Transcript Obnoviteľné zdroje energie a súčasná situácia ich využitia na
A
MEGÚJULÓ ENERGIA FELHASZNÁLÁS
S
ZLOVÁKIÁBAN
VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA SLOVENSKU
Ing.Marta Holczheiová 16.07.2013
O BNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
Čo je to obnoviteľný zdroj energie ?
Zdroj energie, ktorý sa využívaním nevyčerpáva a obnovuje sa, takže jeho zásoba zostáva prakticky nemenná. Patrí sem: - slnečná energia - vodná energia - veterná energia - geotermálna energia - energia z biomasy
O BNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
Súčasná situácia v SR je neudržateľná
Vysoká energetická náročnosť Veľmi vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie Závislosť od dominantného dodávateľa (viac ako 90 %) Nízky podiel OZE na energetickom mixe (asi 6 %) 21% 6%
Súčasný energetický mix
3%
(2011)
22% Jadro 22% 22% Uhlie 22% Plyn 26% Ropa 21% OZE 6% Voda 3% 26%
E NERGETICKÁ INTENZITA
E NERGETICKÁ INTENZITA
Energetická náročnosť, definovaná ako podiel hrubej domácej spotreby a hrubého domáceho produktu, má v SR za ostatných 10 rokov klesajúci trend v parite kúpnej sily, kde hodnota HDP je upravená do podoby zohľadňujúcej rozdielne cenové úrovne, priemer SR je len o 23 % vyššia, ako je priemer EÚ 15
Energetická náročnosť vyjadrená v parite kúpnej sily
16 14 12 10 8 6 4 2 0 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Energetická náročnosť SR (PJ/mld. Eur pks) EU 15 (PJ/mld. Eur) Pomer SR/EÚ 15 2,5 2 1,5 1 0,5 0
P RIMÁRNE ENERGETICKÉ ZDROJE
Ropa-
2% domáca ťažba
Zemný plyn –
3% domáca ťažba Predpoklad: mierny nárast spotreby
Uhlie-
79% spotreby hnedého uhlia tvorí domáce uhlie Predpoklad: postupný pokles ťažby
OZE-
predpoklad postupného zvyšovania podielu
JE-
viac ako 50% podiel na výrobe elektrickej energie
S
TRATEGICKÉ A PROGRAMOVÉ DOKUMENTY V OBLASTI VYUŽÍVANIA
OZE
2006 Energetická politika SR 2007 Stratégia vyššieho využívania OZE 2008 Stratégia energetickej bezpečnosti Priorita zvyšovanie podielu OZE v energetickom mixe
S TRATEGICKÉ CIELE DO ROKU 2020 EÚ 20-20-20 A SR
Európska únia
-Smernica 2009/28/ES •20% zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 •20% zvýšenie energetickej efektívnosti (zníženie spotreby) •20% podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe •10% podiel obnoviteľných zdrojov v doprave
Slovensko
-Národný akčný plán zo 6.10.2010
•14% podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2020 •10% podiel OZE v doprave v roku 2020
P ODIEL OZE V ROKU 2020
Cieľ podielu energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva v roku 2020
(a skutkový stav v roku 2005)
N ÁRODNÝ AKČNÝ PLÁN SR 2010
Podiel OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe
OZE – Výroba tepla a chladu
OZE – Výroba elektriny
OZE – Doprava*
Celkový podiel OZE 2005
6,1%
2010 2011 2012 2015 2018 2020
7,6% 8,0% 8,5% 10,9% 13,3% 14,6% 16,7% 19,1% 19,3% 20,2% 23,0% 23,7% 24,0% 0,6% 6,7% 4,1% 4,2% 4,3% 6,0% 8,3% 10,0% 9,5% 8,2% 8,2% 10,0% 11,4% 14,0% Skutočnosť: rok 2010 18,4 % výroba energie z OZE (5 280 GWh)
D LHODOBÉ CIELE OZE
14 % v roku 2020 21 % v roku 2030
Z ÁKON O PODPORE OZE A KVET
Zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) (účinnosť od 1.01.2010) Spôsob podpory výroby elektriny z OZE a KVET: Podpora:
a)prednostným - pripojením do DS, - prístupom do sústavy (na základe zmluvy o prístupe) - prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny
b)odberom elektriny RDS ...... za cenu elektriny na straty c)doplatkom
d)prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom RDS stanovenie pevných cien elektriny podľa druhu a výšky inštalovaného výkonu zariadenia (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) garancia tejto ceny minimálne na tejto úrovni po dobu 15 rokov zvyšovanie o koeficient zohľadňujúci jadrovú infláciu a) Neobmedzene b) c) do 125 MW c) do 10 (15) MW d) do 4 MW b) c) d) min.15 rokov
N OVELA Z ÁKONA O PODPORE OZE
Zákon č. 558/2010 – obmedzenia podpory pre FV účinnosť od 1.2.2011
Dôvody: zastavenie „solárneho boom“ – u ( výrazné zníženie nákladov na technológie, výhodné výkupné ceny – podpora zákonom - nadmerný záujem investorov o výstavbu FV zariadení Stratégia energetickej bezpečnosti SR 2008 – predpoklad 8 MW na rok 2010 – skutočnosť žiadosti - viac ako 100 MW) Výroba zo slnečnej energie – fluktuácie Nestabilné zdroje riziká v zabezpečení spoľahlivosti a bezpečnosti elektrizačnej sústavy
Spoľahlivé dodávky energie = akumulácia energia – energetické úložiská, záložné zdroje
Vysoké výkupné ceny – negatívny vplyv na konečnú cenu energie (2011 zvýšenie o 4,8 %).
V ÝKUPNÉ CENY ELEKTRINY Z FV
Výnos ÚRSO z 23.6.2010, z 29.3.2011, Vyhláška ÚRSO 225/2011, 194/2012
Zariadenie uvedené do prevádzky
zariadenia modernizované alebo rekonštruované pred 1.1.2010 alebo uvedené do prevádzky pred 1.1.2010 alebo v roku 2010
Inštalovaný výkon zariadenia pre výrobu elektriny zo slnečnej energie
do 100 kW
nad 100 kW
EUR/MWh
430,72
425,12 zariadenia uvedené do prevádzky od 1.1.2011 do 30.6.2011
zariadenia uvedené do prevádzky od 1.7.2011 do 31.12.2011
zariadenia uvedené do prevádzky od 1.1.2012 do 30.6.2012
zariadenia uvedené do prevádzky od 1.7.2012 do 31.7.2012
zariadenia uvedené do prevádzky od 1.1.2013 do 31.12.2013
zariadenia uvedené do prevádzky od 1.1.2014
do 100 kW umiestnené aj neumiestnené na budove nad 100 kW do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom do 30 kW vrátane - umiestneného na strešnej konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 387,65 382,61 259,17 194,54 119,11 119,11
98,94
T ECHNICKÝ POTENCIÁL OZE
Stratégia energetickej bezpečnosti, 2008 • Technický potenciál OZE–cca 240 PJ = 30-31% spotreby primárnych zdrojov Zdroj: MH SR
B IOMASA
spaľovanie biomasy
- v zariadení pri spaľovaní biomasy podpora len pre elektrinu vyrobenú KVET
biometán –
podpora zákonom
B IOMASA
B IOPLYNOVÉ STANICE
Bioplynová stanica Hlavná surovina Inštalovaný el. výkon kWe AGROBAN s.r.o. Bátka PPD Brezov hnojovica ošípaných, do r. 2000 aj hydinový trus hnojovica hovädzieho dobytka 6x138 65 VPP SPU, s.r.o. Kolíňany rôzne substráty, najmä hnojovica hospodárskych zvierat 22 PD Kapušany hnojovica hospodárskych zvierat, kukuričná siláž kukuričná siláž 180 300 BPS STIFI Hurbanovo BIOCHYN s.r.o. Piešťany BPS CSATLÓS Oborín hnojovica, kukuričná siláž rastlinná zmes, kukuričná siláž, hnoj HD 995 800 Prevádzka od roku 1995 1998 2001 2005 2005 2009 2011
B IOPLYNOVÉ STANICE
BPS Csatlós Oborín 800 kWe - vlastn á spotreba + dod á vanie do elektrickej siete 722 kWt – udržanie teploty vo fermentoroch (37,5 o C) +vykurovanie sklen í ka
G EOTERMÁLNA ENERGIA
26 hydrogeotermálnych území - 27 % plošnej rozlohy SR Pásmo vnútorných Západných Karpát
G EOTERMÁLNA ENERGIA
Využitie na SR: 116 geotermálnych vrtov Využitie v 36 lokalitách v poľnohospodárstve, vykurovanie budov a rekreačné účely (Bešeňová, Komárno, Patince) Celkový výkon 131 MW, čo predstavuje 2,3 % z celkového potenciálu geotermálnej energie SR.
Thermal park v Bešeňovej.
Využiteľný potenciál GE na výrobu elektrickej energie - 60 GWh/rok. Súčasné využívanie - 44 kW inšt. výkon - 2 malé KJ - 0,32 GWh/rok Budúcnosť: S využitím GE sa uvažuje v rámci projektu geotermálneho zdroja v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW a s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh.
V ETERNÁ ENERGIA
Veterný park Cerová (4 x 660 kW)
Prvý veterný park na Slovensku , v prevádzke od októbra 2003 4 veterné turbíny s jednotkovým inštalovaným výkonom 660 kW Typy veterných turbín: VESTAS v47-660 kW
Veterný park Myjava, lokalita Ostrý vrch (1 x 500 kW)
Jedna z najveternejších lokalít na Slovensku, v prevádzke od júla 2004 1 veterná turbína s inštalovaným výkonom 500 kW Typ veternej turbíny: VESTAS V39 – 500 kW
Veterný park Skalité, lokalita Poľana (4 x 500 kW)
1.etapa uvedená do prevádzky v septembri 2005 4 veterné turbíny s jednotkovým inštalovaným výkonom 4 x 500 kW Typy veterných turbín: VESTAS V39 – 500 kW Plán inštalovať ďalších 6 turbín, celkový inštalovaný výkon po realizácii oboch etáp: 5 MW
V ETERNÉ PARKY
Veterná elektráreň na Ostrom vrchu, Myjava Veterný park Skalité , lokalita Poľana Veterný park Cerová
S OLÁRNA ENERGIA
Tok energie zo slnka na Zem 1,7 x 10 17 W.
Ročné množstvo energie 1,5 x 10 18 kWh – Potreba ľudstva 1x 10 14 kWh /rok Ročná hodnota globálneho žiarenia na Slovensku v kWh/m²
Na Slovensku sa intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho na horizontálny povrch pohybuje v rozpätí 1 000 – 1 205 kWh/m2/rok. Rozdiel v intenzite slnečného žiarenia medzi najteplejšími a najchladnejšími regiónmi Slovenska je približne 15 %
S OLÁRNA ENERGIA
Technicky využiteľný potenciál: 1 540 GWh elektrickej energie
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy ZSE Distribúcia, a.s.
SSE Distribúcia, a.s.
Východoslovenská distribučná, a.s.
Celkom Inštalovaný výkon (MW) 104,284 242,161 133,904 480,349
Zdroj: MH SR
Solárny boom na Slovensku ukončila novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Tá od 1. júla 2011 radikálne obmedzila podporu pre slnečné elektrárne. Podľa novely podporu vo forme vyššej výkupnej ceny elektriny dostanú už len
slnečné zdroje umiestnené na budovách a s výkonom do 100 kilowattov. (od 1.1.2014 do 30 kW).
S OLÁRNE PARKY
Fotovoltaická elektráreň v obci Buzitka okres Lučenec 1 MW Fotovoltaická elektráreň V Kolárove – okres Komárno 207 kW
V ODNÁ ENERGIA
Vybudované VVE a MVE na vodných tokoch SR - sumarizácia Vybudované MVE a VVE na vodných tokoch SR Počet (ks) Inštalovaný výkon (MW) Výroba (GWh/rok) Využívané: VVE (nad 10 MW) spolu MVE (do 10 MW) spolu 24 203 1713,2 70,16 4447,6 284,31
MVE od 1 MW do 10 MW MVE od 0,1 MW do 1 MW 19 64 MVE do 0,1 MW 120 40,09 25,64 4,43 149,28 116,48 18,55
Nevyužívané: Nefunkčné vodné elektrárne 26 3,47 11,88
(Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030)
V ODNÁ ENERGIA - MVE
Technicky využiteľný hydroenergetický potenciál - využitý na 57,5 % VE a vodné diela – nie sú považované za obnoviteľné zdroje energie pre ich negatívne
dopady na životné prostredie a lokálne ekosystémy
Najväčšie VE: Čierny Váh – 735 MW, Gabčíkovo – 720 MW MVE (do 10 MW) - 203 ks na riekach Hron, Horný Váh, Poprad, atď. 17 % z HEP Najperspektívnejšia je rieka Hron.
Návratnosť hydroenergetických investícií - cca 20 rokov, nie je veľký záujem o výstavbu pri súčasných výkupných cenách elektriny
Strategické ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE: Rok 2005 2010 2015 2030 Výroba (GWh/rok) 250 350 450 850
Veľkosť tokov na Slovensku hrá jednoznačne v prospech malých vodných elektrární.