Transcript Psychológia

Psychológia
Starovek a stredovek
Kalendárium dejín psychológie



3.- 2 tisíc pred Kristom v Egypte: „KA“ ako
oduševnená a tvorivá sila, zaisťujúca tiež
posmrtný život
5. stor. p. K. Herakleitos(asi 530- 470):
dynamika diania- „panta rei“
V 4. stor. p. K.: Demokritos- atomický
materializmus
Sokrates.

Pre Sokrata je zdatnosť ( cnosť) chápaná v
mravnom zmysle, teda šlo mu o výchovu
charakteru (v užšom etickom zmysle). Nešlo mu
ani o logiku, ani o psychológiu ani o teóriu. Jeho
cieľom bolo správne utváranie života, správne
jednanie (správanie).
Pre Sokrata bola najväčším bohatstvom DUŠA
ČLOVEKA. Preto hlavnou jeho starosťou bola
starostlivosť o dušu a jej utváranie.

zameriava sa predovšetkým na jeho dušu,
na jeho vnútro, presnejšie povedané na
jeho mravnú podstatu
Platónove cnosti.
Platón: Sokratov žiak, problém tela a dušedualizmus, poňatie idey a tri zložky
osobnosti


Platón hovorí o cnosti ako o naučiteľnej,
cnosti sa možno učiť, zlo je prejavom
slabosti a omylu.
Najvyššie dobro je blaženosť
/eudaimoniá/. Platón rozoznáva štyri
druhy cností: Andreia- je cnosť muža,
cnosť bojovníka. Je to zmužilosť alebo
odvážnosť. Jednoducho smelosť,
nebojácnosť je zmužilosť, andreia. V duši
ju reprezentuje srdnatá časť duše alebo
časť duše usídlená medzi hrdlom
a bránicou.

Sofrosyné- prekladá sa ako zdržanlivosť.
Zodpovedá časti duše, ktorá sídli v časti
pod bránicou. Je to zdržanlivosť ako
odolnosť proti pokušeniam, ako
sebaovládanie pred vášňami. Inak sa
sofrosyné chápe ešte aj ako zdržanlivosť
v záveroch.


Ďalšou významnou cnosťou je sofia, prekladá sa
ako múdrosť. Múdrosť je predovšetkým poznanie ideí
a hlavne idey dobra. Podľa dialógu Epinomis je múdrosť
znalosť čísla. Mala by jej zodpovedať tá časť duše, ktorá
sídli od krku vyššie.
Konečne diakosiné, spravodlivosť. Je to podľa dialógu
Faidón i Timaios harmónia troch zložiek duše, ale chápe
sa aj inak. Sokrates sa pýta na definíciu spravodlivosti.
Spravodlivosť je dať každému to čo mu patrí.
Aristoteles.
Autor asi 400 spisov, venoval sa aj
problematike duši
Duša je podstatou živého tela(entelecheia)
Sídlom duše je srdce.


duša pre Aristotela je princípom života vôbec,
teda všetkých životných činností a prejavov
dušu pripisuje tiež rastlinám – je to prvý
základný stupeň duševna, teda DUŠA
VEGETATÍVNA, Aristoteles ju nazýva duša
vyživovacia (psyché threptiké)
- to znamená, že u rastlín sa pôsobením
duševného činiteľa prejavuje výživou a s ňou
súvisiacim rastom a rozmnožovaním


u zvierat sa k tomuto základnému stupni pripisuje ďalšia
zložka, a túto dušu Aristoteles nazval DUŠA
POCIŤOVACIA, VNÍMAVÁ ( psyché aistheké), neskôr sa
označovala v latinskej terminológii ako duša senzitívna
alebo animálna
u človeka a len u neho sa pripája k týmto dvom „dušiam“
aj ďalšia vrcholná zložka- ROZUMOVÁ a opisuje ju ako
DUŠA MYSLIACA ( dianoétiké);

Činnému rozumu pripisuje výnimočné
vlastnosti:
- nie je viazaný na telesný orgán;
- je nesmrteľný a večný, zatiaľ čo duša a
tiež trpný rozum zanikajú spolu s telom;
Ďalšie názory na psyché.
Galenos: sídlom duše je mozog
 Aurelius Augustinus: Poznať svet možno
len poznávaním onej absolútnej pravdyBoha, ku ktorej vedie cesta poznávaním
seba samého, svojej vlastnej duše.
„Nechoď von, do seba sa vráť, vo vnútri
človeka pravda prebýva“.

Tomáš Akvinský.

Človek je u Tomáša korunou
tvorstva. Je v pravom zmysle
slova zjednotením duše ako
formy a tela ako látky. Táto
forma a látka tvoria substanciu
človeka. Tomáš pristupuje k
animálnej zložke ľudskej osoby
celkom špecificky. Odmieta
Platónov a Augustínov názor,
že telo je väzenie duše alebo
že je duša v tele za trest.


Tomáš vraví, že duša
prostredníctvom tela poznáva
– telo je akýmsi doplnením
duše, čím sa vytvára
celostnosť ľudskej bytosti.
Takýto prístup podporuje aj
kresťanské učenie o vzkriesení
tela.
Z uvedeného vyplýva, že
Tomáš zavrhuje Platónovu
dualistickú víziu človeka, kde
by duša a telo boli dve
substancie. Človek je preňho
jednoznačne duša i telo.

Dušu Tomáš podobne ako Aristoteles pozná



1. vegetatívnu, ktorá zabezpečuje látkovú výmenu,
rast a rozmnožovanie,
2. zmyslovú, starajúcu sa o vnímanie a žiadostivosť,
3. rozumovú dušu, ktorá môže jestvovať nezávisle od
tela a je nesmrteľná, pričom treba poznamenať, že
Tomáš uprednostňuje intelekt pred vôľou, preto sa
stáva tomistická náuka o duši intelektualistickou.


Tomáš vyčleňuje vo svojich spisoch duši veľa
priestoru. Zaujímajú ho city, pamäť a jednotlivé
duševné mohutnosti. Dušu chápe vo
všeobecnosti ako formujúci princíp, ktorý je
konkrétne u človeka princípom myšlienkovej
činnosti a je bytostnou formou ľudského tela.
Zdôrazňovaním netelesnosti duše, z ktorej
pramení aj jej nesmrteľnosť
Tomáš verí v nesmrteľnosť ľudskej individuality.


Vyjadrite vlastný názor ako chápete dušu.
Ste zástancom idealistického alebo
materialistického poňatia pojmu psyché?