8.ročník

download report

Transcript 8.ročník

BIOLÓGIA – 8. ročník
Tematický celok:
NEŽIVÁ PRÍRODA
1. Neživá príroda
NEŽIVÁ PRÍRODA
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.
Rozdelenie prírodnín:
A. Živé prírodniny
1.Baktérie
2.Huby
3. Rastliny 4. Živočíchy
B. Neživé prírodniny
1.Voda
2. Vzduch
3.Slnečné žiarenie
4. Pôda
5. Minerály
6. Horniny
rovnorodé neživé prírodniny - rôznorodé neživé prírodniny
Význam neživých prírodnín:
1.Poskytujú základné podmienky pre život (voda,
vzduch, slnečné žiarenie)
2. Sú zdrojom surovín pre priemysel: napr.:
vápenec, štrk pre stavebný priem.
ropa, uhlie pre energetický priem.
vápenec
uhlie
Vplyv organizmov na neživú prírodu:
 Mikroorganizmy
pôdy
Z
sa podieľajú na vzniku
odumretých papraďorastov vzniklo uhlie
 Korene
 Zo
rastlín napomáhajú zvetrávaniu
schránok mäkkýšov a koralov vznikol
vápenec
Záznam:
NEŽIVÁ PRÍRODA
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.
Rozdelenie prírodnín:
A. Živé prírodniny
1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy
B. Neživé prírodniny
1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda
5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny
6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny
Význam neživých prírodnín:
1.Poskytujú základné podmienky pre život
2.Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.:
vápenec, štrk pre stavebný priemysel
ropa, uhlie pre energetický priemysel
Vplyv organizmov na neživú prírodu:
Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy
Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie
Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
ODPOVEDZ:
1. Čo je to príroda ?
2. Vymenuj živé prírodniny !
3. Vymenuj neživé prírodniny !
4. Aký je význam neživej prírody pre
človeka ?
5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú
prírodu ?
6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný
priemysel !
7. Uveď dve suroviny pre energetický
priemysel !
Vyučujúci:
Ing. Marek HRUŠKA
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 1:
Ciele vyučovacej hodiny:
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Neživá príroda
Neživá príroda + ENV 12
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín
3. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
5 min.
MOTIVAČNÁ
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
Kontrola prítomnosti
Kontrola domácej úlohy
-
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Poznámky:
Prírodniny- ich príklady a rozdelenie – rozhovor, knihy, obrázky,
encyklopédie
Učebnica s.8 – 9, práca s textom, poznámky
Záznam:
PRÍRODA A PRÍRODNINY
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.
Rozdelenie prírodnín:
A. Živé prírodniny
1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy
B. Neživé prírodniny
1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda
5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny
6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny
Význam neživých prírodnín:
1. Poskytujú základné podmienky pre život
2. Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný,
ropa, uhlie pre energetický
Vplyv organizmov na neživú prírodu:
1. Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy
2. Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie
3. Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu
4. Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Čo je to príroda ?
2. Vymenuj živé prírodniny !
3. Vymenuj neživé prírodniny !
4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ?
5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ?
6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel !
7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
Zadanie domácej úlohy
Tematický celok:
ZEM A JEJ STAVBA
2. Stavba Zeme
STAVBA ZEME
ZEM vznikla pred 4,6 mld. r.
zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali
súčasťou Slnka
Niekoľko číselných údajov
pre záujemcov:
 Priemer
rovníkový 12 756 km
 Priemer poludníkový 12 713 km
 S= 510 mil.km² ,O= 40 075 km
 vzdialenosť od Slnka 150 mil.km
 V= 1,1 . 10¹² km³
 m= 5,9 . 10²¹ tony
SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA :

1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km,
t=6000 °C, zloženie: železo a nikel
2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t=
1000°C, zloženie: roztavené zlúčeniny(magma). Hmota zemského plášťa je
v neustálom pomalom pohybe
3.zemská kôra- pevný obal
-zloženie: minerály, horniny, pôda
-vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského
plášťa
Rozlišujeme 2 typy zemskej kôry
a.) pevninská 50km
b.) oceánska 5-8 km
GEOSFÉRY
Zemská kôra
Zemský plášť
Zemské jadro
ĎALŠE SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA
4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do
1000 km
5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70%
povrchu)
6.litosféra- horninový obal, zaberá
zemskú kôru a vrchnú časť zemského
plášťa
7.Pedosféra – pôdny obal
(hĺbka:0,3–2,5 m )
8.biosféra – sféra živých organizmov
Záznam:
STAVBA ZEME
ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré
sa nestali súčasťou Slnka
STAVBA ZEME
1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C,
zloženie: železo a nikel
2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C,
zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú
v neustálom pomalom pohybe
3.zemská kôra- Vznikla stuhnutím vrchnej časti
zemského plášťa. Zloženie: minerály, horniny, pôda
4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km
5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)
6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru
a vrchnú časť zemského plášťa
1.
2.
3.
4.
ODPOVEDZ!
Kedy vznikla Zem ?
Vymenuj vrstvy zemského telesa !
Čo vieš o zemskom jadre ,
zemskom plášti, zemskej kôre ?
Čo je to hydrosféra ? atmosféra ?
litosféra ?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 2:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Zem a jej stavba
Stavba Zeme
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať zloženie Zeme
3. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,
Nástenný obraz Slnečnej sústavy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Poznámky:
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
Kontrola prítomnosti
Zopakovanie neživej prírody
SKÚŠANIE, ostatní s.9 PaO písomne
UČEBNICA s. 12-13 práca s textom, prezentácia, poznámky
Záznam:
STAVBA ZEME
ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou
Slnka
Priemer- rovníkový 12 756 km, poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km2
,O= 40 075 km, vzdialenosť od Slnka 150 mil.km, V= 1,1*10 na12 km3,
m= 5,9*10 na 21 tony
STAVBA ZEME
1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C, zloženie: železo a nikel
2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C, zloženie: roztavené
zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe
3.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km
4.zemská kôra- pevný obal a.) pevninská 50km
b.) oceánska 5-8 km
zloženie: minerály, horniny, pôda
5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)
6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského
plášťa
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Kedy vznikla Zem ?
2. Vymenuj vrstvy zemského telesa !
3. Čo vieš o zemskom jadre , zemskom plášti, zemskej kôre ?
4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ? litosféra ?
Zadanie domácej úlohy
3. Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý
nie je súvislý.
Zaberá zemskú kôru a vrchnú časť
zemského plášťa
Je rozdelený na platne:
 eurázijská,
 africká,
 americká,
 antarktická,
 indoaustrálska,
 tichooceánska

LITOSFERICKÉ PLATNE
Hranicami medzi platňami sú:
 Stredoocánske chrbáty
 Hlbokomorské priekopy
 Vysokohorské pohoria
Pohyb litosferických dosiek
Vplyvom pohybu
litosferických
platní dochádza
k neustálemu
vzniku a zániku
zemskej kôry a
„pohybu
kontinentov“.
OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA vznik a zánik :
 a.)
vzniká v stredooceánskych
chrbtoch, kde z trhlín
vystupuje magma.
 b.) zaniká v hlbokomorských
priekopách, podsúvaním
a následným roztavením
platne
STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT –
miesto vzniku oceánskej zemskej kôry
Nová zemská kôra
HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA –
miesto zániku oceánskej zemskej kôry
Záznam:
Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je
súvislý.
Je rozdelený na platne:
Eurázijská, africká, americká, antarktická,
indoaustrálska, tichooceánska
Hranicami medzi platňami sú:
• Stredooceánske chrbty
• Hlbokomorské priekopy
• Vysokohorské pohoria
Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza
k neustálemu pohybu kontinentov, vzniku a zániku
zemskej kôry.
ODPOVEDZ !
1.
2.
3.
Čo je to litosféra ?
Uveď názvy litosferických platní !
Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 3:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Zem a jej stavba
Zemská kôra vpohybe
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,
Nástenný obraz Slnečnej sústavy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
Kontrola prítomnosti
Zopakovať stavbu Zeme
SKÚŠANIE, ostatní s. 12/o. 5 nákres,+ písomne s.13 PaO
UČEBNICA s. 14 – 16 práca s textom, prezentácia, poznámky
Záznam:
Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.
Je rozdelený na platne:
Eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska,
tichooceánska
Hranicami medzi platňami sú:
- Stredoocánske chrbáty
- Hlbokomorské priekopy
- Vysokohorské pohoria
Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza
k neustálemu vzniku a zániku zemskej kôry.
OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA
a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín
vystupuje magma.
b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním
a následným roztavením platne
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Poznámky:
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Čo je to litosféra ?
2.
Uveď názvy litosferických platní !
3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
Zadanie domácej úlohy
Tematický celok:
ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ
JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY
4. Minerály a horniny
Zemská
kôra- pevný obal Zeme,
ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti
zemského plášťa pred 4mld.r.
Zloženie zemskej kôry:
1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je
úrodná (0,3 – 2 m), rastú na nej rastliny
2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny
– vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie,
vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to
čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato
Kremeň
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé
prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť
chemickým vzorcom (z chemického
hľadiska je to zmes minerálov).
Horniny sa rozdeľujú na:
a.) vyvreté – žula, čadič
b.) usadené – piesok, vápenec
c.) premenené – rula, mramor
Čadič

Vápenec
Rula
Záznam:
Minerály a horniny
Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol
stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r.
Zloženie zemskej kôry:
1.Pôda - najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (do 2 m)
2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo
všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti
a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka).
Napr.: kremeň, živec, zlato
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich
zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom
(z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na:
a.) vyvreté – žula, čadič
b.) usadené – piesok, vápenec
c.) premenené – rula, mramor
ODPOVEDZ !
1.Ako vznikla zemská kôra?
2.Čo je to pôda?
3.Čo je to minerál?
4.Uveď názov 3 minerálov!
5.Čo je to hornina?
6.Aké skupiny hornín rozlišujeme?
7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 4:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Minerály a horniny
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať zloženie a stavbu zemskej kôry
3. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
Kontrola prítomnosti
-
Zopakovať zemskú kôru v pohybe
Skúšanie, ostatní s. 15/o.11 nákres + popis + písomne PaO
UČEBNICA s.18-19 práca s textom, prezentácia, záznam
Záznam:
Minerály a horniny.
Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím
vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r.
Zloženie zemskej kôry:
1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (0,3 – 2 m)
2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých
častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z
chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec,
zlato
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie
sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska
je to zmes). Rozdeľujú sa na:
a.) vyvreté – žula, čadič
b.) usadené – piesok, vápenec
c.) premenené – rula, mramor
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Ako vznikla zemská kôra?
2.Čo je to pôda?
3.Čo je to minerál?
4.Uveď názov 3 minerálov!
5.Čo je to hornina?
6.Aké skupiny hornín rozlišujeme?
7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
5. Praktické cvičenie č.1
Téma:
Rozlišovanie minerálov a hornín
Dátum:
Téma:
Pomôcky:
Úlohy:
Vypracovanie:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1
Rozlišovanie minerálov a hornín
minerály a horniny– vzorky, obrázky, uč.s.124
1. Uveď čo je to minerál.
2. Uveď čo je to hornina.
3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály
a horniny
1.Minerál je...
2.Hornina je...
3.
MINERÁLY
Názov
Záver:
Farba
HORNINY
Názov
Skupina
Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné
stavebné jednotky zemskej kôry.
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 6:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Praktické cvičenie: Rozlišovanie minerálov a hornín
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť rozlíšiť minerál a horninu
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.148
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
Téma:
Pomôcky:
Úlohy:
Vypracovanie:
Záver:
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Poznámky:
-
Zopakovanie zložiek zemskej kôry
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1
Rozlišovanie minerálov a hornín
MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky,
učebnica s.124
1. Uveď čo je to minerál.
2. Uveď čo je to hornina.
3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horniny
1.Minerál je...
2.Hornina je...
3.
MINERÁLY
HORNINY
Názov
Farba
Názov
Skupina



Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné
stavebné jednotky zemskej kôry.
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
Zadanie domácej úlohy
6.Stavba minerálov
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov
a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu
usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály.
Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou
stavbou, ohraničené rovnými plochami.
Formy minerálov v prírode:
a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli
v dostatočnom priestore (drúza- viac
kryštálov na spoločnom základe)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý
tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú
to zhluky drobných kryštálov
kremeň
kermezit
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály opál, limonit
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV –
je to usporiadanie častíc hmoty
(atómov, molekúl, iónov) v kryštáli.
Od vnútornej stavby závisia:
a.) vlastnosti minerálov
b.) vonkajší tvar minerálov
Atómy uhlíka
v diamante
Ióny sodíka a chlóru
v kamennej soli
VONKAJŠÍ TVAR MINERÁLOV –
podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7
typov kryštálových sústav: jednoklonná,
trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová,
šesťuholníková, kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich
sklonom v kryštálovom osovom kríži.
Zvislá os
Predozadná os
Pravoľavá os
Záznam: Stavba minerálov
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov
a plynov v podobe kryštálov.
Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou
stavbou, ohraničené rovnými plochami.
Formy minerálov v prírode:
a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli
v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na
spoločnom základe)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli
v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných
kryštálov
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál,
limonit
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to
usporiadanie častíc (atómov, molekúl,
iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby
závisia:
a.) vlastnosti minerálov
b.) vonkajší tvar
Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7
typov kryštálových sústav: jednoklonná,
trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová,
šesťuholníková, kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich
sklonom v kryštálovom osovom kríži.
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikajú minerály?
2.Čo je to kryštál?
3.Aký je to kryštalovaný minerál?
4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria
kryštály?
5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou
minerálov?
6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov?
7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 6:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Stavba minerálov
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať vznik, zloženie a stavbu minerálov
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
Kontrola prítomnosti
Zopakovať stavebné jednotky z.k.
SKÚŠANIE, ostatní s. 19/ PaO 1-3
Práca s textom s.22 -23, prezentácia, poznámky
5 min.
MOTIVAČNÁ
-
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Stavba minerálov
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov. Pri
kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú
kryštály.
Formy minerálov v prírode:
a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúzaviac kryštálov na spoločnom základe)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom
priestore-sú to zhluky drobných kryštálov
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály, opál, limonit
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – usporiadanie častíc (atómov,
molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia:
a.) vlastnosti minerálov
b.) vonkajší tvar
Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav:
jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková,
kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom
kríži.
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Ako vznikajú minerály?
2.Čo je to kryštál?
3.Aký je to kryštalovaný minerál?
4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria kryštály?
5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov?
6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov?
7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
7. Vlastnosti minerálov
Vlastnosti minerálov
Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej
stavby a chemického zloženia minerálov.
Rozdeľujú sa na:
A. FYZIKÁLNE
Hustota – závisí od chemického zloženia,
minerály obsahujúce olovo, železo sa
javia ako „ťažšie“ – majú väčšiu hustotu
GALENIT PbS
Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli,
menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť.
Stupnica tvrdosti:
Mastenec
Kamenná soľ
Priepustnosť svetla
A.priehľadné B.priesvitné C.nepriehľadné
krištáľ
kremeň
Svetlo prepúšťajú:
(úplne)
(čiastočne)
grafit
(vôbec)
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme
minerály:
1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)
2.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ
3.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt
a prímesí napr. odrody kremeňa:
AMETYST (fialový),
RUŽENÍN (ružový),
ZÁHNEDA (hnedá)
Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať
vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit
Ďalšie fyzikálne vlastnosti:
štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk,
vodivosť, magnetizmus, lom
B.CHEMICKÉ
Rozpustnosť - ťažko rozpustné je zlato
- ľahko rozpustná je k. soľ
Podľa chemického zloženia sa minerály
rozdeľujú do 8 skupín: uč. s.121:
Prvky – zlato, diamant
Sulfidy – pyrit, galenit
Halogenidy – halit, fluorit
Oxidy – kremeň, korund
Uhličitany – kalcit, dolomit
Sírany – sadrovec, anhydrid
Fosforečnany - apatit
Kremičitany – živec, sľuda
Záznam:
Vlastnosti minerálov
Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby
a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:
A. FYZIKÁLNE
Hustota – závisí od chemického zloženia
Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli,
menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť.
Stupnica tvrdosti:
1.mastenec 2.kamenná soľ 3. kalcit 4.fluorit 5.apatit
6.živec 7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamant
Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo
prepúšťajú úplne), priesvitné (čiastočne),
nepriehľadné (vôbec)
Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým
teplotám napr.: magnezit, grafit
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:
1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)
2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí
napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový),
RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)
3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ
Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť,
súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus
B.CHEMICKÉ
Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato
Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do
8 skupín: s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit,
halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň,
uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany apatit, kremičitany - živec
ODPOVEDZ!
1.Od čoho závisí hustota minerálov?
2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov?
3.Uveď stupnicu tvrdosti!
4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti
svetla?
5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály!
6.Aký je to sfarbený minerál?
7.Vymenuj odrody kremeňa!
8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 7:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Vlastnosti minerálov
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať základné vlastnosti minerálov
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
Kontrola prítomnosti
Zopakovať stavbu a vzhľad minerálov
Skúšanie, ostatní s. 120 nákres + popis kockovej kryštálovej sústavy
Text s. 24-25 + POZNÁMKY
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:Vlastnosti minerálov
Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia
minerálov. Rozdeľujú sa na:
A. FYZIKÁLNE
Hustota – závisí od chemického zloženia
Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť =
väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti:
1.mastenec 2.kamenná soľ 3. Kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec 7.kremeň
8.topás 9.korund 10.diamant
Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne), priesvitné
(čiastočne), nepriehľadné (vôbec)
Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit,
grafit
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:
1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)
2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa:
AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)
3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ
Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť,
magnetizmus
B.CHEMICKÉ
Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato
Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: s.121: prvkyzlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitanykalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
1.Od čoho závisí hustota minerálov?
2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov?
3.Uveď stupnicu tvrdosti!
4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti svetla?
5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály!
6.Aký je to sfarbený minerál?
7.Vymenuj odrody kremeňa!
8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?
Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
-
8. Ochrana významných
minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo
sa vyskytujú v malom množstve a iba
v niektorých náleziskách.
Vzácne minerály SR:
LIBETHENIT (lok. Ľubietová) DILLNIT (lok. B. Belá)
HODRUŠIT(lok. B. Hodruša) DRAHÝ OPÁL(Dubník)
HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ ARAGONIT(Ochtinná)
(lokalita: Banská Štiavnica)
Záznam:
Ochrana významých minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa
vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých
náleziskách.
Vzácne minerály SR:
LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi
HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu
DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň
HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov
ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni
ODPOVEDZ!
Aké sú to chránené minerály ?
2. Uveď chránené minerály Slovenska a
lokality ich výskytu!
1.
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 9:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Význam a ochrana minerálov
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť význam minerálov a poznať chránené minerály.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
-
Zopakovať vlastnosti minerálov
Skúšanie, ostatní s. 31/ nákres + popis obr.39
Text s. 36-40 + POZNÁMKY
Záznam:
Ochrana minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú
v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.
Vzácne minerály SR:
LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi
HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu
DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň
HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov
ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
9. OPAKOVANIE
Vyučujúci:
Ing. Marek HRUŠKA
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 9:
Ciele vyučovacej hodiny:
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Opakovanie stavby z.k.
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Poznámky:
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
Kontrola prítomnosti
-
Zopakovať na písomku
A. SKUPINA
1.Čo je to príroda ?
2.Vymenuj neživé prírodniny !
3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ?
4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
5.Čo vieš o zemskom jadre ?
6.Čo je to hydrosféra ?
7.Čo je to litosféra ?
8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
9. Čo je to minerál ?
10. Ako a z čoho vznikajú minerály ?
11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ?
12. Od čoho závisí hustota minerálov ?
13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál !
14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu !
15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!
B. SKUPINA
1.Vymenuj živé prírodniny !
2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ?
3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel !
4.Kedy vznikla Zem ?
5.Čo vieš o zemskom plášti ?
6.Čo je to atmosféra ?
7.Uveď názvy litosferických platní !
8.Čo je pôda?
9. Čo je to hornina ?
10. Aký je to kryštalovaný minerál ?
11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov !
12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ?
13. Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla ?
14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa !
15.Aké sú to chránené minerály?
Zadanie domácej úlohy








•


A. SKUPINA
1.Čo je to príroda ?
2.Vymenuj neživé prírodniny !
3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ?
4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
5.Čo vieš o zemskom jadre ?
6.Čo je to hydrosféra ?
7.Čo je to litosféra ?
8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
9. Čo je to minerál ?
10. Ako a z čoho vznikajú minerály ?
11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ?
12. Od čoho závisí hustota minerálov ?
13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál !
14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu !
15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich
výskytu!
B. SKUPINA
1.Vymenuj živé prírodniny !
2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ?
3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel !
4.Kedy vznikla Zem ?
5.Čo vieš o zemskom plášti ?
6.Čo je to atmosféra ?
7.Uveď názvy litosferických platní !
8.Čo je pôda?
9. Čo je to hornina ?
10. Aký je to kryštalovaný minerál ?
11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov !
12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ?
13.Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla?
14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa !
15.Aké sú to chránené minerály?
10. PÍSOMKA
Tematický celok:
GEOLOGICKÉ PROCESY
A DEJINY ZEME
11. Geologické procesy
a zdroje ich energie
Geologické procesy
Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode.
Svojim pôsobením menia tvar a zloženie
zemského telesa.
Rozdeľujú sa na:
A.VNÚTORNÉ GEOLOGICKÉ PROCESY
Zdrojom ich energie je zemské jadro.
Patria sem:
1. Magmatická činnosť
2. Sopečná činnosť
3. Horotvorná činnosť
4. Zemetrasenie
5. Premena hornín
Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov
v reliéfe krajiny a vznikom
vyvretých
a premenených hornín.
1.Magmatická činnosť
Sú to procesy súvisiace s vyvierajúcou
magmou, ktorá stuhne v hĺbkach zemskej
kôry.
2. Sopečná činnosť
Sú to procesy pri ktorých sa magma
vylieva na zemský povrch v podobe
lávy.
3. Horotvorná činnosť
Sú to pomalé pohyby zemskej kôry,
pri ktorých vznikajú pohoria.
4. Zemetrasenie
Je to rýchly, krátkodobý pohyb
zemskej kôry, pri ktorom dochádza k
otrasom z. kôry.
5. Premena hornín
žula
rula
Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom
zvýšenej teploty a tlaku k premene hornín.
B. VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY
Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie.
Patria sem:
1. Zvetrávanie
2. Činnosť organizmov
3. Činnosť zemskej príťažlivosti
4. Činnosť vody
5. Činnosť ľadovcov
6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním
a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich
činnosťou vznikajú usadené horniny.
1. Zvetrávanie
Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme:
A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad
hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt.
B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad
hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie.
Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu
uhličitého.
2. Činnosť organizmov
Organizmy svojou rušivou činnosťou
napomáhajú rozpadu hornín ( korene
rastlín, machy a lišajníky – priekopníci
života na skalách ). Svojou tvorivou
činnosťou napomáhajú vzniku hornín
(vápenec, uhlie).
3.Činnosť zemskej príťažlivosti
Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
4.Činnosť vody
a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov
b.) rieky - na hornom toku odnos častíc (V)
- na dolnom toku usadzovanie častíc
c.) more – príboj rozrušuje pobrežie
5. Činnosť ľadovcov
Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru
U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín.
6. Činnosť vetra
Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré
obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité
útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú,
pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
Záznam:
Geologické procesy
Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode.
Svojim pôsobením menia tvar a zloženie
zemského telesa.
Rozdeľujú sa na:
A.VNÚTORNÉ
Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:
1. Magmatická činnosť
2. Sopečná činnosť
3. Horotvorná činnosť
4. Zemetrasenie
5. Premena hornín
Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov
v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých
a premenených hornín.
B. VONKAJŠIE
Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie.
Patria sem:
1. Zvetrávanie
2. Činnosť organizmov
3. Činnosť zemskej príťažlivosti
4. Činnosť vody
5. Činnosť ľadovcov
6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním
a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich
činnosťou vznikajú usadené horniny.
ODPOVEDZ!
1.Vymenuj vnútorné geologické procesy!
2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.?
3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.?
4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy!
5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.?
6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 11:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Geologické procesy
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
- Zopakovať vlastnosti minerálov
- Rozdanie písomiek
- Text s. 32-33 + POZNÁMKY
Záznam:
Geologické procesy
Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar
a zloženie zemského telesa.
Rozdeľujú sa na:
A.VNÚTORNÉ
Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:
1. Magmatická činnosť
2. Sopečná činnosť
3. Horotvorná činnosť
4. Zemetrasenie
5. Premena hornín
Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom
vyvretých a premenených hornín
B. VONKAJŠIE
Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:
1. Zvetrávanie
2. Činnosť organizmov
3. Činnosť zemskej príťažlivosti
4. Činnosť vody
5. Činnosť ľadovcov
6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
1.Vymenuj vnútorné geologické procesy!
2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.?
3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.?
4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy!
5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.?
6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
Zadanie domácej úlohy
12. Magmatická a
sopečná činnosť
1.Magmatická činnosť
Je to proces, pri ktorom prenikajúca magma
zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach
zemskej kôry.
Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde
sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny.
2.Sopečná činnosť
Je to proces, pri ktorom magma preniká na
povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné
kužele alebo kopy, pričom sa jej
stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté
horniny.
sopečný kužeľ
STAVBA SOPKY
(komín)
PUTIKOV VŔŠOK
ŠTIAVNICA
Naše sopky:
Záznam: A. Vnútorné geologické procesy
Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom
prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne
v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné
masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté
horniny
Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom
magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu
vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa
jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny
STAVBA SOPKY: - nákres + popis z učebnice
Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter
-najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000 r.)
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj magmatickú činnosť!
2.Charakterizuj sopečnú činnosť!
3.Popíš stavbu sopky!
4.Prebiehala aj na našom území sopečná
činnosť?
5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 12:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Vnútorné geologické procesy (sopečná a magmatická čin.)
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti,
technika:
horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
1. Zopakovať rozdelenie geologických procesov
5 min.
MOTIVAČNÁ
2.Skúšanie, ostatní s. 33/ PaO 1-4
3. Text s. 34-35 + POZNÁMKY
Záznam:
A. Vnútorné geologické procesy
25 min.
EXPOZIČNÁ
1. Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom prenikajúca
magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry.
Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria hlbinné
VYVRETÉ HORNINY
2. Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom magma preniká
na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo
kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria výlevné VYVRETÉ
HORNINY
STAVBA SOPKY: - nákres + popis
Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter
-najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000r.)
5 min.
FIXAČNÁ
1.Charakterizuj magmatickú činnosť!
2.Charakterizuj sopečnú činnosť!
3.Popíš stavbu sopky!
4.Prebiehala aj na našom území sopečná činnosť?
5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
13. VYVRETÉ HORNINY
Vyvreté horniny
Súvisia s činnosťou vnútorných
geologických procesov
označovaných ako magmatická
a sopečná činnosť. Vznikli
stuhnutím magmy. Rozdeľujú
sa na hlbinné a výlevné.
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY
Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod
povrchom pri magmatickej činnosti, sú
zreteľne kryštalické. Patria sem: žula,
gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné
kamene na obklady a pomníky.
ŽULA
DIORIT
GABRO
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY
Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu
pri sopečnej činnosti. Sú nezreteľne
kryštalické, často obsahujú póry. Patria
sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa
používa na výrobu dlažobných kociek
a potrubia.
RYOLIT
ANDEZIT
ČADIČ
OBSIDIÁN
PERLIT
TUF
Ďalšie výlevné vyvreté horniny:
Záznam:
Vyvreté horniny
Vznikli stuhnutím magmy pri magmatickej a
sopečnej činnosti. Podľa toho sa rozdeľujú na
hlbinné a výlevné.
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY
 Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod
povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem:
žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné
kamene na obklady a pomníky
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY
 Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú
nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry.
 Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa
používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia
 Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.
ODPOVEDZ!
1.Z čoho vznikli vyvreté horniny?
2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté
horniny?
3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín
?
4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny!
5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté
horniny?
6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín
?
7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny
horniny!
8.Aké je využitie žuly a čadiča?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 13:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Vyvreté horniny
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín.
3.Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická
MINERÁLY ,horniny, PREZENTÁCIA
technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
1. Zopakovať geologické procesy
5 min.
MOTIVAČNÁ
2.Skúšanie, ostatní s. 35/ PaO 1-7 aspoň 3
3. Text s. 36-37 + POZNÁMKY
Záznam:
Vyvreté horniny
25 min.
EXPOZIČNÁ
Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné.
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY
Stuhli pomaly pod povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria
sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na
obklady a pomníky
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY
Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú nezreteľne
kryštalické, často obsahujú póry.
Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu
dlažobných kociek a potrubia
Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Z čoho vznikli vyvreté horniny?
2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny?
3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ?
4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny!
5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny?
6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ?
7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny!
8.Aké je využitie žuly a čadiča?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ
Horotvorná činnosť
Je to proces, pri ktorom
dochádza k pomalým
a dlhodobým pohybom
zemskej kôry. Pri horotvornej
činnosti sa vytvárajú pohoria
a vznikajú poruchy zemskej
kôry.
Vrásové pohoria
Poruchy zemskej kôry
Rozdelenie porúch zemskej kôry:
1. PORUCHY BEZ ZLOMU
a.) ohyb
b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)
2. PORUCHY SO ZLOMAMI
a.) pukliny
b.) zlomy – posuv, pokles, prešmyk
ZLOM SAN ANDREAS
3. KOMBINOVANÉ PORUCHY
a.) priekopová prepadliny
b.) hrasť
c.) príkrov
a.)
c.)
b.)
Záznam:
Horotvorná činnosť
Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým
a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri
horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria
a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie
porúch zemskej kôry:
1. PORUCHY BEZ ZLOMU
a.) ohyb
b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)
2. PORUCHY SO ZLOMAMI
a.) pukliny
b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles
3. KOMBINOVANÉ PORUCHY
a.) priekopová prepadlina
b.) hrasť
c.) príkrov
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj horotvornú činnosť!
2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry?
3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu!
4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami!
5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej
kôry?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 14:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Horotvorná činosť a poruchy z.k.
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné
technika:
suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
1. Zopakovať vyvreté horniny
5 min.
MOTIVAČNÁ
2.Skúšanie, ostatní s. 38-39 samostatne RUDNÉ ŽILY
3. Text s. 42-43 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Horotvorná činnosť
Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým
pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú
pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch
zemskej kôry:
1. PORUCHY BEZ ZLOMU
a.) ohyb
b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)
2. PORUCHY SO ZLOMAMI
a.) pukliny
b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles
3. KOMBINOVANÉ PORUCHY
a.) priekopová prepadliny
b.) hrasť
c.) príkrov
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Charakterizuj horotvornú činnosť!
2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry?
3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu!
4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami!
5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej kôry?
Zadanie domácej úlohy
15.
Zemetrasenie
Je to proces, pri ktorom dochádza
k rýchlemu, krátkodobému pohybu
zemskej kôry.
Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry,
vznikom trhlín, rúcaním stavieb
a vlnobitím (tsunami).
Zemetrasenie
Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza
v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko
zemetrasenia (HYPOCENTRUM)
-EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac
postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo
nad ohniskom ).
Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa
nachádzajú na hraniciach litosferických platní
(Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia).
Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763
Komárno 63 obetí, zničených 279 domov a 7
kostolov.
seizmograf
Seizmicky ohrozené oblasti SR
tsunami
Zemetrasenie – JAPONSKO 2010
Záznam:
Zemetrasenie
Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu,
krátkodobému pohybu zemskej kôry.
Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín,
rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).
Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej
kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia
(HYPOCENTRUM).
EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac
postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad
ohniskom ).
Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa
nachádzajú na hraniciach litosferických platní
(Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko).
Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763
Komárno 63 obetí.
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj zemetrasenie!
2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia?
3.Čo je to epicentrum zemetrasenia?
4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté
zemetraseniami?
5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie
na Slovensku?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 15:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Zemetrasenie
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Opísať rozdiel medzi ohniskom
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
a epicentrom zemetrasenia
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny
PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať horotvornú činnosť
2.Skúšanie, ostatní s. 40-41 samostatne VYUŽÍVANIE A ZÍSKAVANIE
NERASTNÝCH SUROVÍN 41/ot. 1,2
3. Text s. 44-45 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Zemetrasenie
 Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu,
krátkodobému pohybu zemskej kôry.
 Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín,
rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).
 Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej
kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia
(HYPOCENTRUM).
 EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté
zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).
 Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa
nachádzajú na hraniciach litosferických platní
( Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko ).
 Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763
Komárno 63 obetí.
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Charakterizuj zemetrasenie!
2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia?
3.Čo je to epicentrum zemetrasenia?
4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté zemetraseniami?
5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie na Slovensku?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
16. Premena hornín
a premenené horniny
Premena hornín
Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom
zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach
zemskej kôry k premene hornín.
Premenené horniny sú zreteľne kryštalické
s bridličnatým usporiadaním minerálov.
Najznámejšie premenené horniny:
FYLIT
používa sa ako krytina
a obklady
SVOR
podobne ako fylit
obsahuje kremeň
a sľudu
RULA
používa sa ako stavebný
a obkladový kameň
MRAMOR
používa sa ako
dekoračný kameň
Minerály ktoré vznikli pôsobením
vysokej teploty:
GRAFIT
tuha,
elektrotechnický
a hutnícky priemysel
MAGNETIT
najkvalitnejšia železná
ruda
Záznam:
Premena hornín
Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom
zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry
k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne
kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov.
Najznámejšie premenené horniny:
Fylit – používal sa ako krytina a obklady
Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu
Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň
Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje
kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň
Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:
Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel
Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj premenu hornín!
2.Kde dochádza k premene hornín?
3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny!
4.Aké využitie má mramor?
5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením
vysokej teploty!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 16:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Premena hornín
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny –
technika:
nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
1. Zopakovať zemetrasenie
5 min.
MOTIVAČNÁ
2.Skúšanie, ostatní s. 45/PaO 1-4 písomne, príp. nákresy obr. 84,
3. Text s. 46-47 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Premena hornín
Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty
a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené
horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním
minerálov.
Najznámejšie premenené horniny:
Fylit – používa sa ako krytina a obklady
Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu
Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň
Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky
kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň
Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:
Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel
Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Charakterizuj premenu hornín!
2.Kde dochádza k premene hornín?
3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny!
4.Aké využitie má mramor?
5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!
Zadanie domácej úlohy
17. Praktické cvičenie č.2:
Poznávanie hornín
Dátum:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2
Téma:
Poznávanie vyvretých a
premenených hornín
Pomôcky:
vzorky hornín, učebnica s.124
Postup:
Uveď zaradenie a zloženie predloženej
horniny
Vypracovanie:
Záver:
ŽULA – vyvretá hlbinná hornina
- zloženie: kremeň, živec, sľuda
Horniny sú rôznorodé neživé prírodniny
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 17:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Základné stavebné jednotky zemskej kôry
Praktické cvičenie: Rozlišovanie vyvretých a premenených
hornín
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť rozlíšiť vyvreté a premenené horniny
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Fixačná
Praktické cvičenie
- Vysvetľovanie
- Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy:
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia,
Informatika
HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124
Pomôcky a didaktická
technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
- Zopakovanie zložiek zemskej kôry
35 min.
EXPOZIČNÁ
Téma:
Pomôcky:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2
Poznávanie vyvretých a premenených hornín
HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124
Úlohy:
1. Uveď zaradenie a zloženie predloženej horniny
Vypracovanie:
ŽULA – vyvretá hlbinná hornina
- zloženie: kremeň, živec,sľuda
MRAMOR....
Záver:
Vyvreté horniny vznikli magmatickou a sopečnou
činnosťou, stuhnutím magmy a rozdeľujú sa na hlbinné
a výlevné vyvreté horniny.
Premenené horniny vznikli pôsobením teploty a tlaku
v hĺbkach zemskej kôry. Sú zreteľne kryštalické
s bridličnatou stavbou.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
18. Vonkajšie
geologické
procesy
VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY
Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie.
Patria sem:
1. Zvetrávanie
2. Činnosť organizmov
3. Činnosť zemskej príťažlivosti
4. Činnosť vody
5. Činnosť ľadovcov
6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním
a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich
činnosťou vznikajú usadené horniny.
1. Zvetrávanie
Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme:
A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad
hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt.
B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad
hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie.
Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu
uhličitého.
2. Činnosť organizmov
Organizmy svojou rušivou činnosťou
napomáhajú rozpadu hornín ( korene
rastlín, machy a lišajníky – priekopníci
života na skalách ). Svojou tvorivou
činnosťou napomáhajú vzniku hornín
(vápenec, uhlie).
3.Činnosť zemskej príťažlivosti
Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
4.Činnosť vody
a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a
výmolov
b.) rieky
- na hornom toku odnos častíc (koryto do V)
- na dolnom toku v delte usadzovanie častíc
c.) more – príboj rozrušuje pobrežie
5. Činnosť ľadovcov
Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru
U, pričom pred sebou tlačia úlomky hornín.
PLESÁ – jazerá, ktoré vznikli po ústupe
ľadovcov
6. Činnosť vetra
Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú
horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary.
Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom
tvoria duny, naviate piesky a spraše.
Záznam:
Vonkajšie geologické procesy
1.Zvetrávanie .
Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Je zapríčinené najmä striedaním
teplôt.
2. Činnosť organizmov.
Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú
rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky –
priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou
činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec,
uhlie).
3. Činnosť zemskej príťažlivosti.
Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
4. Činnosť vody.
a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov
b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, formuje
koryto do V
- na dolnom toku usadzovanie častíc
c.) more – príboj rozrušuje pobrežie
5. Činnosť ľadovcov.
Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U
pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna).
Vznik plies.
6. Činnosť vetra.
Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú
horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri
poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny,
naviate piesky ( Záhorie ) a spraše
( Podunajská nížina ).
ODPOVEDZ !
1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ?
2.Vymenuj vonkajšie g.p.!
3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
4.Čo vieš o zvetrávaní?
5. Čo vieš o činnosti vody?
6. Činnosť akého procesu formuje údolia do
tvaru U ?
7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 18:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Vonkajšie geologické procesy
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
MINERÁLY – vzorky, obrázky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať premenu hornín
2.Skúšanie, ostatní s. 47/ot. 1-5 písomne, príp. nákres obr. 88
3. Text s. 50-55 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
FIXAČNÁ
Záznam: VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY
1. Zvetrávanie .
Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho
rozlišujeme:
A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt.
B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové
zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.
2. Činnosť organizmov.
Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín,
machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou
napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
3. Činnosť zemskej príťažlivosti.
Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou.
4. Činnosť vody.
a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov
b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, koryto do V
- na dolnom toku usadzovanie častíc
c.) more – príboj rozrušuje pobrežie
5. Činnosť ľadovcov.
Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky
hornín (moréna).
6. Činnosť vetra.
Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité
útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a
spraše.
1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ?
2.Vymenuj vonkajšie g.p.!
3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
4.Čo vieš o zvetrávaní?
5. Čo vieš o činnosti vody?
6. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U ?
7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
19. Úlomkovité
usadené horniny
Usadené horniny vznikli vplyvom
vonkajších geologických procesov.
Rozdelenie usadených hornín:
a.) úlomkovité
b.) organogénne
c.) chemogénne
A. ÚLOMKOVITÉ usadené horniny
Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou
vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad
hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa
na:
1. Nespevnené
ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká
činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve
PIESOK– 0,05-2mm,
vzniká činnosťou vody
aj vetra, využitie
stavebníctvo
a sklárstvo
SPRAŠ – 0,010,05mm, vetrom
bola naviata na
Podunajskú nížinu,
vznikli na nej
černozeme
a hnedozeme najúrodnejšie pôdy
HLINA – 0,01-0,05mm,
vznikli na nej hnedé
pôdy, 43% pôd v SR,
sú menej úrodné
ÍL – do 0,01mm,
neprepúšťa vodu,
tesniaca hmota
2. Spevnené
( vznikli stmelením nespevnených hornín)
ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku.
skaly
Súľovské
PIESKOVEC –
z piesku. Výskyt:
Flyšové pohoria
Použitie: kamenárstvo
ÍLOVEC, ÍLOVITÁ
BRIDLICA – z ílu.
Výskyt: Marianka pri
Bratislave. Použitie:
obkladový materiál
Záznam:
Usadené horniny
Usadené horniny vznikli vplyvom
vonkajších geologických procesov.
Rozdelenie usadených hornín:
a.) úlomkovité
b.) organogénne
c.) chemogénne
A.) ÚLOMKOVITÉ usadené horniny
Vznikli mechanickým zvetrávaním,
činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili
rozpad hornín na rôzne veľké úlomky.
Rozdeľujú sa na:
1.Nespevnené
 ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou
vody, využíva sa v stavebníctve
 PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra,
využitie stavebníctvo a sklárstvo
 SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na
Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme
a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy
 HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43%
pôd v SR- sú menej úrodné
 ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota
2.Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)
 ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Súľovské skaly
 PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria
Použitie: kamenárstvo
 ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka
pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál
ODPOVEDZ!
1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny?
2.Ako je rozdelenie usadených hornín?
3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli
úlomkovité usadené horniny?
4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.!
5.Vymenuj spevnené u.h.!
Vyučujúci:
Ing. Marek HRUŠKA
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 19:
Ciele vyučovacej hodiny:
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
ÚLOMKOVITÉ usadené horniny
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
5 min.
ORGANIZAČNÁ
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať vonkajšie geologické procesy
2.Skúšanie, ostatní s. 54/PaO 1-3 písomne, nákres o. 112
3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
FIXAČNÁ
Záznam:
Usadené horniny
Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov.
Rozdelenie usadených hornín:
a.) úlomkovité, b.) organogénne c.) chemogénne
A.) ÚLOMKOVITÉ
Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré
spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:
Nespevnené
ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v
stavebníctve
PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo
a sklárstvo
SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na
nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy
HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej
úrodné
ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota
Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)
ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Výskyt: Súľovské skaly
PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo
ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave.
Použitie: obkladový materiál
1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny?
2.Ako je rozdelenie usadených hornín?
3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli úlomkovité usadené horniny?
4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.!
5.Vymenuj spevnené u.h.!
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
20. Organogénne
usadené horniny
B. ORGANOGÉNNE usadené horniny
Vznikli činnosťou organizmov –
nahromadením ich odumretých tiel
VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok
mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S.
kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba
vápna, cementu, obklady
HNEDÉ UHLIE – vzniklo
zo stromov
v treťohorách. Výskyt:
Handlová , Nováky,
Použitie: energetika
ČIERNE UHLIE –
vzniklo
z papraďorastov
v prvohorách. Je
staršie a kvalitnejšie.
Použitie: palivo
RAŠELINA – vznikla
z rastlín pod vodou.
Výskyt: Oravská
a Popradská kotlina.
Použitie: záhradníctvo
ROPA, ZEMNÝ PLYN –
vznikli rozložením
drobných organizmov
za neprístupu vzduchu.
Výskyt: Gbely, Kúty.
Použitie: energetický
a chemický priemysel
Záznam:
B. ORGANOGÉNNE usadené horniny
 Vznikli nahromadením odumretých tiel organizmov.





VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov
koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra
Použitie: výroba vápna, cementu, obklady
RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt:
Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo
HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo zo stromov v treťohorách.
Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie:
energetika
ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách.
Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo
ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných
organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely,
Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikli organogénne usadené horniny?
2.Aké je využitie vápenca?
3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie?
4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie?
5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 20:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
ORGANOGÉNNE usadené horniny
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy:
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
1. Zopakovať úlomkovité h.
2.Skúšanie, ostatní s. 56/Otázky vľavo za okrajom 1-5 písomne
3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY
Záznam:
B. ORGANOGÉNNE usadené horniny
Vznikli činnosťou organizmov – nahromadením ich odumretých tiel
VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov
a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna,
cementu, obklady
RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská
a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo
HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt:
Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika
ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie
a kvalitnejšie. Použitie: palivo
ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov
za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický
a chemický priemysel
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
5 min.
FIXAČNÁ
1.Ako vznikli organogénne usadené horniny?
2.Aké je využitie vápenca?
3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie?
4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie?
5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
21. Chemogénne
usadené horniny
C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny
vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním
látok z vodných roztokov
a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli:
SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová
Ves. Použitie: výroba sadry
KAMENNÁ SOĽ –
Výskyt: Solivar,
Zbudza. Použitie:
potravinársky
a chemický priemysel
DOLOMIT – vznikol
v mori z vápenca
nahradzovaním vápnika
horčíkom. Výskyt:
Považie, jadrové
pohoria. Použitie:
stavebníctvo
TRAVERTÍN do 30
stupňov. Výskyt:
Bešeňová, Spišské
podhradie. Použitie:
obklady
ONYXOVÝ MRAMOR
nad 30 stupňov.
Výskyt: Levice, Tuhár
pri Lučenci. Použitie:
obklady
b.) vyzrážaním vápenatých látok
z minerálnych vôd vznikli:
Záznam:
C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny
 Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok
z vodných roztokov
a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli:
 SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves.
Použitie: výroba sadry
 KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie:
potravinársky a chemický priemysel
 DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním
vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria.
Použitie: stavebníctvo
b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych
vôd
 TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová,
Spišské podhradie. Použitie: obklady
 ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt:
Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny?
2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním
z morskej vody!
3.Sádrovec – výskyt, použitie?
4.Kamenná soľ – výskyt, použitie?
5.Dolomit – výskyt, použitie?
6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z
vápennatých vôd?
7.Travertín – výskyt, použitie?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 21:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
CHEMOGÉNNE usadené horniny
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať organogénne u.h.
2.Skúšanie, ostatní s. 58/PaO1-6 písomne
3. Text s. 58 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
C. CHEMOGÉNNE usadené horniny
Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok
z vodných roztokov
a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli:
SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves.
Použitie: výroba sadry
KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie:
potravinársky a chemický priemysel
DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním
vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria.
Použitie: stavebníctvo
b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd
TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské
podhradie. Použitie: obklady
ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt:
Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny?
2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním z morskej vody!
3.Sádrovec – výskyt, použitie?
4.Kamenná soľ – výskyt, použitie?
5.Dolomit – výskyt, použitie?
6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z vápennatých vôd?
7.Travertín – výskyt, použitie?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
22. Krasové procesy
Krasové procesy
Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde
činnosťou vody vznikajú krasové útvary,
ktoré rozdeľujeme na:
A.) POVRCHOVÉ
Škrapy– rôzne hlboké ostré ryhy na
povrchu
Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny
škrapy
závrty
B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez
ponor prenikla do vápencového telesa
Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou
hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad
(N.Tatry – 495 m)
Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou
výzdobou:
- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) +
brčká
- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné
perly
stalaktit
stalagmit
stalagnát
JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.:
Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská
ľadová j., Domica, Driny...
 Najdlhší jaskynný systém: Demänovské
jaskyne – 35 km

ŠKRAPY
ZÁVRT
PONOR
KOMÍN
JASKYŇA
VYVIERAČKA
Záznam:
Krasové procesy
Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody
vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na :
A.) POVRCHOVÉ
Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrchu
Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny
B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do
vápencového telesa
Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia
priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m)
Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:
- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká
- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly
JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská
jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...
Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
ODPOVEDZ!
1.V akých oblastiach a činnosťou čoho
prebiehajú krasové procesy?
2.Vymenuj povrchové krasové útvary!
3.Vymenuj podzemné krasové útvary!
4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 22:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Krasové procesy
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať krasové procesy, útvary a ich vznik.
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať usadené horniny
2.Skúšanie, ostatní s. 58/nákres obr. 123
3. Text s. 60-61 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Krasové procesy
Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody
vznikajú krasové útvary. Rozlišujeme:
A.) POVRCHOVÉ
Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrhu
Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny
B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor
prenikla do vápencového telesa
Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou.
Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m)
Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:
- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká
- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly
JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.:
Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j.,
Domica, Driny...
Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.V akých oblastiach a činnosťou čoho prebiehajú krasové procesy?
2.Vymenuj povrchové krasové útvary!
3.Vymenuj podzemné krasové útvary!
4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?
Zadanie domácej úlohy
23. OPAKOVANIE geologické procesy
A. skupina
1. Vymenuj vnútorné geologické procesy
2. Čo je zdrojom energie vonkajších geologických procesov
3. Charakterizuj magmatickú činnosť
4. Ako vznikli hlbinné vyvreté horniny
5. Vymenuj výlevné vyvreté horniny
6. Charakterizuj horotvornú činnosť
7. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami
8. Čo je to hypocentrum zemetrasenia
9. Vplyvom čoho dochádza k premene hornín
10. Uveď 3 premenené horniny
11. Čo vieš o zvetrávaní
12. Ktorý vonkajší geologický proces spôsobuje zosuvy pôdy a hornín
13. Uveď 3 nespevnené úlomkovité usadené horniny
14. Ako vznikli organogénne usadené horniny
15. Vápenec – vznik, výskyt, použitie
16. Na čo sa využíva rašelina
17. Vymenuj 3 chemogénne usadené horniny
18. Uveď 2 povrchové krasové útvary
B. skupina
1. Vymenuj vonkajšie geologické procesy
2. Čo je zdrojom energie vnútorných geologických procesov
3. Charakterizuj sopečnú činnosť
4. Ako vznikli výlevné vyvreté horniny
5. Vymenuj hlbinné vyvreté horniny
6. Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu
7. Charakterizuj zemetrasenie
8. Čo je to epicentrum zemetrasenia
9. Aká je štruktúra premenených hornín
10. Uveď 2 minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty
11. Čo vieš o činnosti vody
12. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U
13. Uveď 2 spevnené úlomkovité usadené horniny
14. Napíš 4 organogénne usadené horniny
15. Hnedé uhlie – vznik, výskyt, použitie
16. Kde sa na Slovensku vyskytuje ropa
17. Kamenná soľ – výskyt, použitie
18. Uveď 2 podzemné krasové útvary
24. Skameneliny a vek
Zeme.
Skameneliny a vek Zeme.
Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú
skameneliny, študuje ich paleontológia.
Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky
odumretých organizmov.
Rozdelenie skamenelín:
1. látkovo nezmenené:
múmie mamutov v ľade
hmyz v živici
kosti stavovcov,
schránky bezstavovcov
2. látkovo zmenené:
odtlačky rastlín
kamenné jadrá mäkkýšov
Vek hornín rozlišujeme:
a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je
staršia alebo mladšia na základe dvoch
poznatkov:
1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia
2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce
skameneliny sú rovnako staré
b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje
sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov
Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r.
a rozdeľuje sa na geologické éry:
 Predgeologické obdobie
 Prahory
 Starohory
 Prvohory
 Druhohory
 Treťohory
 Štvrtohory
Záznam: Skameneliny a vek Zeme.
Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú
skameneliny, študuje ich
paleontológia.
Skameneliny sú tvarovo zachované
zvyšky odumretých organizmov.
Rozdelenie skamenelín:
1. látkovo nezmenené
múmie mamutov v ľade, hmyz v živici,
kosti stavovcov, vápenaté schránky
bezstavovcov
2. látkovo zmenené
odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp,
kamenné jadrá – výplne mäkkýšov
Vek hornín rozlišujeme:
a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je
staršia alebo mladšia na základe dvoch
poznatkov:
1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia
2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce
skameneliny sú rovnako staré
b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje
sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov
Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r.
a rozdeľuje sa na geologické éry:
Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory,
Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory
ODPOVEDZ!
1.Čo sú to skameneliny?
2.Čo skúma paleontológia?
3.Uveď príklad látkovo nezmenenej
skameneliny!
4. Uveď príklad látkovo zmenenej
skameneliny!
5.Na základe akého poznatku určujeme
pomerný vek hornín?
6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 24:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Skameneliny a vek Zeme
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať príklady skamenelín a možnosti určenia ich veku
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
Vysvetľovanie
Práca s textom
Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať u.h, zápis známok z písomky.
2.Skúšanie,ostatní s.63/obr.133
3. Text s. 66- 67 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Skameneliny a vek Zeme.
Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich
paleontológia.
Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov.
Rozdelenie skamenelín:
1. látkovo nezmenené
múmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté
schránky bezstavovcov
2. látkovo zmenené
odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne
mäkkýšov
Vek hornín rozlišujeme:
a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na
základe dvoch poznatkov:
-vrstva, ktorá je naspodu je staršia
-vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré
b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu
rádioaktívnych prvkov
Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry:
Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory,
Treťohory, Štvrtohory
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Čo sú to skameneliny?
2.Čo skúma paleontológia?
3.Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny!
4. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny!
5.Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín?
6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!
Zadanie domácej úlohy
25. Prahory a starohory
Geologické éry vývoja Zeme
Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.
Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí:
zemské jadro, zemský plášť, atmosféra
(neobsahovala kyslík!), zemská kôra,
hydrosféra.
Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543
mil. r.
ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent
Pangea obklopený praoceánom Tethys.
VÝVOJ ORGANIZMOV:
prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa
objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí.
Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY
a jednobunkové živočíchy PRVOKY.
Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce –
pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy
sa nachádzali iba vo vode.
Záznam:
Geologické éry vývoja Zeme
Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.
Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro,
zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra
Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5
mld. r. – 543 mil. r.
ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala
prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys
VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE
a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom
prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny
RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci
starohôr už existovali aj mnohobunkovce –
pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy
sa nachádzali iba vo vode.
ODPOVEDZ!
1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom
období?
2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách?
3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako
prvé?
4.Ako sa nazývali prvé rastliny?
5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 25:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Prahory a Starohory
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať skameneliny a vek hornín
2.Skúšanie,ostatní s.66-67/ nakresli 2 skameneliny
3. Text s. 68- 69 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Éry vývoja Zeme
Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.
Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť,
atmosféra, zemská kôra, hydrosféra
Prahory 4mld. r. – 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r.
ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent
Pangea obklopený praoceánom Tethys
VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa
objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli
prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci
starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly
a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom období?
2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách?
3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé?
4.Ako sa nazývali prvé rastliny?
5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
26. Prvohory a druhohory
Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.
ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea jej
súčasťou bol aj baltský štít a ruská tabuľa.
Prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko,
Británia), Variské ( západná európa)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity,
koraly, ľaliovky, hmyz
Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli
obojživelníky a plazy
Z rastlín vo vode riasy a na súši stromovité
papraďorasty, z ktorých vzniklo čierne uhlie.
Druhohory 250mil.r – 65mil.r.
ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na
Lauráziu a Gondwanu
ORGANIZMY: typické bezstavovce:
amonity
(hlavonožce)
belemnity
Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV
Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy
Záznam:
Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.
ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia:
Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské
(západná európa)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky,
hmyz
Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky
a plazy
Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty( čierne uhlie)
Druhohory 250mil.r – 65mil.r.
ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu
a Gondwanu
ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity
(hlavonožce)
Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV
Z rastlín nahosemenné - ihličnany a cykasy
ODPOVEDZ!
1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách?
2.Ako sa nazývali typické prvohorné
bezstavovce?
3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie?
4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea?
5.V ktorej geologickej ére žili amonity?
6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 26:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Prvohory, Druhohory
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať prahory a starohory
2.Skúšanie,ostatní s.69/ nakresli o 143
3. Text s. 70- 71 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.
ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia: Kaledónske
(Nórsko, Británia), Variské ( západná európa)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky, hmyz
Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy
Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty
Druhohory 250mil.r – 65mil.r.
ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu
ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity (hlavonožce)
Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV
Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách?
2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce?
3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie?
4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea?
5.V ktorej geologickej ére žili amonity?
6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
27. Treťohory, štvrtohory
Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.
ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu,
prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty,
Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)
ORGANIZMY:
typické bezstavovce – numulity, lastúrniky
Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj
cicavcov a vtákov
Z rastlín prevaha krytosemenných rastlín listnaté stromy, byliny, trávy.
Štvrtohory 2 mil.r. - dnes
ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov
a Alpínske vrásnenie
ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut,
srstnatý nosorožec, šabľozubý tiger
Pred 10 000r. už ako dnešné
VÝVOJ ČLOVEKA:
Homo habilis
Homo erectus
Homo sapiens
Záznam:
Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.
ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha
Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre,
Apeniny, Himaláje)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky
Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov
a vtákov
Živočíšny predchodca človeka–Australopitecus-pred 5 mil. r.
Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny)
Štvrtohory 2 mil.r. - dnes
ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske
vrásnenie
ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý
nosorožec
Pred 10 000r. už ako dnešné
Vývoj človeka – Homo habilis, erectus, sapiens - sapiens
ODPOVEDZ!
1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha
od treťohôr?
2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce?
3.Aké rastliny nadobudli prevahu v
treťohorách?
4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr!
5.Čo vieš o vývoji človeka?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 27:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Treťohory, Štvrtohory
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať prvohory a druhohory
2.Skúšanie,ostatní s.70-71/ nakresli trilobita, amonita, dinosaura
3. Text s. 72- 73 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam:
Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.
ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske
vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky
Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov
Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny, trávy)
Štvrtohory 2 mil.r. ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie
ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec
Pred 10 000r. už ako dnešné
Vývoj človeka – Homo sapiens pred 100 000 r.
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od treťohôr?
2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce?
3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?
4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr!
5.Čo vieš o vývoji človeka?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
28.História Slovenska
Geologická história Slovenska
PRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo
súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom
rias a bezstavovcov.
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás
more s množstvom trilobitov, ľalioviek,
mäkkýšov, rýb a rias. Neskôr po vrásneniach
bola u nás súš podobná púšti.
DRUHOHORY – na začiatku opäť more
s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po
alpínskom vrásnení objavila pevnina so
stopami po dinosauroch.
TREŤOHORY – more už iba na severe,
na ostatnom území krytosemenné
rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie,
rozvoj numulitov a cicavcov.
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty,
neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a
cicavcov
Záznam:
Geologická história Slovenska
PRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo
súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom rias a
bezstavovcov
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more
s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias.
Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná
púšti.
DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi
a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení
objavila pevnina so stopami po dinosauroch
TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom
území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo
hnedé uhlie, rozvoj cicavcov
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr
rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
ODPOVEDZ!
1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v
jednotlivých geologických érach!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 28:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Geologická história Slovenska
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na Slovensku
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať treťohory a štvrtohory
2.Skúšanie,ostatní s.73/ nakresli o 157
3. Text s. 76- 77 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam: Geologická história Slovenska
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom
trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola
u nás súš podobná púšti.
DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi,
neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po
dinosauroch
TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území
krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu,
rýb , vtákov a cicavcov
5 min.
FIXAČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v jednotlivých geologických érach!
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
29.Geologická stavba
Slovenska
Flyšové pásmo
Bradlové
pásmo
Treťohorné usadeniny
Jadrové
pohoria
Štvtohorné
usadeniny
Sopečné
pohoria
Veporské
pásmo
Gemerské
pásmo
Záznam:
Geologická stavba Slovenska
STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:
Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria
premenené horniny a Slovenský kras, raj je
z vápencov
Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria
premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria
vápence
Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec,
Strážovské vrchy, Malá, Veľká Fatra, Nízke, Vysoké
Tatry.
Stavba: Jadro- žula, premenené horniny
Obal – vápenec
Príkrov – dolomit
Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov
z vápencov na Považí
MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:
Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy,
Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý
tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol
v treťohornom mori.
Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke
vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom,
andezitom a ryolitom
Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská
a popradská kotlina sú tvorené spevnenými
usadeninami ( pieskovec, ílovec)
Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská
a východoslovenská nížina sú tvorené
nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)
Geologická stavba Slovenska
ODPOVEDZ!
1.Vymenuj staršie geologické jednotky
Slovenska!
2.Aká je stavba jadrových pohorí?
3.Vymenuj sopečné pohoria!
4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo?
5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 29:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Geologické procesy a dejiny Zeme
Geologická stavba Slovenska
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja zemskej kôry na Slovensku
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať na PÍSOMKU!!!
2.Skúšanie,ostatní s.76/ nakresli o 160
3. Text s. 78- 79 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam: Geologická stavba Slovenska
STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:
Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria premenené horniny
a Slovenský kras, raj je z vápencov
Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené
horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence
Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy,
Fatra, Tatry. Stavba: Jadro- žula, premenené horniny
Obal – vápenec
Príkrov – Dolomit
Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov z vápencov na považí
Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Čergov pás na
vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov
a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori.
MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:
Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana,
Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom
Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú
tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec)
Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská
nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)
5 min.
FIXAČNÁ
1.Vymenuj staršie geologické jednotky Slovenska!
2.Aká je stavba jadrových pohorí?
3.Vymenuj sopečné pohoria!
4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo?
5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
PÍSOMKA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
Čo sú to skameneliny ?
Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny !
Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny !
Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín ?
Vymenuj geologické éry vývoja Zeme !
Ako sa nazýval prakontinent tvoriaci pevninu v starohorách ?
Ktoré organizmy boli na Zemi ako prvé?
Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce ?
V ktorej geologickej ére vzniklo čierne uhlie?
V ktorej geologickej ére žili amonity?
Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách ?
Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré začalo v treťohorách a ešte
pokračuje?
Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?
Uveď živočícha ľadových dôb !
Aká je stavba jadrových pohorí ?
Vymenuj sopečné pohoria !
Aké horniny tvoria flyšové pásmo ?
30. Organizmy a prostredie,
neživé zložky prostredia
Vzájomné vzťahy medzi organizmami
a prostredím v ktorom žijú skúma veda –
EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi
organizmami navzájom. Na život skúmaných
organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické
faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj
živé zložky (biotické faktory) – ostatné
organizmy ovplyvňujúce jeho život.
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)
SLNEČNÉ ŽIARENIE– má svetelnú a tepelnú zložku.
Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).
Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.
VZDUCH – význam jeho zložiek:
Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky
organizmy
Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako
živina pri fotosyntéze
Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie
a strukoviny na tvorbu bielkovín
VODA – je prostredím, kde prebiehajú
chemické reakcie, ktoré sú podstatou
všetkých životných procesov
PÔDA – poskytuje podmienky pre rast
rastlín
Záznam Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredia
Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím
v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné
vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných
organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) –
svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické
faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)
SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku.
Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).
Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.
VZDUCH – význam jeho zložiek:
Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy
Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze
Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu
bielkovín
VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré
sú podstatou všetkých životných procesov
PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
ODPOVEDZ!
1.Čo skúma ekológia?
2.Vymenuj neživé zložky prostredia!
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 30:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Podmienky života a vzťahy organizmov
Organizmy a prostredie, neživén zložky prostrdeia
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať vzťahy organizmov aprostredia
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. PÍSOMKA!!!
2. Text s. 90 – 97 prečítať + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam: Oganizmy a prostredie.
Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú
skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi
organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú
neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj
živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy vplývajúce na jeho
život.
A. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)
SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku.
Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).
Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.
VZDUCH – význam jeho zložiek:
Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy
Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze
Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu
bielkovín
VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú
podstatou všetkých životných procesov
PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Čo skúma ekológia?
2.Vymenuj neživé zložky prostredia!
Zadanie domácej úlohy
31. Živé zložky
prostredia
Vplyv ostatných organizmov na život
skúmaného jedinca, príp. populáciu
organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého
druhu žijúca na určitom území v určitom
čase. Je charakterizovaná hustotou (počet
jedincov na jednotku plochy), vekovou
štruktúrou, zdravotným stavom.
Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na.
A.POZITÍVNE:
Symbióza – spolunažívanie organizmov
s obojstrannými výhodami. Napr. huba +
riasa = lišajník, mravce s voškami,
hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.NEGATÍVNE
1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä
o potravu
2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami
alebo tkanivami hostiteľa
Napr.: mrle v čreve človeka, huby
spôsobujúce hnilobu ovocia
C.NEUTRÁLNE
Dva jedince alebo ich populácie sa
navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica kapor
Záznam:
Živé zložky prostredia
Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca,
príp. populáciu organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na
určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou
(počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou,
zdravotným stavom.
Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na:
A.POZITÍVNE:
Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými
výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami,
hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.NEGATÍVNE
1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu
2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami
hostiteľa
Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia
3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace
C.NEUTRÁLNE
Dva jedince alebo ich populácie sa navzájom neovplyvňujú.
Napr.: borovica - kapor
ODPOVEDZ!
1.Čo je to populácia?
2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 31:
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Podmienky života a vzťahy organizmov
Živé zložky prostredia
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať vzťahy organizmov a prostredia
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
1. Zopakovať organizmy a prostredie
2.Skúšanie,ostatní s. 96-97 prečítať a odpovedať na otázky 1-3 s. 97
3. Text s.98-99 + POZNÁMKY
25 min.
EXPOZIČNÁ
Záznam: Živé zložky prostredia
Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp.
populáciu organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom
území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na
jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.
Vplyvy medzi populáciami rozdeľujeme na.
A.) POZITÍVNE:
Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami.
Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie
s koreňmi strukovín
B.) NEGATÍVNE
1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu
2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa
Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia
3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace
C.) NEUTRÁLNE
Dva jedince alebo ich poulácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.:
borovica - kapor
5 min.
FIXAČNÁ
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Prezentácia výsledkov a zistení.
Zhrnutie učiva so žiakmi.
1.Čo je to populácia?
2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?
Zadanie domácej úlohy
32. Globálne ekologické
problémy
Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter
a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu
biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre
všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich
rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne
ekologické problémy patria:
Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva
škodlivé UV žiarenie
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je
spôsobené spaľovaním fosílnych palív,
ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry
a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré
dpadajú vo forme kyslých dažďov
spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody
 Smog – plynná zmes dymu a hmly
poškodzuje dýchací systém živočíchov
a človeka

Nárast odpadov a ich odstraňovanie –
najvhodnejším zužitkovaním odpadov je
recyklácia
Záznam: Globálne ekologické problémy
Sú to problémy, ktoré majú celosvetový
charakter a nepriaznivo vplývajú na
ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú
podmienky života na Zemi pre všetky
organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich
rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne
ekologické problémy patria:
Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva
škodlivé UV žiarenie
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je
spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré
zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka
z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo
forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu
kyslosť pôdy a vody
 Smog – plynná zmes dymu a hmly
poškodzuje dýchací systém živočíchov
a človeka
 Nárast odpadov a ich odstraňovanie –
najvhodnejším zužitkovaním odpadov je
recyklácia

ODPOVEDZ!
1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej
vrstvy?
2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt?
3.Čo spôsobujú kyslé dažde?
4.Ktorý globálny problém poškodzuje
dýchací systém organizmov?
Vyučujúci:
Dátum:
Škola:
Trieda:
Predmet:
Tematický celok:
Téma č. 33
Ciele vyučovacej hodiny:
Ing. Marek HRUŠKA
Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
VIII.
Biológia
Podmienky života a vzťahy organizmov
Globálne ekologické problémy
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať Globálne ekologické problémy a možnosti ich riešenia
Typ vyučovacej hodiny:
Organizačné formy práce:
Vyučovacie metódy:
Medzipredmetové vzťahy:
Pomôcky a didaktická technika:
Fixačná
HZT
- Vysvetľovanie
- Práca s textom
- Rozhovor
Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas:
Etapa:
Činnosť :
- Zápis do triednej knihy
5 min.
ORGANIZAČNÁ
- Kontrola prítomnosti
5 min.
MOTIVAČNÁ
25 min.
EXPOZIČNÁ
1. Zopakovať faktory prostredia
2.Skúšanie,ostatní s. 110 - 111samostatne
3. Text s.114-115 + POZNÁMKY
Záznam:
Globálne ekologické problémy
Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo
vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky
života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich
rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:
Stenčovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním
fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov,
ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť
pôdy a vody
Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém
živočíchov a človeka
Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním
odpadov je recyklácia
5 min.
FIXAČNÁ
1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej vrstvy?
2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt?
3.Čo spôsobujú kyslé dažde?
4.Ktorý globálny problém poškodzuje dýchací systém organizmov?
5 min.
ZÁVEREČNÁ
Zadanie domácej úlohy
VEĽA ÚSPECHOV!!!