druhoustovce

Download Report

Transcript druhoustovce

• z pôvodných úst = prvoúst vzniká análny
otvor a ústa vznikajú druhotne
• nervová sústava  na chrbtovej strane
 rúrková
• cievna sústava  na brušnej strane
• majú dobre vyvinutý célom
• ak majú kostru, tak je vnútorná
• systém 2 kmene: Ostnatokožce
Chordáty
kmeň OSTNATOKOŽCE
(Echinodermata)
•
•
•
•
•
skupina veľmi starých organizmov
larva – dvojstarnne súmerná
dospelé – lúčovito súmerné
niektoré majú tŕne s jedovými žľazami
patria sem: hviezdovky
ježovky
holotúrie
kmeň CHORDÁTY
(Chordata)
• základným znakom: prítomnosť chordy
 vnútorná osová kostra
 pevná, ohybná, pružná
 jednoduchšie: po celý život
 pokročilejšie (stavovce) :
– iba počas ranej ontogenézy
- neskôr ju nahrádzajú stavce
Systém
- 3 podkmene:
1) Plášťovce ( Tunicata)
2) Kopijovce ( Cephalochordata)
3) Stavovce ( Vertebrata)
1 podkmeň: Plášťovce
-
pokožka vylučuje rôsolovitý plášť
majú otvorenú cievnu sústavu
nemajú vylučovacie orgány
patria sem 3 triedy:
ASCÍDIE
SALPY
VRŠOVKY
ascídie
salpy
vršovky
2 podkmeň: Kopijovce
• vzhľadom pripomínajú malé priehľadné
ryby
• žijú na morskom dne
• majú z bokov sploštené telo
• majú plutvové lemy
3 podkmeň: Stavovce
• najvýraznejší znak: prítomnosť chrbtice
zloženej zo stavcov
• pevná kostra z kostí alebo chrupky
• koža- viacvrstvová, chráni telo
• NS - rúrková
• zmyslové orgány sústredné najmä na hlave
• triedy: kruhoústnice, drsnokožce, ryby,
obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce
Trieda: Kruhoústnice
• dnes sú zastúpený iba dvomi skupinami:
 mihule
 sliznatky
• nemajú čeluste
• ako ústa im slúži prísavkovitý otvor s
ostrými zubami
• chrupkovitá chorda
• žiabrové otvory (za hlavou)
• plutvový lem + chvostová plutva
• telo bez šupín
• dospelé sú väčšinou cudzopasné
sliznatky
• vylučujú obrovské množstvo hlienu
• sú slepé
• žijú a rozmnožujú sa výlučne v mori
(u nás sa nevyskytujú)
• nemajú larvu  z ikrových obalov sa
liahnu mláďatá, ktoré sa podobajú na
dospelé
mihule
• majú slabý zrak
• parazitujú na rybách, živia sa ich
tkanivami a krvou
• v dospelosti väčšinou žijú v mori
• neresia sa v sladkej vode, po neresení
obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako
larvy a potom zamieria do mora
• u nás: mihuľa potočná
Trieda: Drsnokožce
• väčšinou žijú v mori, niektoré navštevujú aj
sladké vody, niekoľko druhov je výlučne
sladkovodných
• morské predátory
• vnútorná kostra je z chrupky
• majú plakoidné šupiny – stavbou a zložením
pripomínajú zuby, sú veľmi ostré
(chiméry šupiny nemajú)
• na rozdiel od rýb nemajú plynový
mechúr, namiesto neho majú v pečeni
veľa oleja  nadľahčuje ich
• majú negatívny vztlak – musia
neprestajne plávať, aby neklesli na dno
• majú 5-7 žiabrových otvorov
• veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne
zrak a čuch)
• zvláštny zmysel: Lorenziho amplule –
slúžia na zisťovanie slabého elektrického
poľa vytváraného inými živočíchmi
• bočná čiara – vnímajú ňou jemné vibrácie
• sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj
uhynutými živočíchmi, zdochlinami
• oplodnenie je vnútorné - samec vpúšťa
spermie do tela pohlavného otvoru samice
prostredníctvom modifikovaných brušných
plutiev
rozdeľujú sa na 3 skupiny:
• žralokovité drsnokožce
• rajovité drsnokožce
• chiméry
žralokovité
• patria sem žraloky, lamny, ostrone,
vobegongy, sfyrny
• majú prúdnicovité telo
• majú tuhé plutvy – nemôžu ich ohýbať
ani prikladať k telu (kormidlujú nimi)
• veľkosť kolíše: od 12 m po 30 cm
• majú 5 párov žiabrových štrbín
• najviac v tropických vodách
žralok modrý
žralok belasý
žralok tigrí
žralok kladivohlavý
lamna
vobegong
rajovité
• sploštené telo
• krídlovité plutvy
• žijú pri dne, niektoré sa čiastočne
zahrabávajú do usadenín
• buď nemajú šupiny alebo majú veľké
ostnité šupiny
• na chvoste majú veľký tŕň napojený na
jedové žľazy
raja ostnatá
manta veľká
chiméry
•
•
•
•
•
malá skupina
mäkké telo bez šupín, dlhé a štíhle
mohutná hlava s veľkými očami
výskyt: okolie Arktídy a Antarktídy
najznámejšia: chiméra hlavatá