STARNUTIE OBYVATEĽSTVA – NAJVÄČŠIA DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE 21. STOROČIE Martina Lukáčová, Viera Pilinská, Boris Vaňo Výskumné demografické centrum [email protected].
Download ReportTranscript STARNUTIE OBYVATEĽSTVA – NAJVÄČŠIA DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE 21. STOROČIE Martina Lukáčová, Viera Pilinská, Boris Vaňo Výskumné demografické centrum [email protected].
STARNUTIE OBYVATEĽSTVA – NAJVÄČŠIA DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE 21. STOROČIE Martina Lukáčová, Viera Pilinská, Boris Vaňo Výskumné demografické centrum [email protected] ÚVOD Najvýznamnejší demografický problém 21.storočia – starnutie (spolu s migráciou) Starnutie – je bezprostredným dôsledkom zmien v úmrtnosti i plodnosti Pokles týchto dvoch procesov má za následok zvyšovanie podielu staršieho obyvateľstva Slovensko patrí medzi najmladšie krajiny v Európe, avšak dôsledky procesu starnutia obyvateľstva sú už viditeľné Vekové zloženie obyvateľstva Priemerný vek obyvateľstva v rokoch 1950 - 2003 39 38 ženy spolu 37 muži Nárast priemerného veku (7 rokov) Vyšší ženy rozdiel predstavuje 3 roky 36 34 33 32 31 30 29 2002 1988 1994 1990 1986 1982 1978 1974 1970 1966 1962 1958 1954 28 1950 Vek 35 Hlavné vekové skupiny obyvateľstva 50 45 40 1950 2003 45-64 65+ 35 30 % 25 20 15 10 5 0 0-14 15-44 Vekové skupiny Pokles predproduktívnej zložky (z 29 % na 18%) Stabilná mladšia produktívna Mierny nárast staršej produktívnej (z 19 % na 24 %) Značný nárast poproduktívnej (z 6,7 % na 11,5 %) Podiel obyvateľstva 80 ročného a staršieho 2,5 2,3 Značný nárast obyvateľstva staršieho ako 80 rokov (z 0,9 % na 2,26 %) 2,1 1,9 1,7 % 1,5 1,3 1,1 0,9 0,7 1950 1960 1970 1980 1990 2003 Obyvateľstvo 80 ročné a staršie podľa pohlavia 3,5 muži ženy 3,0 Podiel žien starších ako 80 rokov je viac ako dvojnásobný v porovnaní s mužmi 2,5 % 2,0 1,5 1,0 0,5 1950 1960 1970 1980 1990 2003 Vekové zloženie obyvateľstva v roku 1950 a 2003 Index starnutia v rokoch 1950 - 2003 90 80 ženy spolu muži Hodnota indexu starnutia sa takmer strojnásobila (z 23 % na 65 %) 70 60 % 50 40 30 20 2002 1988 1994 1990 1986 1982 1978 1974 1970 1966 1962 1958 1954 1950 10 Index ekonomického zaťaženia 70 65 IEZ sa znížil (z 55 % na 41%), čo je doposiaľ najnižšia hodnota 60 55 % 50 45 40 ženy spolu muži 2002 1988 1994 1990 1986 1982 1978 1974 1970 1966 1962 1958 1954 1950 35 Index ekonomickej závislosti mladých ludí 55 50 Pokles-dôsledok znižujúcej sa pôrodnosti 45 40 % 35 30 25 ženy spolu muži 2002 1988 1994 1990 1986 1982 1978 1974 1970 1966 1962 1958 1954 1950 20 Index ekonomickej závislosti starých ľudí 23 Rastúci trend viac obyvateľstva v produktívnom veku sa začína presúvať do veku poproduktívneho (z 10 % na 16 %) 21 19 17 15 13 11 9 ženy spolu 7 muži 2002 1988 1994 1990 1986 1982 1978 1974 1970 1966 1962 1958 1954 5 1950 % Vekové zloženie obyvateľstva SR do roku 2050 Faktory ovplyvňujúce budúcu vekovú štruktúru: Súčasné vekové zloženie obyvateľstva Vývoj pôrodnosti Vývoj úmrtnosti Vývoj migrácie Prognóza vývoja obyvateľstva predpoklad Zastavenie poklesu plodnosti a jej postupný nárast Pokles úmrtnosti a nárast strednej dĺžky života pri narodení Kladné migračné saldo (vývoj migrácie bude závisieť od integračných procesov v Európe, celkovej migračnej situácie vo svete a od vývoja životnej úrovne na Slovensku) Naznačené priaznivé tendencie v demografickom vývoji nedokážu vykompenzovať vplyv existujúcej vekovej štruktúry. Tvar vekovej pyramídy (r. 2050) naznačuje regresívny vývoj populácie r. 2003 – najpočetnejšia zložka populácie 23-33 roční Nedostatočná reprodukcia Málopočetná detská zložka – úzka základňa vekovej pyramídy 2050 2040 30,72 13,16 34,46 31,09 20 12,57 13,38 40,64 45,37 46,27 46,31 26,06 31,32 27,03 25,37 30,06 25,02 21,61 17,27 12,78 11,99 11,83 24,99 27,47 30,56 60 2030 14,62 14,81 16,37 30 2020 2010 2005 10 16,88 40 2004 % 11,70 70 24,57 80 46,33 90 17,40 100 2003 Hlavné vekové skupiny obyvateľstva 65+ roční 50 0 45-64 roční 15-44 roční 0-14roční 2049 2047 2045 2043 2041 2039 2037 2035 2033 2031 2029 2027 2025 2023 2021 44 2019 2017 2015 2013 2011 2009 2007 40 2005 2003 Vývoj priemerného veku (v rokoch) 50 48 rokov (2050) 48 46 42 rokov (2020) 42 37 rokov (2003) 38 36 Index starnutia a index ekonomického zaťaženia (%) 250 228% (2050) Index starnutia 200 Index ekonomického zaťaženia zaťaženia 150 118% (2020) 67% (2003) 100 76% (2050) 47% (2020) 41% (2003) 50 2049 2047 2045 2043 2041 2039 2037 2035 2033 2031 2029 2027 2025 2023 2021 2019 2017 2015 2013 2011 2009 2007 2005 2003 0 Zaťaženie produktívnej zložky obyvateľstva neproduktívnou (%) 60 53% (2050) 50 Index závislosti mladých Index závislosti starých 40 25% (2020) 30 24,5% (2003) 23% (2050) 20 21,5% (2020) 16,5% (2003) 10 2049 2047 2045 2043 2041 2039 2037 2035 2033 2031 2029 2027 2025 2023 2021 2019 2017 2015 2013 2011 2009 2007 2005 2003 0 Podiel najstaršej zložky obyvateľstva v rámci celej populácie a v rámci 65 ročných a starších (%) 35 80+ roční / obyv. spolu 30 80+ roční / 65+ roční 27% (2050) 25 20 19,5% (2003) 20% (2020) 15 8,2% (2050) 10 3,5% (2020) 2,3% (2003) 5 2049 2047 2045 2043 2041 2039 2037 2035 2033 2031 2029 2027 2025 2023 2021 2019 2017 2015 2013 2011 2009 2007 2005 2003 0 Otázka: Je možné zastaviť alebo aspoň spomaliť proces starnutia obyvateľstva? Rozhodujúce faktory pre budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva Vývoj plodnosti Vývoj migrácie Vplyv rôznych variantov vývoja plodnosti a migrácie na vekové zloženie obyvateľstva 400 Hodnoty indexu starnutia v roku 2050 (pre jednotlivé prognostické varianty) 350 Index starnutia 300 250 Súčasná úroveň indexu starnutia 200 150 100 50 0 0 2000 1,2 1,2 5000 10000 1,2 1,2 0 2000 1,4 1,4 5000 10000 1,4 1,4 0 2000 1,6 1,6 5000 10000 1,6 1,6 0 2000 1,8 1,8 Migračné saldo a úhrnná plodnosť 5000 10000 1,8 1,8 0 2000 2,1 2,1 5000 10000 2,1 2,1 Odpoveď: Zastavenie ani spomalenie procesu starnutia nie je reálne. Vekové zloženie obyvateľstva ovplyvňuje predovšetkým úroveň plodnosti Pri súčasnej vekovej štruktúre migrantov má migrácia vplyv hlavne na vývoj počtu obyvateľov Zhrnutie • Proces starnutia obyvateľstva je v najbližších desaťročiach nezvratný (vplyv na všetky oblasti spoločenského života) • Zvyšovanie počtu a podielu starších a starých ľudí v populácii mení celkovú spoločenskú klímu (konflikt záujmov starších a mladších v populácii) • Aktívna staroba – „ideálny“ spôsob prežitia obdobia staroby (aktívna účasť na trhu práce, aktívna práca v domácnosti, aktívna účasť na živote komunity, aktívne trávenie voľného času...) Rozhodujúci vplyv na budúci vývoj vekového zloženia populácie bude mať vývoj plodnosti Zmiernenie procesu starnutia – strategický spoločenský cieľ Vytvorenie spoločenskej klímy, ktorá zvýši prestíž rodiny a detí v spoločnosti. Aj keď má spoločnosť obmedzené možnosti ovplyvňovať reprodukčné správanie obyvateľstva, štát disponuje rozhodujúcimi nástrojmi (legislatívne, sociálnoekonomické, pracovno-právne), pomocou ktorých môže vytvárať priaznivé podmienky pre zakladanie rodín a rodenie detí. The end