STARNUTIE OBYVATEĽSTVA – NAJVÄČŠIA DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE 21. STOROČIE Martina Lukáčová, Viera Pilinská, Boris Vaňo Výskumné demografické centrum [email protected].

Download Report

Transcript STARNUTIE OBYVATEĽSTVA – NAJVÄČŠIA DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE 21. STOROČIE Martina Lukáčová, Viera Pilinská, Boris Vaňo Výskumné demografické centrum [email protected].

STARNUTIE OBYVATEĽSTVA –
NAJVÄČŠIA DEMOGRAFICKÁ
VÝZVA PRE 21. STOROČIE
Martina Lukáčová, Viera Pilinská, Boris Vaňo
Výskumné demografické centrum
[email protected]
ÚVOD
Najvýznamnejší demografický problém
21.storočia – starnutie (spolu s migráciou)
Starnutie – je bezprostredným dôsledkom
zmien v úmrtnosti i plodnosti
Pokles týchto dvoch procesov má za následok
zvyšovanie podielu staršieho obyvateľstva
Slovensko patrí medzi najmladšie krajiny v
Európe, avšak dôsledky procesu starnutia
obyvateľstva sú už viditeľné
Vekové zloženie obyvateľstva
Priemerný vek obyvateľstva v rokoch 1950 - 2003
39
38
ženy
spolu
37
muži
Nárast
priemerného
veku
(7 rokov)
Vyšší ženy rozdiel
predstavuje
3 roky
36
34
33
32
31
30
29
2002
1988
1994
1990
1986
1982
1978
1974
1970
1966
1962
1958
1954
28
1950
Vek
35
Hlavné vekové skupiny obyvateľstva
50
45
40
1950
2003
45-64
65+
35
30
%
25
20
15
10
5
0
0-14
15-44
Vekové skupiny
Pokles
predproduktívnej zložky
(z 29 % na 18%)
Stabilná mladšia
produktívna
Mierny nárast staršej
produktívnej
(z 19 % na 24 %)
Značný nárast
poproduktívnej
(z 6,7 % na 11,5 %)
Podiel obyvateľstva 80 ročného a staršieho
2,5
2,3
Značný nárast
obyvateľstva staršieho
ako 80 rokov
(z 0,9 % na 2,26 %)
2,1
1,9
1,7
%
1,5
1,3
1,1
0,9
0,7
1950
1960
1970
1980
1990
2003
Obyvateľstvo 80 ročné a staršie podľa pohlavia
3,5
muži
ženy
3,0
Podiel žien
starších ako
80 rokov je
viac ako
dvojnásobný
v porovnaní
s mužmi
2,5
% 2,0
1,5
1,0
0,5
1950
1960
1970
1980
1990
2003
Vekové zloženie obyvateľstva v roku 1950 a 2003
Index starnutia v rokoch 1950 - 2003
90
80
ženy
spolu
muži
Hodnota indexu
starnutia sa
takmer
strojnásobila
(z 23 % na 65 %)
70
60
% 50
40
30
20
2002
1988
1994
1990
1986
1982
1978
1974
1970
1966
1962
1958
1954
1950
10
Index ekonomického zaťaženia
70
65
IEZ sa znížil
(z 55 % na
41%), čo je
doposiaľ
najnižšia
hodnota
60
55
%
50
45
40
ženy
spolu
muži
2002
1988
1994
1990
1986
1982
1978
1974
1970
1966
1962
1958
1954
1950
35
Index ekonomickej závislosti mladých ludí
55
50
Pokles-dôsledok
znižujúcej sa
pôrodnosti
45
40
%
35
30
25
ženy
spolu
muži
2002
1988
1994
1990
1986
1982
1978
1974
1970
1966
1962
1958
1954
1950
20
Index ekonomickej závislosti starých ľudí
23
Rastúci trend viac
obyvateľstva
v produktívnom
veku sa začína
presúvať
do veku
poproduktívneho
(z 10 % na 16 %)
21
19
17
15
13
11
9
ženy
spolu
7
muži
2002
1988
1994
1990
1986
1982
1978
1974
1970
1966
1962
1958
1954
5
1950
%
Vekové zloženie obyvateľstva SR
do roku 2050
Faktory ovplyvňujúce budúcu vekovú
štruktúru:
Súčasné vekové zloženie obyvateľstva
Vývoj pôrodnosti
Vývoj úmrtnosti
Vývoj migrácie
Prognóza vývoja obyvateľstva predpoklad
Zastavenie poklesu plodnosti a jej postupný nárast
Pokles úmrtnosti a nárast strednej dĺžky života pri narodení
Kladné migračné saldo (vývoj migrácie bude závisieť od
integračných procesov v Európe, celkovej migračnej situácie vo
svete a od vývoja životnej úrovne na Slovensku)
Naznačené priaznivé tendencie v demografickom vývoji
nedokážu vykompenzovať vplyv existujúcej vekovej
štruktúry.
Tvar vekovej pyramídy (r. 2050)
naznačuje regresívny vývoj
populácie
r. 2003 – najpočetnejšia zložka
populácie 23-33 roční
Nedostatočná reprodukcia
Málopočetná detská zložka – úzka
základňa vekovej pyramídy
2050
2040
30,72
13,16
34,46
31,09
20
12,57
13,38
40,64
45,37
46,27
46,31
26,06
31,32
27,03
25,37
30,06
25,02
21,61
17,27
12,78
11,99
11,83
24,99
27,47
30,56
60
2030
14,62
14,81
16,37
30
2020
2010
2005
10
16,88
40
2004
%
11,70
70
24,57
80
46,33
90
17,40
100
2003
Hlavné vekové skupiny obyvateľstva
65+ roční
50
0
45-64 roční
15-44 roční
0-14roční
2049
2047
2045
2043
2041
2039
2037
2035
2033
2031
2029
2027
2025
2023
2021
44
2019
2017
2015
2013
2011
2009
2007
40
2005
2003
Vývoj priemerného veku (v rokoch)
50
48 rokov (2050)
48
46
42 rokov (2020)
42
37 rokov (2003)
38
36
Index starnutia a index ekonomického
zaťaženia (%)
250
228% (2050)
Index starnutia
200
Index ekonomického zaťaženia
zaťaženia
150
118% (2020)
67% (2003)
100
76% (2050)
47% (2020)
41% (2003)
50
2049
2047
2045
2043
2041
2039
2037
2035
2033
2031
2029
2027
2025
2023
2021
2019
2017
2015
2013
2011
2009
2007
2005
2003
0
Zaťaženie produktívnej zložky
obyvateľstva neproduktívnou (%)
60
53% (2050)
50
Index závislosti mladých
Index závislosti starých
40
25% (2020)
30
24,5% (2003)
23% (2050)
20
21,5% (2020)
16,5% (2003)
10
2049
2047
2045
2043
2041
2039
2037
2035
2033
2031
2029
2027
2025
2023
2021
2019
2017
2015
2013
2011
2009
2007
2005
2003
0
Podiel najstaršej zložky obyvateľstva v rámci
celej populácie a v rámci 65 ročných
a starších (%)
35
80+ roční / obyv. spolu
30
80+ roční / 65+ roční
27% (2050)
25
20
19,5% (2003)
20% (2020)
15
8,2% (2050)
10
3,5% (2020)
2,3% (2003)
5
2049
2047
2045
2043
2041
2039
2037
2035
2033
2031
2029
2027
2025
2023
2021
2019
2017
2015
2013
2011
2009
2007
2005
2003
0
Otázka:
Je možné zastaviť alebo aspoň spomaliť
proces starnutia obyvateľstva?
Rozhodujúce faktory pre budúci vývoj počtu
a štruktúry obyvateľstva
Vývoj plodnosti
Vývoj migrácie
Vplyv rôznych variantov vývoja plodnosti a
migrácie na vekové zloženie obyvateľstva
400
Hodnoty indexu starnutia v roku 2050 (pre jednotlivé prognostické varianty)
350
Index starnutia
300
250
Súčasná úroveň indexu starnutia
200
150
100
50
0
0
2000
1,2
1,2
5000 10000
1,2
1,2
0
2000
1,4
1,4
5000 10000
1,4
1,4
0
2000
1,6
1,6
5000 10000
1,6
1,6
0
2000
1,8
1,8
Migračné saldo a úhrnná plodnosť
5000 10000
1,8
1,8
0
2000
2,1
2,1
5000 10000
2,1
2,1
Odpoveď:
Zastavenie ani spomalenie procesu starnutia
nie je reálne.
Vekové zloženie
obyvateľstva
ovplyvňuje
predovšetkým
úroveň
plodnosti
Pri súčasnej
vekovej štruktúre
migrantov
má migrácia vplyv
hlavne na vývoj
počtu obyvateľov
Zhrnutie
• Proces starnutia obyvateľstva je v najbližších desaťročiach
nezvratný (vplyv na všetky oblasti spoločenského života)
• Zvyšovanie počtu a podielu starších a starých ľudí v populácii
mení celkovú spoločenskú klímu (konflikt záujmov starších
a mladších v populácii)
• Aktívna staroba – „ideálny“ spôsob prežitia obdobia staroby
(aktívna účasť na trhu práce, aktívna práca v domácnosti,
aktívna účasť na živote komunity, aktívne trávenie voľného
času...)
Rozhodujúci vplyv na budúci vývoj vekového
zloženia populácie bude mať vývoj plodnosti
Zmiernenie procesu starnutia – strategický
spoločenský cieľ
Vytvorenie spoločenskej klímy, ktorá zvýši prestíž
rodiny a detí v spoločnosti. Aj keď má spoločnosť
obmedzené možnosti ovplyvňovať reprodukčné
správanie obyvateľstva, štát disponuje
rozhodujúcimi nástrojmi (legislatívne, sociálnoekonomické, pracovno-právne), pomocou
ktorých môže vytvárať priaznivé podmienky pre
zakladanie rodín a rodenie detí.
The end