Blue chips, Andský pakt, Byvolia pozícia, pákový efekt

Download Report

Transcript Blue chips, Andský pakt, Byvolia pozícia, pákový efekt

BLUE CHIPS, ANDSKÝ PAKT, PÁKOVÝ
EFEKT, KONSENZUS OECD
Richard Košnár, POCR 4
BLUE CHIPS
sú prvotriedne, "spoľahlivé" cenné papiere (najmä akcie) s ich
kúpou sa spája menšie riziko. Konkrétne môže ísť buď o akcie
podnikov s (dlhodobo) vysokým obratom a vysokou trhovou
kapitalizáciou, alebo o akcie veľkých, medzinárodne uznávaných
podnikov.
Názov pochádza z pokrovej terminológie kde “blue chips” boli
žetóny s najvyššoou hodnotou. Cena týchto akcií obvykle blízko
následuje S&P 500
ANDSKÝ PAKT
• Medzinárodná organizácia pre ekonomickú integráciu tzv.
Andskej skupiny štátov (Bolívia, Ekvádor, Kolumbia, Peru,
Venezuela od roku 1976 Čile) bola založená v roku 1968 so
sídlom v Caracase. Spolu s Mercosur tvoria dva hlavné
obchodné bloky Južnej Ameriky. Pre Andský pakt sa používa aj
označenie Andské spoločenstvo národov, Andská skupina či
Kartagenská dohoda.
• Forma regionálnej integrácie: colná únia na ceste ku
spoločnému trhu
PÁKOVÝ EFEKT
Základným princípom pákového efektu je využitie dodatočného cudzieho
kapitálu - pre obchodovanie s pákovým efektom sa často využívajú
finančné deriváty. S malým vlastným kapitálom tak možno ovládať
hodnotnejšie aktíva. Finančná páka sa využíva k navýšeniu hodnoty
vlastného kapitálu a na obchodovanie na finančných trhoch, najmä s
cudzími menami. Možno ho tiež využiť k zvyšovaniu rentability vlastného
kapitálu, kedy sa cudzí kapitál použije v kapitálovej štruktúre podniku.
Pákový efekt k zlepšeniu výsledkov firiem spoločne s využitím finančných
derivátov s nehodnotnými podkladovými aktívami v obchodovaní na
burzách, bol jednou z fundamentálnych príčin finančnej krízy a
bankovej krízy
KONSENZUS OECD
• OECD vypracovala medzinárodné pravidlá v rámci Dohovoru pre oficiálne
podporované vývozné úvery (Arrangement on Officialy Supported Export
Credits z 11. februára 2004), známe aj ako Konsenzus OECD. Týkajú sa
predovšetkým určenia minimálnych poistných sadzieb pre jednotlivé rizikové
kategórie krajín a dlžníkov v závislosti na dĺžke úveru. Konsenzus OECD
vychádza z toho, že rozdeľuje krajiny do siedmich rizikových kategórií.
Poslednú siedmu kategóriu reprezentujú krajiny s najvyššou úrovňou rizika.
Krajiny s najmenšou mierou rizika sú zaradené do prvej kategórie. Zvláštnu
kategóriu krajín prestavuje kategória nula. Tam sú zaradené krajiny s
vysokými príjmami na obyvateľa.