Transcript STAROVEKÉ GRÉCKE STAVITEĽSTVO

1. Zdroje, materiál a konštrukcie starovekých gréckych
stavieb
2. Grécke architektonické slohy
3. Grécky urbanizmus
4. Kultúrne a športové stavby
5. Ostatné staviteľské objekty
Motto
 Grécke staviteľstvo predstavuje nadčasový fenomén. Stalo
sa základom európskeho staviteľstva a kultúry vôbec.
Zaujímavé je, že staroveká grécka kultúra sa budovala na
literatúre, umení a filozofii, t.j. na duchovných hodnotách.
 Toto sa pozitívne odrazilo aj na staviteľstve a architektúre.
Krása starovekých gréckych stavieb nepodlieha času.
Demonštruje jednoduchosť formy a dekor vyplývajúci z
vlastností stavebných materiálov a princípov konštrukcií.
Zdroje starovekých gréckych stavieb
 Staroveká grécka kultúra vrátane staviteľstva trvala od
8. storočia p.n.l. až do prvého storočia p.n.l., kedy bola
pripojená k Rímskej ríši.
 Táto kultúra sa rozprestiera na Balkánskom polostrove,
na brehu Stredozemného mora a ostrovoch Egejského
mora.
 O starovekých Grékoch vieme, že boli:
veľmi talentovaní a vzdelaní
2) Vytvorili základ pre mnohé vedy: geometriu,
mechaniku, filozofiu atď.
3) Základnú pozornosť v oblasti staviteľstva venovali
najmä inžinierstvu.
1)
 Grécke staviteľstvo vznikalo z rozličných etnických a
kultúrnych zdrojov. Najviac naň pôsobili
krécko-mikénske stavby:
1)
2)
3)
4)
paláce
hradby
hrobky
megaron
Paláce mali nesymetrický pôdorys a
pozostávali z množstva rozličných
miestností. Napriek ich
neusporiadanosti vytvárali jednotný
architektonický celok a boli
perfektne vybalené
Knóssoský palác
 Monument, ktorým sa
vchádzalo do mesta. Tvorili
ju dva vztýčené vápencové
monolity, cez ktoré bol
položený tretí. Na ňom bol
umiestnený ešte ďalší
trojuholníkový kameň s
plastickým reliéfom
zobrazujúcim dve levice
sediace po stranách stĺpu.
Levia brána
 Patrila k najslávnejším
hrobkám. Je priemer
meral 14,5 metra a výška
13 metrov. Nadpražie
vstupu tvorí 9 metrov
dlhý, 5 metrov široký a
meter vysoký kváder.
Nad ním je vyľahčujúci
trojuholník.
Atreova hrobka
 Megaron sa skladal z pozdĺžnej siene a predsiene. Je to
jednopriestorová stavba, presnejšie dom, ktorého
pozdĺžne steny presahujú a tak vymedzujú predsieň.
Materiál a konštrukcie starovekých
gréckych stavieb
 Grécke stavby pozostávali z dreva, hliny, kameňa a
mramoru.
 Z dreva robili: nosné drevené trámy, dlážky a galérie.
 Z kameňa: murivo rôznych druhov: kvádrové, zmiešané
a ďalšie.
 Na konštrukcie používali:
1.
2.
stĺpy a strechy (nosné časti)
preklady, trámy a stropy (nesené časti)
Zmiešané murivo
 Strechy: sedlové a lomené
 Dispozície stavieb: pravouhlé
 Základy stavieb: iba pod múrmi a stĺpami
Sedlová strecha
Kvádrové murivo
Stojkovo-trámová
konštrukcia
Staroveké grécke slohy
 Čo je sloh?
 Sú to určité pravidlá, ktoré boli záväzné pre jednotlivé
prvky stavieb: pre konštrukčné, výzdobné, pre tvar a
použitie.
 Je to akýsi jazyk, ktorý spája všetky prvky stavby a
vyjadruje jej ducha.
 Matematicky napísané:
Grécky architektonický sloh je akýsi kánon – rovnica
presných vzťahov medzi jednotlivými prvkami budovy,
medzi jej nesúcimi a nesenými časťami, medzi patkou,
driekom a hlavicou...
 Gréci vytvorili tri základné slohy:
Dórsky
2. Iónsky
3. Korintský
1.
Dórsky stĺp
Masívna štvorcová doska
Hlavica so zdobenou
poduškou
Driek stĺpu je žliabkovaný
Stĺp je bez pätky
11 m
 Vznikol v r. 447-431 p.n.l. Jeho
staviteľmi sú Iktinos a
Kallikrates. Má pravouhlú
základňu z rozmermi 72x31
metrov s kolonádou okolo
všetkých strán. Výška
dosahuje 13,5 metra. Hlavný
priestor sa delí na dve časti: v
jednej je umiestnená
pokladnica, v druhej – socha
bohyne Atény. Merala 12
metrov a bola zo zlata a
slonoviny o hmotnosti vyše
tony. Zhotovil ju jeden z
najslávnejších gréckych
sochárov Feidas z Atén.
Partenón
Iónsky stĺp
Masívna štvorcová doska
Hlavica s poduškami a
závitnicami
Driek je žliabkovaný a
pokrytý kanelúrami
Pätka
14-22 m
 Stavali ho v r. 421-409 p.n.l.
Erechteion
Stavba má štíhle stĺpy, ktoré
majú podobu dievčenských
postáv vysokých vyše 2
metre. Každá s pôvabných
dievčat drží obetnú nádobu.
Stavba má hlboko ľudský
rozmer. Všetky jej časti sú
harmonicky vyvážené.
Elegantná stavba o rozmeroch
8,13 x 5,40 metra. Stojí na
trojstupňovom pódiu, na prednej
a zadnej strane ho zdobia 4 stĺpy.
Vnútri stála drevená kultová
socha bohyne víťazstva Niké, ale
bez krídiel, aby neuletela.
Chrám Atény Niké
Korintský stĺp
• Vznikol v 4. storočí p.n.l.
• Jeho charakteristické
znaky sú:
• driek stĺpu sa
podobá ióskemu
• Hlavica má tvar
kvetinové koša alebo
kalicha
• Je voľnejší a
dekoratívneší
• Používal sa hlavne v
interiéry
Korintská hlavica
• Stojí v Aténach od r. 334 p.n.l.
• Má okrúhlu formu a je
obkolesený šiestymi
mramorovými stĺpmi, ktoré sa
dvíhajú ku kupole.
• Jej vrchol zdobí krížová kitica.
Lysikratov pamätník
 Chrám Olympieion začali
stavať v dórskom slohu v 6.
storočí p.n.l., ale bol
dokončený až po 650 rokoch v
korintskom slohu. Nachádza
sa v Aténach. Stavba mala mať
rozmery 108 x 40 m. Celkovo
mal mať 104 stĺpov, 17 metrov
vysokých o priemere 2 metre.
Stavba však nebola
zrealizované podľa pôvodného
zámeru. Zostalo z nej len
niekoľko stĺpov.
Čím sa preslávili grécke architektonické
slohy?
Životaschopnosťou
2. Vynikajúcim riešení úlohy prechodu od čisto
technických a konštruktívnych problémov
architektúry k umeleckým.
3. Harmonickým spojením stavieb s prírodným
prostredím
4. V gréckych stavbách je stelesnený humanistický
princíp: „človek je mierou všetkých vecí“
1.
Poznámka: Staviteľstvo a architektúra patrili do umenia. Grécke stavby
boli účelné, krásne a užitočné. Mali kultúrny zmysel.
Staroveký grécky urbanizmus
 Gréci vypracovali aj teoretické postupy výstavby miest
– dispozície, nové technické návody...
Plán mesta Selinut
Grécke mestá:
 Stavali sa na návršiach alebo blízko prístavov a
dopravných križovatiek
 Mali nepravidelný a neskôr už pravidelný charakter
 Boli obohnané obrannými múrmi
 Ulice boli úzke a okolo nich sa kupili domy z hliny a
dreva
 Širšie ulice boli určené pre slávnostné sprievody
 Ústredným priestorom mesta bola agora, t.j. námestie
• Agora bola politické,
hospodárske, súdne a
spoločenské srdce
antického mesta.
• Ľudia sa tam stretávali
na atletických súťažiach,
pri slávnostných
sprievodoch, na
divadelných
predstaveniach.
• Na agore sa obchodovalo
politizovalo a konali sa
súdne pojednávania.
• Ich tvar bol obdĺžnikový
alebo štvorcový.
Agora v Aténach
Agora v Assose
 Kultovým strediskom mesta bola akropola. Bývala
umiestnená na vyvýšených miestach.
Akropola v Mykénach
Najznámejšia a najkrajšia akropola sa nachádza v Aténach. Je
dominantou mesta. Pôvodne k nej viedla zakrivená cesta, ktorú
nahradili širokým rovným schodiskom. Návštevníkov víta
stĺpová vstupná brána Propylaje. Tá pozostávala z obrovského
schodiska a dvoch šesťstĺpových portikov. Je umiestnená na 150
metrov vysokom návrší s dĺžkou 300 metrov a šírkou 170
metrov. Sú na nej postavené: chrámy, vstupné brány so stĺpmi,
sochy a expozície maliarskych diel.
Aténská Akropola
Aténská Akropola
Propyleje
Propyleje
 Stoa je dvojpodlažná
stĺpová hala, ktorá
slúžila na obchodovanie,
diskusie a úkryt pred
horúcim slnkom, dažďom
a vetrom.
Stoa
 Radnica mala veľkú
Radnica
sieň štvorcového alebo
obdĺžnikového pôdorysu
so stupňovito
usporiadanými
sedadlami a s rečníckou
tribúnou. Pri čelnej stene
stál kamenný oltár. Pred
budovou bol štvorcový
uzavretý dom so
stĺpovou ochodzou.
 Divadlo sa pôvodne stavalo
z dreva, potom z kameňa.
Stavba sa skladala:
 z polkruhového hľadiska
pre divákov (theatrón),
 kruhovitej plochy pre zbor
(orchestra),
 jedno alebo
dvojposchodovej budovy
obdĺžnikového tvaru pre
hercov (skena)
 Uprostred orchestry stál
oltár
 Zadnú časť scény zdobili
stĺpy.
Divadlo
 Gymnázium
predstavovalo rozsiahly
komplex ihrísk a budov
umiestnený za
mestskými hradbami,
vysadený stromami.
Stavba mala štvorcový
alebo obdĺžnikový
pôdorys s rôznymi
rozmermi. Obsahovala
prednáškové miestnosti,
šatne, kúpele, sad a
kryté chodby.
Gymnázium
 Hipodróm slúžil na preteky v
jazde na koňoch a preteky
vozov so záprahom. Boli to
vlastne kryté alebo len
oplotené závodné dráhy.
Stavali sa v úvaloch, aby sa
využili okolité svahy pre
hľadisko. Pôdorys býval
obdĺžnikový. Na začiatku a
konci dráhy stáli kamenné
stĺpy.
Nákres hipodrómu
Utilitárne stavby
 Gréci stavali:
 Cesty: neboli príliš dobré, boli zemité len utlačené málo
široké. Široké cesty boli len sakrálne alebo posvätné.
 Mosty: boli predovšetkým drevené
 tunely: vodovodné, voda z nich tiekla hlinenými rúrami
 prístavy: stavali ich pri zátokách, ktoré rozšírili a
spevnili múrmi od mora, alebo hrádzami.
 hrádze
 majáky: z nich sa stali známe Rodoský a Faroský maják
 sklady
 Rodoský kolos sa zaradil
medzi sedem divov sveta.
Postavili ho v r. 292-280 p.n.l.
Ulial ho Cháres z Lindu zo
zbraní dobyvateľov. Jeho
presný vzhľad nepoznáme.
Ani výška nie je presne
známa. Najčastejšie sa
uvádzajú čísla 30 – 40 m.
Pravdepodobne stál na okraji
mesta a tvár mal obrátenú k
prístavu.
Najpravdepodobnejšie však je,
že mal nohy spojené a stál
vzpriamený. V roku 227 p.n.l
ho zničilo zemetrasenie.
 Faroský maják postavili na
okraji ostrova Faros v rokoch 297
– 283 p.n.l. Bol z bieleho kameňa.
Predstavoval trojpodlažnú
budovu, ktorá sa smerom hore
zužovala a bola vysoká okolo 125
metrov. Jej štvorcový pôdorys mal
rozmery 30,5 x 30,5 metrov. V
spodnej časti so štyrmi vežami sa
nachádzali viaceré miestnosti a
špirálová rampa. Na 3. podlaží
bola okrúhla, stĺpmi olemovaná
vežička. V nej horel oheň, ktorého
svetlo bolo usmerňované
bronzovými zrkadlami. Na
vrchole sa týčila pravdepodobne
socha egyptskej bohyne Isidy.
Zemetrasením v r. 1326 zanikol.
 Vidiecky dom mal iba jednu obytnú miestnosť. Steny
bývali tenké a nepevné, miestnosti malé a uzavreté pred
vonkajším svetom. Okná sa podobali skôr svetlíkom,
stropy boli drevené a strechy spravidla rovné terasovité.
 Mestský dom mal dve
alebo tri miestnosti. Po
celom obvode bolo stĺpové
podlubie. Osvetlenie
miestností a ich vetranie
sa robilo cez dvor, ktorý
bol vydláždený kameňmi.