Transcript Poetika

Postmodernizmus
(úvod)




stále prebieha – čo implikuje neukončenosť
diskusie, skôr sa treba pýtať a hľadať, ako
niečo záväzne tvrdiť, obsahuje atribúty často
aj protirečivé
definícia a zhodnotenie – úloha pre budúce
generácie
tento -izmus je odlišný od modernistických
-izmov
široké použitie termínu – hovoríme
o postmodernizme vo filozofii, architektúre,
výtvarnom umení, literatúre, teológii




sám názov naznačuje, že pri
pokuse o uchopenie pojmu
bude treba vychádzať z pojmu
"modernizmus" a voči nemu ho aj
vymedziť
znamená to koniec moderny, jej
popretie, rozšírenie alebo niečo iné?
český teoretik a prekladateľ, anglista Martin Hilský:
"Podstatou estetickej ideológie modernizmu je odklon
modernistických básnikov, prozaikov, maliarov, sochárov
a skladateľov od realizmu a ich smerovanie
k nemimetickým formám vyjadrenia.“
jedným z hlavných prvkov, ktorými sa moderna odlíšila
od tradičného umenia, bola zmena vo vzťahu umenia
k zobrazovanej skutočnosti, čo Václav Černý nazýva
disrealizáciou


realistický umelec sa usiluje pravdivo,
realisticky zobraziť skutočnosť, moderný
umelec si naproti tomu uvedomuje, že nie je
možné zobraziť skutočnosť v celku, že
jestvuje niečo nepredstaviteľné
nemecký filozof, teoretik
postmoderny Wolfgang Welsch
hovorí o túžbe po jednote
a celku, čo vedie k experimentom
s formou, jazykom a podvedomím






názory na vzťah postmoderny
k moderne sa rôznia:
francúzsky filozof Jean-Francois Lyotard
ju chápe ako súčasť moderny, nie ako
epochu, ale stav mysle, či skôr stav ducha
Wolfgang Welsh: postmoderna
neznamená rozchod s modernou,
ale pýtanie sa na modernu
slovenský filozof Peter Sýkora:
nie revolučné popretie moderny,
nie nová avantgarda, ale
"plazivá kontrarevolúcia" – rafinované
a ustavičné rozkladanie moderny znútra
Martin Hilský: priame popretie eliotovskej
vetvy modernizmu
pesimistický názor, že postmoderna znamená
koniec kultúrnych dejín (Francis Fukuyama)






v akom svete sa konštituuje postmoderna?
je úzko spojená s postindustriálnou spoločnosťou,
obrovská informačná explózia, nárast konzumnej
kultúry, nárast vplyvu populárnych médií – televízia,
film, video, rocková hudba
nový vzťah k skutočnosti – čo nie je v televízii, to
„neexistuje“
globalizácia problémov, hroziaca ekologická
katastrofa » internacionalizácia životných pocitov
kultúrny pluralizmus – paradoxný postulát
postmodernizmu: Pravda nie je globálna, ale
lokálna.
nejstvuje jedna, univerzálna pravda, ktorou by sa
dal vysvetliť svet, akceptácia rozličných pohľadov



v literárnom zmysle termín
postmodernizmus – od konca
50. rokov 20. st. rokov v USA
Irvin Howe v eseji Masová spoločnosť
a povojnová próza a Harry Levin v eseji
Čo bol modernizmus? spočiatku
vymedzovali pojem postmodernizmus
negatívne, ako úpadok postmodernistickej
literatúry vo vzťahu k literatúre
modernizmu, nostalgia za modernizmom
v 60. rokoch – zmena k pozitívnemu
hodnoteniu – John Barth: v eseji
„The Exhaustion of Literature“ (1967)
konštatuje vyčerpanie možností literatúry

esej Leslieho Fiedlera Cross
the Borders – Close the Gap
(Prekročte hranice – prekleňte
priepasť), uverejnená nie



v literárnom časopise, ale
v Playboyi
kritika „Novej kritiky",
akademickej inštitúcie moderny
T. S. Eliot – antiliberál, neuznával masovú kultúru
L. Fiedler – dôraz práve na masovú, populárnu kultúru,
ktorej prvky začal rozoznávať u niektorých amerických
spisovateľov – Kerouac, Ferlinghetti, Vonnegut, Mailer
(nadväznosť na dadaistickú a surrealistickú líniu)

„Takmer všetci spisovatelia si uvedomujú fakt, že
prežívame zápas literárnej moderny so smrťou
a pôrodné bolesti postmodernizmu... Žijeme teraz
v dobe, ktorá je naozaj iná – apokalyptická,
antiracionálna, otvorene romantická
a sentimentálna... Postmodernizmus je schopný
prekonať priepasť medzi umelcom a publikom.
Preklenúť priepasť znamená prekročiť hranice
medzi zázračným a pravdepodobným, medzi
skutočným a mýtickým, medzi buržoáznym
svetom s jeho budoárom, učtárňou a kráľovstvom
toho, čo sa dlho zvyklo označovať za rozprávku, až
nakoniec nadobudlo povesť pomäteného
blúznenia... Postmoderný umelec je 'dvojitý agent‚
– je rovnakou mierou doma vo svete technológie aj
v ríši zázrakov." (Leslie Fiedler)
Hlavné znaky postmodernizmu
Prekonanie priepasti medzi umelcom a publikom




modernizmus svojimi experimentmi s časopriestorom, podvedomím
a jazykom túto priepasť zväčšil
Eliotova Pustatina je bez poznámok takmer nečitateľná alebo ťažko
interpretovateľná, Joyceov román Plačky za Finneganom zasa fakticky
nepreložiteľný
znamaná to návrat realizmu? áno, aj
postmodernizmus skutočne rehabilituje realizmus ako tvorivú metódu,
ale postmoderný umelec netvorí podľa nijakých ustálených pravidiel,
podľa nijakého literárneho kánonu, on si tie pravidlá tvorí, hľadá
v procese tvorby




namiesto dôrazu na štruktúru sa kladie dôraz na genézu tvorby, dielo
ako proces
znamená to, že v postmodernizme neplatia nijaké pravidlá, že sa môže
všetko?
postmodernizmus neuprednosťnuje ani jeden štýl – platia všeobecné
hodnotové kritériá pre literatúru
dôležité je spojenie vo funkčný celok
Spojenie prvkov "vysokej kultúry", ("kultúry elity")
s prvkami "masovej kultúry“





L. Ferlinghetti: požiadavka vyhnať poéziu na ulicu
neznamená to degradáciu umenia a jeho podriadenosť
komerčným cieľom?
poľská literárna vedkyňa Joanna Goszczynska: "Je to
literatúra, ktorá chce byť populárna, atraktívna, čítaná
masovým príjemcom. Využívajúc schémy nízkej kultúry
(konvencie westernu, krimi, špionážneho románu, komiksu),
nezriedka sa obtiera priamo o gýč – či skôr pseudogýč.
Spisovateľ postmodernista sa nemusí hanbiť za to, že píše
bestsellery."
niektorí autori sa skutočne podriaďujú zákonom trhu, no
napriek štylistickej či inej zručnosti ich tvorba zostáva
schematická (Grisham, King)
autori postmodernistickej literatúry naproti tomu síce
využívajú prvky alebo žánre pop-kultúry, ale uvedomujú si
ich dopad a ich využitie smeruje k irónii (využitie paródie,
citácie, plagiátu)








Kurt Vonnegut – román Groteska –
apokalyptická vízia americkej spoločnosti,
obraz rozkladu modernej civilizácie,
fiktívna autobiografia postavy menom
dr. Wilbur Narcis-11 Swain, USA – len
niekoľko tisíc roztrúsených rodín,
New York – džungľa, prezident – nikto
ho nerešpektuje, vytváranie "náhradných"
rodín pomocou počítača
prelínanie motívov science fiction s non-fiction,
v pozadí silný humanizmus, strach o budúcnosť
groteska – prelínanie tragických a komických prvkov, vážneho
a smiešneho, reálneho a fantastického
vzťah k čitateľovi – postmoderné texty sú schopné uspokojiť
zároveň masového i elitného príjemcu
čitateľ ako spolutvorca postmoderného textu
film (Spielberg)
výtvarné umenie (Warhol) – spojenie umenia a obchodu
vstup komixu do literatúry – Peter Pišťanek: Rivers of Babylon
Eklektická a synkretická povaha
postmoderného umenia

Beatles – obal LP Sgt. Pepper:
vpredu je kvetinový záhon,
v ňom zo živých kvetov nápis
Beatles, za ním bubon s nápisom
Sgt. Pepper's Lonely Heart Club
Band, pri ňom stoja členovia
kapely v uniformách, za nimi
v podobe koláže je znároznená
plejáda voskových figurín osobností
z rôznych období: E. A. Poe, O. Hardy, M. Diettrichová,
K. Marx, Sh. Temple, T. A. Edison...



Frank Zappa a Mothers of Invention – obal LP
We're Only In It For Money – rovnaký princíp:
nápis Mothers, na bubne
We're only for it for money,
členovia kapely v ženských
šatách, opäť koláž
(L. H. Oswald, Mona Lisa,
Rasputin, L. Johnson,
J. Hendrix), niektoré
osobnosti majú pásku
cez oči
Beatles – prvok synkretizmu, spájania rozličných
prvkov, Zappa – kópia, irónia, odstup



v literatúre – akýsi "voľný štýl"
neuprednostňuje sa ani jeden štýl, povolené
sú všetky prostriedky, často vo vnútornej
protirečivosti
stierajú sa hranice medzi literárnymi druhmi
a beletristické formy sa zlučujú
s reportážnymi či esejistickými
Spojenie skutočnosti a fikcie







v americkej literatúre v 70. rokoch 20. st. – nový žáner –
"nonfiction novel" ("faktografický román“)
"žurnalistický román" (Norman Mailer, Tom Wolfe)
autor sa neuspokojuje len so sprostredkovanými informáciami,
ale chce byť "pri tom"
jeden z románov Normana Mailera Katova pieseň
dvojnásobný vrah Gary Gilmore sa po 18 rokoch väzenia vracia
na slobodu, prežije lásku, dopustí sa ďalšieho zločinu, väzenie,
odmieta požiadať o milosť a trvá na vlastnom potrestaní
látka nie je fiktívna, ale založená na skutočnej udalosti
hoci jeden z literárnych kritikov prirovnal Mailera k Tolstému, je
tu podstatný rozdiel v spôsobe spracovania látky, u Mailera
prevažujú fakty, klasické dejové rozprávanie nahrádza sled
dramatických scén, fragmentárnosť, Mailer využíva nefiktívne
prvky, ako sú výpisky z dobovej tlače či z Gilmorových listov
Metaliteratúra, metafikcia, intertextuálnosť



J. Goszczynska: "Spisovateľ si plne uvedomuje, že vytvárané
dielo vzniká v nadväznosti na už existujúce texty, a toto
poznanie vyjadruje cez autoreflexiu, ktorú vpisuje do textu."
literatúra sa stáva literatúrou o literatúre, kópiou kópie
skutočnosti
metafikcia – imaginárny dialóg autora s čitateľom, priamo ho
oslovuje: „Milý čitateľ, napísal som to tak a tak, ale pozor, je
to len fikcia.“




ironický postoj k rozprávačovi
intertextuálnosť – odkazy na iné diela, citácie, text sa
"rozpráva" s inými textami
anglosaská kritika: prenášanie "ireálnej reality" do textu
prostredníctvom citácií a parafráz
nadväznosť na Laurencea Sterna
Irónia, paradox, humor





postmoderný text je programovo založený na irónii a paródii
spochybnenie prevládajúceho racionalizmu 20. storočia
nový vzťah k minulosti
U. Eco: "Postmodernistickou odpoveďou modernizmu je poznanie, že minulosť
treba preskúmať tak, že k nej pristupujeme ironicky a bez ilúzií."
pulzácia medzi "vážnym" a "smiešnym", tragické sa prelína s komickým,
proklamované hodnoty sa stávajú terčom výsmechu (P. Vilikovský: Večne je
zelený)
Fragmentárnosť



negácia štruktúrovania textu ako podstatného znaku modernizmu a avantgardy
modernizmus – fragment je časťou celku, postmodernizmus – celok sa vytvára
z fragmentov
zámerná depsychologizácia postáv
Prelínanie reality a fantastiky

magický realizmus – G. G. Márquez, J. L. Borges, J. Cortázar