. (eds.): History of social work in Europe (1900 – 1960): Female pioneers and their influence on the Development of International Social Organization, Opladen : Leske + Budrich,2003, ISBN 3-8100-3635-8 KODYMOVÁ, P., ŠIKLOVÁ, J. (2007) Domácí tradice sociální práce, In: MATOUŠEK, O. a kol. Základy sociální práce, Praha : Portál 2007, ISBN 978-80-7367-331-4, s. 111 – 155 KUHLMANN, CAROLA 2008. Alice Salomon (Germany), President 1928/29-1946. In: Social Work & Society. The International Online-Only Journal, Volume 6 (2008), ISSN 1613 – 8953, [online], dostupné na < http://www.socwork.net/2008/1/supplement/kuhlmann >, (cit. 12.8. 2009) LEVICKÁ, J. (1999) Náčrt dejín sociálnej práce, Trnava 1999, ISBN 80-88908-29-9 LORENZ, W. (1994) Social Work in a Changing Europe, London 1994 MATOUŠEK, O., ŠUSTOVÁ, J. (2007) Vývoj sociální práce jako oboru v západním světě, In: MATOUŠEK, O. a kol. Základy sociální práce, Praha : Portál 2007, ISBN 978-80-7367-331-4, s. 83 – 111

• • • • • • • NASW Social Work Pioneers . Mary Richmond [s.a.], National Association of Social Workers, online, dostupné na: < http://www.naswfoundation.org/pioneers/r/richmond.html

> (11.9.09) NOVOTNÁ, V., SCHIMMERINGOVÁ, V. (1992) Sociální práce, její vývoj a metodické postupy, Praha 1992, ISBN 80-7066-483-5 PAYNE, M. (2005) The Origins of Social Work. Continuity and Change., London ISBN 978-0 333-73791-0 SCHILLING, J. (1999) Sociálna práca. Hlavné smery vývoja sociálnej pedagogiky a sociálnej práce, Trnava 1999, ISBN 80-88908-54-X STAUB – BERBASCONI, S. (1999) The history of The Object Base of Social Work Theory: Comparisons between German, Anglosaxon and International Theoretical Approaches, In: kol. European Dimensions in Training and Practice of The Social Professions, Katowice, ISBN 83-7164-184-2, (s. 57 – 77) SZMAGALSKI, J. (1999) The Professionalization of Social Work:: The Challenge for Europe, In: kol. European Dimensions in Training and Practice of The Social Professions, Katowice, ISBN 83-7164-184-2, (s. 221 – 237) The National Women’s History [s.a.] Museum Reforming Their World: Women in the Progresive Era [online], dostupné na: < http://www.nwhm.org/ProgressiveEra/hullhouse.html

>, (cit. 14.01.2010)

... not for ourselves alone ...