Transcript 8.ročník
BIOLÓGIA – 8. ročník Tematický celok: NEŽIVÁ PRÍRODA 1. Neživá príroda NEŽIVÁ PRÍRODA Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy B. Neživé prírodniny 1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda 5. Minerály 6. Horniny rovnorodé neživé prírodniny - rôznorodé neživé prírodniny Význam neživých prírodnín: 1.Poskytujú základné podmienky pre život (voda, vzduch, slnečné žiarenie) 2. Sú zdrojom surovín pre priemysel: napr.: vápenec, štrk pre stavebný priem. ropa, uhlie pre energetický priem. vápenec uhlie Vplyv organizmov na neživú prírodu: Mikroorganizmy pôdy Z sa podieľajú na vzniku odumretých papraďorastov vzniklo uhlie Korene Zo rastlín napomáhajú zvetrávaniu schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec Záznam: NEŽIVÁ PRÍRODA Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy B. Neživé prírodniny 1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda 5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny 6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny Význam neživých prírodnín: 1.Poskytujú základné podmienky pre život 2.Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný priemysel ropa, uhlie pre energetický priemysel Vplyv organizmov na neživú prírodu: Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec ODPOVEDZ: 1. Čo je to príroda ? 2. Vymenuj živé prírodniny ! 3. Vymenuj neživé prírodniny ! 4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 1: Ciele vyučovacej hodiny: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Neživá príroda Neživá príroda + ENV 12 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín 3. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Kontrola domácej úlohy - 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Prírodniny- ich príklady a rozdelenie – rozhovor, knihy, obrázky, encyklopédie Učebnica s.8 – 9, práca s textom, poznámky Záznam: PRÍRODA A PRÍRODNINY Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy B. Neživé prírodniny 1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda 5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny 6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny Význam neživých prírodnín: 1. Poskytujú základné podmienky pre život 2. Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný, ropa, uhlie pre energetický Vplyv organizmov na neživú prírodu: 1. Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy 2. Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie 3. Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu 4. Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1. Čo je to príroda ? 2. Vymenuj živé prírodniny ! 3. Vymenuj neživé prírodniny ! 4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! Zadanie domácej úlohy Tematický celok: ZEM A JEJ STAVBA 2. Stavba Zeme STAVBA ZEME ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka Niekoľko číselných údajov pre záujemcov: Priemer rovníkový 12 756 km Priemer poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km² ,O= 40 075 km vzdialenosť od Slnka 150 mil.km V= 1,1 . 10¹² km³ m= 5,9 . 10²¹ tony SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA : 1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t=6000 °C, zloženie: železo a nikel 2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000°C, zloženie: roztavené zlúčeniny(magma). Hmota zemského plášťa je v neustálom pomalom pohybe 3.zemská kôra- pevný obal -zloženie: minerály, horniny, pôda -vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa Rozlišujeme 2 typy zemskej kôry a.) pevninská 50km b.) oceánska 5-8 km GEOSFÉRY Zemská kôra Zemský plášť Zemské jadro ĎALŠE SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA 4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km 5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu) 6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa 7.Pedosféra – pôdny obal (hĺbka:0,3–2,5 m ) 8.biosféra – sféra živých organizmov Záznam: STAVBA ZEME ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka STAVBA ZEME 1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C, zloženie: železo a nikel 2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C, zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe 3.zemská kôra- Vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa. Zloženie: minerály, horniny, pôda 4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km 5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu) 6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa 1. 2. 3. 4. ODPOVEDZ! Kedy vznikla Zem ? Vymenuj vrstvy zemského telesa ! Čo vieš o zemskom jadre , zemskom plášti, zemskej kôre ? Čo je to hydrosféra ? atmosféra ? litosféra ? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 2: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Zem a jej stavba Stavba Zeme 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať zloženie Zeme 3. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie, Nástenný obraz Slnečnej sústavy ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Zopakovanie neživej prírody SKÚŠANIE, ostatní s.9 PaO písomne UČEBNICA s. 12-13 práca s textom, prezentácia, poznámky Záznam: STAVBA ZEME ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka Priemer- rovníkový 12 756 km, poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km2 ,O= 40 075 km, vzdialenosť od Slnka 150 mil.km, V= 1,1*10 na12 km3, m= 5,9*10 na 21 tony STAVBA ZEME 1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C, zloženie: železo a nikel 2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C, zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe 3.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km 4.zemská kôra- pevný obal a.) pevninská 50km b.) oceánska 5-8 km zloženie: minerály, horniny, pôda 5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu) 6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1. Kedy vznikla Zem ? 2. Vymenuj vrstvy zemského telesa ! 3. Čo vieš o zemskom jadre , zemskom plášti, zemskej kôre ? 4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ? litosféra ? Zadanie domácej úlohy 3. Zemská kôra v pohybe LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý. Zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa Je rozdelený na platne: eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska LITOSFERICKÉ PLATNE Hranicami medzi platňami sú: Stredoocánske chrbáty Hlbokomorské priekopy Vysokohorské pohoria Pohyb litosferických dosiek Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza k neustálemu vzniku a zániku zemskej kôry a „pohybu kontinentov“. OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA vznik a zánik : a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma. b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – miesto vzniku oceánskej zemskej kôry Nová zemská kôra HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – miesto zániku oceánskej zemskej kôry Záznam: Zemská kôra v pohybe LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý. Je rozdelený na platne: Eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska Hranicami medzi platňami sú: • Stredooceánske chrbty • Hlbokomorské priekopy • Vysokohorské pohoria Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza k neustálemu pohybu kontinentov, vzniku a zániku zemskej kôry. ODPOVEDZ ! 1. 2. 3. Čo je to litosféra ? Uveď názvy litosferických platní ! Kde sú hranice medzi lit. platňami ? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 3: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Zem a jej stavba Zemská kôra vpohybe 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie, Nástenný obraz Slnečnej sústavy ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti Zopakovať stavbu Zeme SKÚŠANIE, ostatní s. 12/o. 5 nákres,+ písomne s.13 PaO UČEBNICA s. 14 – 16 práca s textom, prezentácia, poznámky Záznam: Zemská kôra v pohybe LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý. Je rozdelený na platne: Eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska Hranicami medzi platňami sú: - Stredoocánske chrbáty - Hlbokomorské priekopy - Vysokohorské pohoria Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza k neustálemu vzniku a zániku zemskej kôry. OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma. b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1. Čo je to litosféra ? 2. Uveď názvy litosferických platní ! 3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ? Zadanie domácej úlohy Tematický celok: ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY 4. Minerály a horniny Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4mld.r. Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (0,3 – 2 m), rastú na nej rastliny 2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato Kremeň 3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes minerálov). Horniny sa rozdeľujú na: a.) vyvreté – žula, čadič b.) usadené – piesok, vápenec c.) premenené – rula, mramor Čadič Vápenec Rula Záznam: Minerály a horniny Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r. Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda - najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (do 2 m) 2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato 3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na: a.) vyvreté – žula, čadič b.) usadené – piesok, vápenec c.) premenené – rula, mramor ODPOVEDZ ! 1.Ako vznikla zemská kôra? 2.Čo je to pôda? 3.Čo je to minerál? 4.Uveď názov 3 minerálov! 5.Čo je to hornina? 6.Aké skupiny hornín rozlišujeme? 7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 4: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Minerály a horniny 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať zloženie a stavbu zemskej kôry 3. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti - Zopakovať zemskú kôru v pohybe Skúšanie, ostatní s. 15/o.11 nákres + popis + písomne PaO UČEBNICA s.18-19 práca s textom, prezentácia, záznam Záznam: Minerály a horniny. Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r. Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (0,3 – 2 m) 2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato 3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na: a.) vyvreté – žula, čadič b.) usadené – piesok, vápenec c.) premenené – rula, mramor 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikla zemská kôra? 2.Čo je to pôda? 3.Čo je to minerál? 4.Uveď názov 3 minerálov! 5.Čo je to hornina? 6.Aké skupiny hornín rozlišujeme? 7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 5. Praktické cvičenie č.1 Téma: Rozlišovanie minerálov a hornín Dátum: Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Rozlišovanie minerálov a hornín minerály a horniny– vzorky, obrázky, uč.s.124 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horniny 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. MINERÁLY Názov Záver: Farba HORNINY Názov Skupina Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné jednotky zemskej kôry. Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 6: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Praktické cvičenie: Rozlišovanie minerálov a hornín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť rozlíšiť minerál a horninu Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.148 ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver: 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: - Zopakovanie zložiek zemskej kôry PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Rozlišovanie minerálov a hornín MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horniny 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. MINERÁLY HORNINY Názov Farba Názov Skupina Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné jednotky zemskej kôry. Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. Zadanie domácej úlohy 6.Stavba minerálov Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami. Formy minerálov v prírode: a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe) b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov kremeň kermezit c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály opál, limonit VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc hmoty (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar minerálov Atómy uhlíka v diamante Ióny sodíka a chlóru v kamennej soli VONKAJŠÍ TVAR MINERÁLOV – podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová. Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži. Zvislá os Predozadná os Pravoľavá os Záznam: Stavba minerálov Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov v podobe kryštálov. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami. Formy minerálov v prírode: a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe) b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová. Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži. ODPOVEDZ! 1.Ako vznikajú minerály? 2.Čo je to kryštál? 3.Aký je to kryštalovaný minerál? 4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria kryštály? 5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov? 6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov? 7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 6: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Stavba minerálov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať vznik, zloženie a stavbu minerálov Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Zopakovať stavebné jednotky z.k. SKÚŠANIE, ostatní s. 19/ PaO 1-3 Práca s textom s.22 -23, prezentácia, poznámky 5 min. MOTIVAČNÁ - 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Stavba minerálov Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály. Formy minerálov v prírode: a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúzaviac kryštálov na spoločnom základe) b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály, opál, limonit VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová. Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikajú minerály? 2.Čo je to kryštál? 3.Aký je to kryštalovaný minerál? 4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria kryštály? 5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov? 6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov? 7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 7. Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na: A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia, minerály obsahujúce olovo, železo sa javia ako „ťažšie“ – majú väčšiu hustotu GALENIT PbS Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti: Mastenec Kamenná soľ Priepustnosť svetla A.priehľadné B.priesvitné C.nepriehľadné krištáľ kremeň Svetlo prepúšťajú: (úplne) (čiastočne) grafit (vôbec) Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály: 1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá) 2.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ 3.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá) Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit Ďalšie fyzikálne vlastnosti: štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus, lom B.CHEMICKÉ Rozpustnosť - ťažko rozpustné je zlato - ľahko rozpustná je k. soľ Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: uč. s.121: Prvky – zlato, diamant Sulfidy – pyrit, galenit Halogenidy – halit, fluorit Oxidy – kremeň, korund Uhličitany – kalcit, dolomit Sírany – sadrovec, anhydrid Fosforečnany - apatit Kremičitany – živec, sľuda Záznam: Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na: A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti: 1.mastenec 2.kamenná soľ 3. kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec 7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamant Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne), priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec) Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály: 1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá) 2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá) 3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus B.CHEMICKÉ Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany apatit, kremičitany - živec ODPOVEDZ! 1.Od čoho závisí hustota minerálov? 2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov? 3.Uveď stupnicu tvrdosti! 4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti svetla? 5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály! 6.Aký je to sfarbený minerál? 7.Vymenuj odrody kremeňa! 8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 7: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Vlastnosti minerálov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť poznať základné vlastnosti minerálov Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti Zopakovať stavbu a vzhľad minerálov Skúšanie, ostatní s. 120 nákres + popis kockovej kryštálovej sústavy Text s. 24-25 + POZNÁMKY 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam:Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na: A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti: 1.mastenec 2.kamenná soľ 3. Kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec 7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamant Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne), priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec) Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály: 1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá) 2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá) 3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus B.CHEMICKÉ Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: s.121: prvkyzlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitanykalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ 1.Od čoho závisí hustota minerálov? 2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov? 3.Uveď stupnicu tvrdosti! 4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti svetla? 5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály! 6.Aký je to sfarbený minerál? 7.Vymenuj odrody kremeňa! 8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný? Zadanie domácej úlohy Poznámky: - 8. Ochrana významných minerálov CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách. Vzácne minerály SR: LIBETHENIT (lok. Ľubietová) DILLNIT (lok. B. Belá) HODRUŠIT(lok. B. Hodruša) DRAHÝ OPÁL(Dubník) HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ ARAGONIT(Ochtinná) (lokalita: Banská Štiavnica) Záznam: Ochrana významých minerálov CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách. Vzácne minerály SR: LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni ODPOVEDZ! Aké sú to chránené minerály ? 2. Uveď chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu! 1. Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 9: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Význam a ochrana minerálov 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť význam minerálov a poznať chránené minerály. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny – nerastné suroviny ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov Skúšanie, ostatní s. 31/ nákres + popis obr.39 Text s. 36-40 + POZNÁMKY Záznam: Ochrana minerálov CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách. Vzácne minerály SR: LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 9. OPAKOVANIE Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 9: Ciele vyučovacej hodiny: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Opakovanie stavby z.k. 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny – nerastné suroviny ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Poznámky: Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti - Zopakovať na písomku A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ? 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ? 9. Čo je to minerál ? 10. Ako a z čoho vznikajú minerály ? 11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ? 12. Od čoho závisí hustota minerálov ? 13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál ! 14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu ! 15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu! B. SKUPINA 1.Vymenuj živé prírodniny ! 2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 4.Kedy vznikla Zem ? 5.Čo vieš o zemskom plášti ? 6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní ! 8.Čo je pôda? 9. Čo je to hornina ? 10. Aký je to kryštalovaný minerál ? 11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov ! 12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ? 13. Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla ? 14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa ! 15.Aké sú to chránené minerály? Zadanie domácej úlohy • A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ? 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ? 9. Čo je to minerál ? 10. Ako a z čoho vznikajú minerály ? 11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ? 12. Od čoho závisí hustota minerálov ? 13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál ! 14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu ! 15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu! B. SKUPINA 1.Vymenuj živé prírodniny ! 2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 4.Kedy vznikla Zem ? 5.Čo vieš o zemskom plášti ? 6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní ! 8.Čo je pôda? 9. Čo je to hornina ? 10. Aký je to kryštalovaný minerál ? 11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov ! 12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ? 13.Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla? 14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa ! 15.Aké sú to chránené minerály? 10. PÍSOMKA Tematický celok: GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEME 11. Geologické procesy a zdroje ich energie Geologické procesy Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa. Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ GEOLOGICKÉ PROCESY Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem: 1. Magmatická činnosť 2. Sopečná činnosť 3. Horotvorná činnosť 4. Zemetrasenie 5. Premena hornín Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín. 1.Magmatická činnosť Sú to procesy súvisiace s vyvierajúcou magmou, ktorá stuhne v hĺbkach zemskej kôry. 2. Sopečná činnosť Sú to procesy pri ktorých sa magma vylieva na zemský povrch v podobe lávy. 3. Horotvorná činnosť Sú to pomalé pohyby zemskej kôry, pri ktorých vznikajú pohoria. 4. Zemetrasenie Je to rýchly, krátkodobý pohyb zemskej kôry, pri ktorom dochádza k otrasom z. kôry. 5. Premena hornín žula rula Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku k premene hornín. B. VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem: 1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny. 1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého. 2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3.Činnosť zemskej príťažlivosti Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4.Činnosť vody a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc (V) - na dolnom toku usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín. 6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše. Záznam: Geologické procesy Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa. Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem: 1. Magmatická činnosť 2. Sopečná činnosť 3. Horotvorná činnosť 4. Zemetrasenie 5. Premena hornín Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín. B. VONKAJŠIE Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem: 1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny. ODPOVEDZ! 1.Vymenuj vnútorné geologické procesy! 2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.? 3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.? 4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy! 5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.? 6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 11: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Geologické procesy 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny – nerastné suroviny ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Rozdanie písomiek - Text s. 32-33 + POZNÁMKY Záznam: Geologické procesy Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa. Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem: 1. Magmatická činnosť 2. Sopečná činnosť 3. Horotvorná činnosť 4. Zemetrasenie 5. Premena hornín Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín B. VONKAJŠIE Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem: 1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny. 1.Vymenuj vnútorné geologické procesy! 2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.? 3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.? 4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy! 5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.? 6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? Zadanie domácej úlohy 12. Magmatická a sopečná činnosť 1.Magmatická činnosť Je to proces, pri ktorom prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny. 2.Sopečná činnosť Je to proces, pri ktorom magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny. sopečný kužeľ STAVBA SOPKY (komín) PUTIKOV VŔŠOK ŠTIAVNICA Naše sopky: Záznam: A. Vnútorné geologické procesy Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny STAVBA SOPKY: - nákres + popis z učebnice Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter -najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000 r.) ODPOVEDZ! 1.Charakterizuj magmatickú činnosť! 2.Charakterizuj sopečnú činnosť! 3.Popíš stavbu sopky! 4.Prebiehala aj na našom území sopečná činnosť? 5.Ako sa volá naša najmladšia sopka? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 12: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Vnútorné geologické procesy (sopečná a magmatická čin.) 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, technika: horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 1. Zopakovať rozdelenie geologických procesov 5 min. MOTIVAČNÁ 2.Skúšanie, ostatní s. 33/ PaO 1-4 3. Text s. 34-35 + POZNÁMKY Záznam: A. Vnútorné geologické procesy 25 min. EXPOZIČNÁ 1. Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria hlbinné VYVRETÉ HORNINY 2. Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria výlevné VYVRETÉ HORNINY STAVBA SOPKY: - nákres + popis Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter -najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000r.) 5 min. FIXAČNÁ 1.Charakterizuj magmatickú činnosť! 2.Charakterizuj sopečnú činnosť! 3.Popíš stavbu sopky! 4.Prebiehala aj na našom území sopečná činnosť? 5.Ako sa volá naša najmladšia sopka? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 13. VYVRETÉ HORNINY Vyvreté horniny Súvisia s činnosťou vnútorných geologických procesov označovaných ako magmatická a sopečná činnosť. Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné. A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod povrchom pri magmatickej činnosti, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky. ŽULA DIORIT GABRO B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu pri sopečnej činnosti. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia. RYOLIT ANDEZIT ČADIČ OBSIDIÁN PERLIT TUF Ďalšie výlevné vyvreté horniny: Záznam: Vyvreté horniny Vznikli stuhnutím magmy pri magmatickej a sopečnej činnosti. Podľa toho sa rozdeľujú na hlbinné a výlevné. A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf. ODPOVEDZ! 1.Z čoho vznikli vyvreté horniny? 2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny? 3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ? 4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny! 5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny? 6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ? 7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny! 8.Aké je využitie žuly a čadiča? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 13: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Vyvreté horniny 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. 3.Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická MINERÁLY ,horniny, PREZENTÁCIA technika: ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 1. Zopakovať geologické procesy 5 min. MOTIVAČNÁ 2.Skúšanie, ostatní s. 35/ PaO 1-7 aspoň 3 3. Text s. 36-37 + POZNÁMKY Záznam: Vyvreté horniny 25 min. EXPOZIČNÁ Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné. A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Stuhli pomaly pod povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Z čoho vznikli vyvreté horniny? 2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny? 3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ? 4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny! 5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny? 6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ? 7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny! 8.Aké je využitie žuly a čadiča? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy Poznámky: 14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Vrásové pohoria Poruchy zemskej kôry Rozdelenie porúch zemskej kôry: 1. PORUCHY BEZ ZLOMU a.) ohyb b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá) 2. PORUCHY SO ZLOMAMI a.) pukliny b.) zlomy – posuv, pokles, prešmyk ZLOM SAN ANDREAS 3. KOMBINOVANÉ PORUCHY a.) priekopová prepadliny b.) hrasť c.) príkrov a.) c.) b.) Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry: 1. PORUCHY BEZ ZLOMU a.) ohyb b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá) 2. PORUCHY SO ZLOMAMI a.) pukliny b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles 3. KOMBINOVANÉ PORUCHY a.) priekopová prepadlina b.) hrasť c.) príkrov ODPOVEDZ! 1.Charakterizuj horotvornú činnosť! 2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry? 3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu! 4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami! 5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej kôry? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 14: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Horotvorná činosť a poruchy z.k. 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie 3. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné technika: suroviny PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 1. Zopakovať vyvreté horniny 5 min. MOTIVAČNÁ 2.Skúšanie, ostatní s. 38-39 samostatne RUDNÉ ŽILY 3. Text s. 42-43 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry: 1. PORUCHY BEZ ZLOMU a.) ohyb b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá) 2. PORUCHY SO ZLOMAMI a.) pukliny b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles 3. KOMBINOVANÉ PORUCHY a.) priekopová prepadliny b.) hrasť c.) príkrov 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj horotvornú činnosť! 2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry? 3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu! 4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami! 5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej kôry? Zadanie domácej úlohy 15. Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami). Zemetrasenie Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM) -EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ). Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia). Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí, zničených 279 domov a 7 kostolov. seizmograf Seizmicky ohrozené oblasti SR tsunami Zemetrasenie – JAPONSKO 2010 Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami). Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM). EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ). Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko). Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí. ODPOVEDZ! 1.Charakterizuj zemetrasenie! 2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia? 3.Čo je to epicentrum zemetrasenia? 4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté zemetraseniami? 5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie na Slovensku? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 15: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Zemetrasenie 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie 3. Opísať rozdiel medzi ohniskom Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: a epicentrom zemetrasenia Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ Činnosť : Zápis do triednej knihy Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať horotvornú činnosť 2.Skúšanie, ostatní s. 40-41 samostatne VYUŽÍVANIE A ZÍSKAVANIE NERASTNÝCH SUROVÍN 41/ot. 1,2 3. Text s. 44-45 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami). Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM). EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ). Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní ( Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko ). Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj zemetrasenie! 2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia? 3.Čo je to epicentrum zemetrasenia? 4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté zemetraseniami? 5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie na Slovensku? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 16. Premena hornín a premenené horniny Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny: FYLIT používa sa ako krytina a obklady SVOR podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu RULA používa sa ako stavebný a obkladový kameň MRAMOR používa sa ako dekoračný kameň Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty: GRAFIT tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel MAGNETIT najkvalitnejšia železná ruda Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny: Fylit – používal sa ako krytina a obklady Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty: Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda ODPOVEDZ! 1.Charakterizuj premenu hornín! 2.Kde dochádza k premene hornín? 3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny! 4.Aké využitie má mramor? 5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 16: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Premena hornín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie 3. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – technika: nerastné suroviny PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 1. Zopakovať zemetrasenie 5 min. MOTIVAČNÁ 2.Skúšanie, ostatní s. 45/PaO 1-4 písomne, príp. nákresy obr. 84, 3. Text s. 46-47 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny: Fylit – používa sa ako krytina a obklady Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty: Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj premenu hornín! 2.Kde dochádza k premene hornín? 3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny! 4.Aké využitie má mramor? 5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty! Zadanie domácej úlohy 17. Praktické cvičenie č.2: Poznávanie hornín Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2 Téma: Poznávanie vyvretých a premenených hornín Pomôcky: vzorky hornín, učebnica s.124 Postup: Uveď zaradenie a zloženie predloženej horniny Vypracovanie: Záver: ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec, sľuda Horniny sú rôznorodé neživé prírodniny Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 17: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Základné stavebné jednotky zemskej kôry Praktické cvičenie: Rozlišovanie vyvretých a premenených hornín 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Naučiť rozlíšiť vyvreté a premenené horniny Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Fixačná Praktické cvičenie - Vysvetľovanie - Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 Pomôcky a didaktická technika: ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry 35 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2 Poznávanie vyvretých a premenených hornín HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 Úlohy: 1. Uveď zaradenie a zloženie predloženej horniny Vypracovanie: ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec,sľuda MRAMOR.... Záver: Vyvreté horniny vznikli magmatickou a sopečnou činnosťou, stuhnutím magmy a rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné vyvreté horniny. Premenené horniny vznikli pôsobením teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry. Sú zreteľne kryštalické s bridličnatou stavbou. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 18. Vonkajšie geologické procesy VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem: 1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny. 1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého. 2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3.Činnosť zemskej príťažlivosti Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4.Činnosť vody a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc (koryto do V) - na dolnom toku v delte usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U, pričom pred sebou tlačia úlomky hornín. PLESÁ – jazerá, ktoré vznikli po ústupe ľadovcov 6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše. Záznam: Vonkajšie geologické procesy 1.Zvetrávanie . Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. 2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, formuje koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). Vznik plies. 6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky ( Záhorie ) a spraše ( Podunajská nížina ). ODPOVEDZ ! 1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ? 2.Vymenuj vonkajšie g.p.! 3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? 4.Čo vieš o zvetrávaní? 5. Čo vieš o činnosti vody? 6. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U ? 7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 18: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Vonkajšie geologické procesy 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika MINERÁLY – vzorky, obrázky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať premenu hornín 2.Skúšanie, ostatní s. 47/ot. 1-5 písomne, príp. nákres obr. 88 3. Text s. 50-55 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ Záznam: VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY 1. Zvetrávanie . Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého. 2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). 6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše. 1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ? 2.Vymenuj vonkajšie g.p.! 3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? 4.Čo vieš o zvetrávaní? 5. Čo vieš o činnosti vody? 6. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U ? 7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 19. Úlomkovité usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín: a.) úlomkovité b.) organogénne c.) chemogénne A. ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na: 1. Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve PIESOK– 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo SPRAŠ – 0,010,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme najúrodnejšie pôdy HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR, sú menej úrodné ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota 2. Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín) ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. skaly Súľovské PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín: a.) úlomkovité b.) organogénne c.) chemogénne A.) ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na: 1.Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota 2.Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín) ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Súľovské skaly PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál ODPOVEDZ! 1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny? 2.Ako je rozdelenie usadených hornín? 3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli úlomkovité usadené horniny? 4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.! 5.Vymenuj spevnené u.h.! Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 19: Ciele vyučovacej hodiny: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme ÚLOMKOVITÉ usadené horniny 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika usadené horniny, PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: 5 min. ORGANIZAČNÁ Činnosť : - Zápis do triednej knihy - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vonkajšie geologické procesy 2.Skúšanie, ostatní s. 54/PaO 1-3 písomne, nákres o. 112 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín: a.) úlomkovité, b.) organogénne c.) chemogénne A.) ÚLOMKOVITÉ Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na: Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín) ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Výskyt: Súľovské skaly PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál 1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny? 2.Ako je rozdelenie usadených hornín? 3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli úlomkovité usadené horniny? 4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.! 5.Vymenuj spevnené u.h.! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 20. Organogénne usadené horniny B. ORGANOGÉNNE usadené horniny Vznikli činnosťou organizmov – nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, Použitie: energetika ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horniny Vznikli nahromadením odumretých tiel organizmov. VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel ODPOVEDZ! 1.Ako vznikli organogénne usadené horniny? 2.Aké je využitie vápenca? 3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie? 4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie? 5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 20: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme ORGANOGÉNNE usadené horniny 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 1. Zopakovať úlomkovité h. 2.Skúšanie, ostatní s. 56/Otázky vľavo za okrajom 1-5 písomne 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horniny Vznikli činnosťou organizmov – nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 5 min. FIXAČNÁ 1.Ako vznikli organogénne usadené horniny? 2.Aké je využitie vápenca? 3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie? 4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie? 5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 21. Chemogénne usadené horniny C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves. Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady ONYXOVÝ MRAMOR nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd vznikli: Záznam: C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves. Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady ODPOVEDZ! 1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny? 2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním z morskej vody! 3.Sádrovec – výskyt, použitie? 4.Kamenná soľ – výskyt, použitie? 5.Dolomit – výskyt, použitie? 6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z vápennatých vôd? 7.Travertín – výskyt, použitie? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 21: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme CHEMOGÉNNE usadené horniny 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika usadené horniny, PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organogénne u.h. 2.Skúšanie, ostatní s. 58/PaO1-6 písomne 3. Text s. 58 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: C. CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves. Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny? 2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním z morskej vody! 3.Sádrovec – výskyt, použitie? 4.Kamenná soľ – výskyt, použitie? 5.Dolomit – výskyt, použitie? 6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z vápennatých vôd? 7.Travertín – výskyt, použitie? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 22. Krasové procesy Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na: A.) POVRCHOVÉ Škrapy– rôzne hlboké ostré ryhy na povrchu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny škrapy závrty B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou: - kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká - záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly stalaktit stalagmit stalagnát JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny... Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km ŠKRAPY ZÁVRT PONOR KOMÍN JASKYŇA VYVIERAČKA Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na : A.) POVRCHOVÉ Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrchu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou: - kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká - záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny... Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km ODPOVEDZ! 1.V akých oblastiach a činnosťou čoho prebiehajú krasové procesy? 2.Vymenuj povrchové krasové útvary! 3.Vymenuj podzemné krasové útvary! 4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 22: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Krasové procesy 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať krasové procesy, útvary a ich vznik. Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika usadené horniny, PREZENTÁCIA ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať usadené horniny 2.Skúšanie, ostatní s. 58/nákres obr. 123 3. Text s. 60-61 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody vznikajú krasové útvary. Rozlišujeme: A.) POVRCHOVÉ Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrhu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou: - kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká - záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny... Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.V akých oblastiach a činnosťou čoho prebiehajú krasové procesy? 2.Vymenuj povrchové krasové útvary! 3.Vymenuj podzemné krasové útvary! 4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš? Zadanie domácej úlohy 23. OPAKOVANIE geologické procesy A. skupina 1. Vymenuj vnútorné geologické procesy 2. Čo je zdrojom energie vonkajších geologických procesov 3. Charakterizuj magmatickú činnosť 4. Ako vznikli hlbinné vyvreté horniny 5. Vymenuj výlevné vyvreté horniny 6. Charakterizuj horotvornú činnosť 7. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami 8. Čo je to hypocentrum zemetrasenia 9. Vplyvom čoho dochádza k premene hornín 10. Uveď 3 premenené horniny 11. Čo vieš o zvetrávaní 12. Ktorý vonkajší geologický proces spôsobuje zosuvy pôdy a hornín 13. Uveď 3 nespevnené úlomkovité usadené horniny 14. Ako vznikli organogénne usadené horniny 15. Vápenec – vznik, výskyt, použitie 16. Na čo sa využíva rašelina 17. Vymenuj 3 chemogénne usadené horniny 18. Uveď 2 povrchové krasové útvary B. skupina 1. Vymenuj vonkajšie geologické procesy 2. Čo je zdrojom energie vnútorných geologických procesov 3. Charakterizuj sopečnú činnosť 4. Ako vznikli výlevné vyvreté horniny 5. Vymenuj hlbinné vyvreté horniny 6. Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu 7. Charakterizuj zemetrasenie 8. Čo je to epicentrum zemetrasenia 9. Aká je štruktúra premenených hornín 10. Uveď 2 minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty 11. Čo vieš o činnosti vody 12. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U 13. Uveď 2 spevnené úlomkovité usadené horniny 14. Napíš 4 organogénne usadené horniny 15. Hnedé uhlie – vznik, výskyt, použitie 16. Kde sa na Slovensku vyskytuje ropa 17. Kamenná soľ – výskyt, použitie 18. Uveď 2 podzemné krasové útvary 24. Skameneliny a vek Zeme. Skameneliny a vek Zeme. Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov. Rozdelenie skamenelín: 1. látkovo nezmenené: múmie mamutov v ľade hmyz v živici kosti stavovcov, schránky bezstavovcov 2. látkovo zmenené: odtlačky rastlín kamenné jadrá mäkkýšov Vek hornín rozlišujeme: a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov: 1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia 2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie Prahory Starohory Prvohory Druhohory Treťohory Štvrtohory Záznam: Skameneliny a vek Zeme. Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov. Rozdelenie skamenelín: 1. látkovo nezmenené múmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov 2. látkovo zmenené odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov Vek hornín rozlišujeme: a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov: 1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia 2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory ODPOVEDZ! 1.Čo sú to skameneliny? 2.Čo skúma paleontológia? 3.Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny! 4. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny! 5.Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín? 6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 24: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Skameneliny a vek Zeme 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať príklady skamenelín a možnosti určenia ich veku Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT Vysvetľovanie Práca s textom Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať u.h, zápis známok z písomky. 2.Skúšanie,ostatní s.63/obr.133 3. Text s. 66- 67 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Skameneliny a vek Zeme. Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov. Rozdelenie skamenelín: 1. látkovo nezmenené múmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov 2. látkovo zmenené odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov Vek hornín rozlišujeme: a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov: -vrstva, ktorá je naspodu je staršia -vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo sú to skameneliny? 2.Čo skúma paleontológia? 3.Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny! 4. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny! 5.Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín? 6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme! Zadanie domácej úlohy 25. Prahory a starohory Geologické éry vývoja Zeme Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r. Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť, atmosféra (neobsahovala kyslík!), zemská kôra, hydrosféra. Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r. ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys. VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode. Záznam: Geologické éry vývoja Zeme Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r. Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r. ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode. ODPOVEDZ! 1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom období? 2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách? 3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé? 4.Ako sa nazývali prvé rastliny? 5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 25: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Prahory a Starohory 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať skameneliny a vek hornín 2.Skúšanie,ostatní s.66-67/ nakresli 2 skameneliny 3. Text s. 68- 69 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Éry vývoja Zeme Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r. Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. – 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r. ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom období? 2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách? 3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé? 4.Ako sa nazývali prvé rastliny? 5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 26. Prvohory a druhohory Prvohory 543 mil.r.-250mil.r. ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea jej súčasťou bol aj baltský štít a ruská tabuľa. Prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské ( západná európa) ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, koraly, ľaliovky, hmyz Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy Z rastlín vo vode riasy a na súši stromovité papraďorasty, z ktorých vzniklo čierne uhlie. Druhohory 250mil.r – 65mil.r. ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu ORGANIZMY: typické bezstavovce: amonity (hlavonožce) belemnity Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r. ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské (západná európa) ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky, hmyz Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty( čierne uhlie) Druhohory 250mil.r – 65mil.r. ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity (hlavonožce) Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV Z rastlín nahosemenné - ihličnany a cykasy ODPOVEDZ! 1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách? 2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce? 3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie? 4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea? 5.V ktorej geologickej ére žili amonity? 6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 26: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Prvohory, Druhohory 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prahory a starohory 2.Skúšanie,ostatní s.69/ nakresli o 143 3. Text s. 70- 71 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r. ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské ( západná európa) ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky, hmyz Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty Druhohory 250mil.r – 65mil.r. ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity (hlavonožce) Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách? 2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce? 3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie? 4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea? 5.V ktorej geologickej ére žili amonity? 6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 27. Treťohory, štvrtohory Treťohory 65 mil.r.-2mil.r. ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje) ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov Z rastlín prevaha krytosemenných rastlín listnaté stromy, byliny, trávy. Štvrtohory 2 mil.r. - dnes ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec, šabľozubý tiger Pred 10 000r. už ako dnešné VÝVOJ ČLOVEKA: Homo habilis Homo erectus Homo sapiens Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r. ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje) ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov Živočíšny predchodca človeka–Australopitecus-pred 5 mil. r. Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny) Štvrtohory 2 mil.r. - dnes ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec Pred 10 000r. už ako dnešné Vývoj človeka – Homo habilis, erectus, sapiens - sapiens ODPOVEDZ! 1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od treťohôr? 2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce? 3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách? 4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr! 5.Čo vieš o vývoji človeka? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 27: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Treťohory, Štvrtohory 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prvohory a druhohory 2.Skúšanie,ostatní s.70-71/ nakresli trilobita, amonita, dinosaura 3. Text s. 72- 73 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r. ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje) ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny, trávy) Štvrtohory 2 mil.r. ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec Pred 10 000r. už ako dnešné Vývoj človeka – Homo sapiens pred 100 000 r. 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od treťohôr? 2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce? 3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách? 4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr! 5.Čo vieš o vývoji človeka? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 28.História Slovenska Geologická história Slovenska PRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov. PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov, rýb a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti. DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch. TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj numulitov a cicavcov. ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov Záznam: Geologická história Slovenska PRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti. DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov ODPOVEDZ! 1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v jednotlivých geologických érach! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 28: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Geologická história Slovenska 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať postupnosť vývoja života na Slovensku Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať treťohory a štvrtohory 2.Skúšanie,ostatní s.73/ nakresli o 157 3. Text s. 76- 77 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická história Slovenska PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti. DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov 5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v jednotlivých geologických érach! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy 29.Geologická stavba Slovenska Flyšové pásmo Bradlové pásmo Treťohorné usadeniny Jadrové pohoria Štvtohorné usadeniny Sopečné pohoria Veporské pásmo Gemerské pásmo Záznam: Geologická stavba Slovenska STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá, Veľká Fatra, Nízke, Vysoké Tatry. Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – dolomit Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov z vápencov na Považí MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori. Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec) Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok) Geologická stavba Slovenska ODPOVEDZ! 1.Vymenuj staršie geologické jednotky Slovenska! 2.Aká je stavba jadrových pohorí? 3.Vymenuj sopečné pohoria! 4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo? 5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 29: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Geologické procesy a dejiny Zeme Geologická stavba Slovenska 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať postupnosť vývoja zemskej kôry na Slovensku Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať na PÍSOMKU!!! 2.Skúšanie,ostatní s.76/ nakresli o 160 3. Text s. 78- 79 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická stavba Slovenska STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Fatra, Tatry. Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – Dolomit Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov z vápencov na považí Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori. MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec) Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok) 5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj staršie geologické jednotky Slovenska! 2.Aká je stavba jadrových pohorí? 3.Vymenuj sopečné pohoria! 4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo? 5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR! 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy PÍSOMKA 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. Čo sú to skameneliny ? Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny ! Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny ! Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín ? Vymenuj geologické éry vývoja Zeme ! Ako sa nazýval prakontinent tvoriaci pevninu v starohorách ? Ktoré organizmy boli na Zemi ako prvé? Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce ? V ktorej geologickej ére vzniklo čierne uhlie? V ktorej geologickej ére žili amonity? Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách ? Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré začalo v treťohorách a ešte pokračuje? Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách? Uveď živočícha ľadových dôb ! Aká je stavba jadrových pohorí ? Vymenuj sopečné pohoria ! Aké horniny tvoria flyšové pásmo ? 30. Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredia Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) SLNEČNÉ ŽIARENIE– má svetelnú a tepelnú zložku. Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza). Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov. VZDUCH – význam jeho zložiek: Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu bielkovín VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov PÔDA – poskytuje podmienky pre rast rastlín Záznam Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredia Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku. Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza). Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov. VZDUCH – význam jeho zložiek: Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu bielkovín VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín ODPOVEDZ! 1.Čo skúma ekológia? 2.Vymenuj neživé zložky prostredia! Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 30: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Podmienky života a vzťahy organizmov Organizmy a prostredie, neživén zložky prostrdeia 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať vzťahy organizmov aprostredia Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. PÍSOMKA!!! 2. Text s. 90 – 97 prečítať + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Oganizmy a prostredie. Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy vplývajúce na jeho život. A. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku. Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza). Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov. VZDUCH – význam jeho zložiek: Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu bielkovín VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo skúma ekológia? 2.Vymenuj neživé zložky prostredia! Zadanie domácej úlohy 31. Živé zložky prostredia Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov. POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom. Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na. A.POZITÍVNE: Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín B.NEGATÍVNE 1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu 2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia C.NEUTRÁLNE Dva jedince alebo ich populácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica kapor Záznam: Živé zložky prostredia Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov. POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom. Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na: A.POZITÍVNE: Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín B.NEGATÍVNE 1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu 2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia 3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace C.NEUTRÁLNE Dva jedince alebo ich populácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor ODPOVEDZ! 1.Čo je to populácia? 2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 31: Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Podmienky života a vzťahy organizmov Živé zložky prostredia 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať vzťahy organizmov a prostredia Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organizmy a prostredie 2.Skúšanie,ostatní s. 96-97 prečítať a odpovedať na otázky 1-3 s. 97 3. Text s.98-99 + POZNÁMKY 25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Živé zložky prostredia Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov. POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom. Vplyvy medzi populáciami rozdeľujeme na. A.) POZITÍVNE: Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín B.) NEGATÍVNE 1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu 2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia 3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace C.) NEUTRÁLNE Dva jedince alebo ich poulácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor 5 min. FIXAČNÁ 5 min. ZÁVEREČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to populácia? 2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami? Zadanie domácej úlohy 32. Globálne ekologické problémy Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria: Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia Záznam: Globálne ekologické problémy Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria: Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia ODPOVEDZ! 1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej vrstvy? 2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt? 3.Čo spôsobujú kyslé dažde? 4.Ktorý globálny problém poškodzuje dýchací systém organizmov? Vyučujúci: Dátum: Škola: Trieda: Predmet: Tematický celok: Téma č. 33 Ciele vyučovacej hodiny: Ing. Marek HRUŠKA Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou VIII. Biológia Podmienky života a vzťahy organizmov Globálne ekologické problémy 1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať. 2. Poznať Globálne ekologické problémy a možnosti ich riešenia Typ vyučovacej hodiny: Organizačné formy práce: Vyučovacie metódy: Medzipredmetové vzťahy: Pomôcky a didaktická technika: Fixačná HZT - Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : - Zápis do triednej knihy 5 min. ORGANIZAČNÁ - Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 25 min. EXPOZIČNÁ 1. Zopakovať faktory prostredia 2.Skúšanie,ostatní s. 110 - 111samostatne 3. Text s.114-115 + POZNÁMKY Záznam: Globálne ekologické problémy Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria: Stenčovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia 5 min. FIXAČNÁ 1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej vrstvy? 2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt? 3.Čo spôsobujú kyslé dažde? 4.Ktorý globálny problém poškodzuje dýchací systém organizmov? 5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy VEĽA ÚSPECHOV!!!