Transcript Právna úprava manažmentu povodňových rizík

PRÁVNA ÚPRAVA
MANAŽMENTU
POVODŇOVÝCH RIZÍK
1
OBSAH PREZENTÁCIE
1. Povodeň
2. Povodne v minulosti
3. Medzinárodná spolupráca na
ochrane pred povodňami
4. Smernica 2007/60/ES o hodnotení
a manažmente povodňových rizík
5. Transpozícia smernice 2007/60/ES do
právneho poriadku Slovenskej
republiky
6. Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred
povodňami
7. Organizácia ochrany pred
povodňami v Slovenskej republike
2
POVODEŇ
Povodne sú súčasťou kolobehu vody
v prírode a vyskytovali sa už milióny rokov
predtým, ako sa vyvinul človek.
Povodeň možno zjednodušene
charakterizovať ako situáciu, keď je v
určitom čase na niektorom mieste pevniny
prebytok vody a voda dočasne zaplaví
územie, ktoré zvyčajne nie je zaplavené
vodou.
3
POVODEŇ
4
POVODNE V MINULOSTI
Krajina, tak ako ju v súčasnosti poznáme, je
výsledkom geomorfologických procesov:
 vrásnení a následného zvetrávania,
 prenosu zvetraných častíc vodou a vetrom,
 usadzovania erodovaných častíc.
Súčasný tvar krajiny vytvárali voda a vietor a
povodne pri tom zohrávali veľmi veľkú úlohu.
5
POVODNE V MINULOSTI
Bez blahodarných účinkov vody a povodní by nebola
úrodná pôda v údoliach a na nížinách.
Pred tisíckami rokov sa prvé ľudské civilizácia sa
vyvinuli práve pri riekach:
 Mezopotámia pri Eufrate a Tigrise
 Staroveký Egypt pri Níle.
Pre starovekých roľníkov boli povodne požehnaním,
pretože im pomáhali priplavenými živinami zúrodňovať
pôdu a zabezpečovať obživu.
6
POVODNE V MINULOSTI
Problémy ľudstva s povodňami začali až
potom, keď záplavy začali ohrozovať životy,
zdravie a majetok obyvateľstva a hospodárske
aktivity spoločnosti.
Najmä rozvoj priemyslu v 19. storočí
spôsobil, že sa celé mestské časti rozrástli v
oblastiach, ktoré boli ohrozované povodňami:
a)
priemysel potreboval rieky na dopravu a
ako zdroj vody pre výrobu,
b)
cena pozemkov na záplavami ohrozených
územiach bola relatívne nízka.
Lokalizáciu priemyslu pri riekach
podporovali aj dopravné trasy, najmä budovanie
železničných tratí, ktoré sa z terénnych dôvodov
stavali v údoliach pozdĺž vodných tokov.
V blízkosti fabrík vnikali sídliská pre
zamestnancov.
Obdobie priemyselnej revolúcie bolo
zároveň obdobím silnej viery vo veľké možnosti
technického pokroku a ľudského umu. Snaha
ovládnuť prírodné živly technickými
prostriedkami pretrváva až do súčasnosti.
7
POVODNE V MINULOSTI
Za to, že povodne spoločnosti škodia, nemôže príroda,
ale ľudia si to spôsobili sami, pretože vode zobrali prirodzený
priestor a postavili sa jej do cesty.
Zásahy ľudí do krajiny, spôsoby hospodárenia v lesoch,
na poľnohospodárskej pôde a rozsiahla urbanizácia:
 evidentne ovplyvnili povodňový režim,
ale
 nie sú primárnou príčinou vzniku povodní.
8
POVODNE V MINULOSTI VO SVETE
Záznamy o ničivých povodniach s tisíckami obetí pochádzajú už z raného stredoveku:
Rok
Krajina
Počet obetí
838
Holandsko
2 400
1212
Holandsko
60 000
1287
Holandsko
50 – 80 000
1362
Dánsko, Nemecko
25 – 40 000
1530
Holandsko
> 100 000
1570
Holandsko
20 000
1634
Dánsko, Nemecko
8 – 15 000
1717
Dánsko, Nemecko
25 – 40 000
1755
Portugalsko
60 000
1824
Rusko
10 000
1887
Čína
0,9 – 2,0 mil.
9
POVODNE V MINULOSTI VO SVETE
Rok
Krajina
Počet obetí
1896
Japonsko
28 000
1911
Čína
100 000
1931
Čína
2,5 – 3,7 mil.
1935
Čína
145 000
1938
Čína
500 – 700 000
1949
Guatemala
1953
Holandsko, Anglicko
1954
Irán
1963
Taliansko
1971
Severný Vietnam
1999
Venezuela
2004
India, Bangladéš
2010
Pakistan
40 000
2 142
10 000
1 909
100 000
20 006
3 076
1 600 – 2 000
10
POVODNE V MINULOSTI
NA SLOVENSKU
Najstaršie písomné záznamy o povodni na rakúskom
úseku Dunaja sú z roku 1012. Ďalej sú známe povodne z
rokov 1210, 1344, 1402, 1466, 1499, ktorých parametre sa
môžu blížiť k povodniam v rokoch 1899 a 1954. Najväčšia
povodeň na Dunaji za posledných 500 rokov v Nemecku,
Rakúsku a Slovensku bola povodeň v auguste 1501.
V povodí Váhu sú známe povodne z rokov 1557, 1593,
1662, 1683, 1713 a 1725. V rokoch 1748 až 1750 boli
povodne vo Váhu každú jar. Počas týchto 3 rokov povodne
v Považskej Bystrici zničili 45 domov. V roku 1813 pri
povodni v povodí Váhu zahynulo 287 ľudí.
V roku 1725 povodeň v Poprade zaplavila domy vo
viacerých obciach a ľudia sa zachraňovali na strechách.
V auguste 1813 povodeň v Poprade najviac postihla
Kežmarok, kde sa ľudia zachraňovali na strechách.
Na východnom Slovensku povodeň okolo roku 1395
zničila celú obec Chmiňany, dnes stojí na inom mieste.
Povodne v júli 1845 zničili 92 domov v Rožňave a
v Sabinove voda 150 domov. K najväčším povodniam v
povodí Bodrogu patria povodne z rokov 1813, 1893 a 1913,
ktoré zasiahli celé povodie súčasne.
11
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
V OCHRANE PRED POVODŇAMI
Povodne sú prírodný jav, ktorý nepozná štátne
hranice, pretože priestor na ich vznik a postup vymedzujú
prírodné hranice povodí alebo ich častí.
Výsledky teoretických prác, teoretickoexperimentálnych štúdií, základného i aplikovaného
výskumu nespočetnekrát potvrdené praktickými
skúsenosťami z priebehu povodní dokázali, že lokálne
opatrenia realizované len v malých častiach povodí
neprinášajú potrebné účinky. Preto úsilie na zdokonalenie
protipovodňovej ochrany zákonite nadobúda čoraz širší
medzinárodný rozmer, ktorý vychádza z prirodzených
hraníc povodí veľkých európskych riek.
Cieľom snahy štátov je zvýšenie účinnosti ochrany
pred škodlivými následkami povodní vzájomnou
koordináciou protipovodňových programov, od zlepšenia
spolupráce a úrovne koordinácie na bilaterálnej úrovni
medzi susediacimi štátmi, až po efektívne pôsobiace
opatrenia v celých povodiach európskych vodných tokov.
K ochrane pred povodňami je nevyhnutné pristupovať
ako k súčasti integrovaného manažmentu prirodzených
procesov a antropogénnych činností v povodiach riek.
12
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
V OCHRANE PRED POVODŇAMI
Prvý krok k zmluvne dohodnutej medzinárodnej
spolupráci v oblasti ochrany pred povodňami v celom
medzinárodnom povodí urobili štáty ležiace v povodí
Rýna, ktoré v roku 1995, po dvoch mimoriadnych
povodniach, schválili Medzinárodnej komisii na ochranu
Rýna (IKSR) mandát na vypracovanie akčného plánu
ochrany pred povodňami.
Cieľom akčného plánu bolo komplexné riešenie
ochrany pred povodňami v celom povodí Rýna, aj
s ohľadom na ekologické otázky.
13
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
V OCHRANE PRED POVODŇAMI
Úlohy Medzinárodnej komisie na ochranu Dunaja (ICPDR) vyplývajú z dokumentu „Dohovor
o spolupráci na ochrane a trvale udržateľnom využívaní Dunaja (Dohovor o ochrane Dunaja)“, ktorý
bol podpísaný v Sofii 29. 6. 1994.
V prvých rokoch sa aktivity ICPDR sústreďovali na ochranu samotnej rieky, širšie
vodohospodársko-ekologické otázky v povodí Dunaja a jeho integrovaný manažment.
Po povodni v auguste 2002 účastnícke štáty Dohovoru o ochrane Dunaja na 5. pravidelnej
konferencii vytvorili pre ICPDR mandát na vypracovanie dokumentu „Akčný program trvalo
udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja“, ktorý bol prijatý v decembri 2004.
14
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
V OCHRANE PRED POVODŇAMI
Prínosom všetkých medzinárodných
dokumentov a plánov protipovodňovej ochrany je
systémový, komplexný prístup k celému povodiu,
ktorý je založený na organickom spojení ochrany
pred povodňami s:

vodohospodárskym manažmentom povodí,

ochranou prírody

racionálnou podporou vývoja ekosystémov.
V európskych medzinárodných dokumentoch
o protipovodňovej ochrane dominujú dva základné
ciele, ktorými sú:
1.
zvýšenie úrovne ochrany obyvateľov pred
nepriaznivými následkami povodní
2.
redukovanie možností na vznik povodňových
škôd.
15
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
Počas rokov 1998 až 2002 sa v Európe
vyskytlo približne 100 významných
povodní, ktoré si vyžiadali:
Frekvencia výskytu povodní v Európe
1998 – 2008
 asi 700 ľudských životov,
 evakuáciu takmer pol milióna
obyvateľov,
 celkový počet ľudí postihnutých
povodňami tvoril približne 1,5 %
európskej populácie.
16
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
V súčasnosti sa zreteľne prejavujú dva základné trendy,
ktoré naznačujú, že v budúcnosti sa bude zväčšovať nielen
nebezpečenstvo povodní, ale aj rozsah povodňami
spôsobených škôd:
1.
frekvencia a veľkosť povodní sa pravdepodobne budú
stupňovať v dôsledku prirodzenej variability a tiež
predpokladaných prejavov zmeny klímy;
2.
zraniteľnosť spoločnosti v záplavami potenciálne
ohrozených oblastiach sa zväčšuje rastom počtu ľudí
a ich ekonomickými aktivitami v bezprostrednej blízkosti
brehov riek a morí.
V Európe dosahuje celková hodnota ekonomických
aktív lokalizovaných na územiach vo vzdialenosti do 500 m od
brehových čiar, vrátane pláží, poľnohospodárskych
pozemkov a priemyselných zariadení hodnotu 0,5 až
1 bil. eur.
V roku 2002 prevýšili povodňové škody v povodí Labe
čiastku 20 mld. Eur, v roku 2000 boli povodňové škody
v Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku približne 12 mld. eur
a v lete 2007 povodne vo Veľkej Británii spôsobili škody
prevyšujúce 4 mld. Eur.
17
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
Európska komisia vydala v júli roku 2004 správu
o manažmente povodňového rizika, prevencii, ochrane
a zmierňovaní škôd, v ktorom podrobne analyzovala aktuálny stav
ochrany pred povodňami a konštatovala, že zosúladená
a koordinovaná činnosť na úrovni Európskej únie by mohla byť
výrazným prínosom a zvýšila by celkovú úroveň protipovodňovej
ochrany.
Európska komisia dôkladne preskúmala 3 základné možnosti:
1.
Nečinnosť Európskej únie by znamenala zachovanie
súčasného prístupu k posudzovaniu a manažmentu
povodňových rizík.
2.
Rozšírenie vecného obsahu Rámcovej smernice o vode
a komplikovaný proces schvaľovania jej novely by na dlhšiu
dobu spôsobil spomalenie alebo aj pozastavenie realizácie
opatrení vytýčených vo vodných plánoch a v programoch
opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov smernice.
3.
Podrobný normatívny právny dokument by nemohol vhodne
odrážať rozmanitosť prírodných podmienok, charakter príčin
vzniku a priebehu povodní a ani odlišnosti systémov
organizácie a vykonávania jednotlivých druhov opatrení na
ochranu pred povodňami
18
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
Diskusia medzi štátmi EÚ v prípravnom období dokázala, že
optimálny postup je prijatie nového, právne záväzného dokumentu −
smernice.
Každá smernica EÚ sa stáva záväznou až jej recepciou
a implementáciou do právneho poriadku členského štátu. Pokiaľ štát
nezabezpečí prijatie potrebnej právnej úpravy v lehote stanovenej
v smernici, vystavuje sa sankciám zo strany orgánov EÚ a aj možným
žalobám fyzických a právnických osôb, ktorým spôsobí škodu
nezosúladenie právnej úpravy štátu s úpravou komunitárneho práva.
Smernica 2007/60/ ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík:
 neposkytuje flexibilitu v oblastiach recepcie a implementácie a vo
všetkých štátoch EÚ je záväzná ako celok, rovnako v medzinárodných
a aj vo výlučne národných povodiach;
 jej zavedenie znamená definovanie úrovní ochrany pred povodňami,
potrebných opatrení a termínov na ich realizáciu, pričom podrobnosti
sú v právomoci jednotlivých členských štátov (princíp subsidiarity);
 vytvára regulačný rámec na vytvorenie systémov koordinácie
a plánovania na úrovni celých prírodných povodí vodných tokov,
pričom rozhodnutia o kľúčových detailoch (úroveň ochrany, druhy
opatrení a termíny realizácie) v celom rozsahu ponecháva na členské
štáty a na ich vzájomné dohody v rámci jednotlivých medzinárodných
19
povodí.
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
V prípade neplnenia alebo nedostatočného plnenia
povinností pri plnení úloh vyplývajúcich zo smernice
začne Európska komisia voči členskému štátu
priestupkové konanie.
Etapy priestupkového konania v Európskej únii:
1.
List v podobne formálneho upozornenia, na ktorý
musí členská krajina do dvoch mesiacov
odpovedať a vysvetliť situáciu, o ktorú sa Európska
komisia zaujíma.
2.
Odôvodnené varovanie, v prípade keď Komisia nie
je s odpoveďou štátu spokojná.
3.
Ak predbežné konanie nevyústi do splnenia
povinnosti členským štátom, Komisia môže podať
žalobu pre porušenie práva Európskej únie
na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu
z dôvodov:
 nedodržiavania,
 porušovania,
 neimplementovania európskej legislatívy
do svojho národného právneho systému.
20
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
Smernica 2007/60/ES ukladá členským štátom
Európskej únie vykonávanie činností, ktoré sa budú
permanentne prehodnocovať a podľa objektívnych potrieb
následne aktualizovať:
1. Na území každého štátu vykonať najneskôr do 22. 12. 2011
predbežné hodnotenie povodňového rizika s cieľom určiť
oblasti, v ktorých:
a) existujú potenciálne významné povodňové riziká
alebo
b)
možno predpokladať ich pravdepodobný výskyt.
21
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
2. Pre oblasti, v ktorých bola identifikovaná
existencia významných povodňových rizík
a oblasti, v ktorých možno predpokladať ich
pravdepodobný výskyt, najneskôr do
22. 12. 2013 vyhotoviť:
a) mapy povodňového ohrozenia, ktoré
zobrazia rozsah záplav územia povodňami
s rôznymi dobami opakovania,
b) mapy povodňového rizika, ktoré
znázornia pravdepodobné následky
povodní zobrazených na mapách
povodňového ohrozenia na obyvateľstvo,
hospodárske aktivity, kultúrne dedičstvo
a životné prostredie.
22
SMERNICA 2007/60/ES
O HODNOTENÍ A MANAŽMENTE
POVODŇOVÝCH RIZÍK
3. Pre oblasti, v ktorých boli identifikované
existujúce alebo potenciálne povodňové riziká, na
základe vyhodnotenia informácií získaných
z predbežného hodnotenia povodňového rizika,
máp povodňového ohrozenia a máp povodňového
rizika stanoviť vhodné ciele manažmentu
povodňových rizík a najneskôr do 22. 12. 2015
vypracovať plány manažmentu povodňových
rizík, ktoré budú obsahovať konkrétne opatrenia
na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodní
zoradené podľa poradia naliehavosti ich
realizácie.
Plány manažmentu povodňových rizík budú
v podstate strategické plány štátov Európskej únie
v oblasti ochrany pred povodňami na obdobie
nasledujúcich 6 rokov.
23
TRANSPOZÍCIA SMERNICE 2007/60/ES
DO PRÁVNEHO PORIADKU SR
Smernica 2007/60/ES článkom 17 ods. 1 uložila členským štátom Európskej
únie povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia na dosiahnutie súladu národného práva s právnou normou
Európskeho spoločenstva v termíne 26. 11. 2009.
Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami schválila NR SR 02. 12.
2009, bol uverejnený 12. 01. 2010 v čiastke 3/2010 Zbierky zákonov a nadobudol
účinnosť dňom 01. 02. 2010.
Slovenská republika spomedzi 27 členských štátov Európskej únie
transponovala smernicu 2007/60/ES do právneho poriadku v poradí ako 4. štát
(pred SR boli Luxembursko, Holandsko a Slovinsko).
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami je rozdelený na 9 častí:
Základné ustanovenia
Opatrenia na ochranu pred povodňami
Územia ovplyvnené povodňou
Riadenie a organizácia ochrany pred povodňami
Úlohy ostatných orgánov pri ochrane pred povodňami
Povinnosti právnických a fyzických osôb
Výdavky na ochranu pred povodňami
Zodpovednosť za porušenie povinností
Záverečné ustanovenia
K zákonu č. 7/2010 Z. z. je vydaných 7 všeobecne záväzných právnych
predpisov (vyhlášok).
24
ZÁKON Č. 7/2010 Z. Z.
O OCHRANE PRED POVODŇAMI
Zákon č. 7/2010 Z. z. ustanovuje celý cyklus manažmentu povodňových rizík, ktorý sa skladá:
1. z prevencie spočívajúcej:
a) v zohľadnení povodňových rizík v územnom plánovaní a vo výstavbe na bezpečných miestach,
b) vo vhodnom využívaní krajiny, v racionálnom hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej
pôde,
2. z prípravy, realizácie, údržby a opráv preventívnych technických a netechnických opatrení na
ochranu území pred záplavami v krajine, na urbanizovaných územiach a vodných tokoch,
25
ZÁKON Č. 7/2010 Z. Z.
O OCHRANE PRED POVODŇAMI
3. z organizačnej, metodickej, technickej a personálnej pripravenosti správcov vodných tokov
a zložiek integrovaného záchranného systému na vykonávanie zásahov v čase nebezpečenstva
povodní,
4. z účinnej reakcie na povodňovú situáciu:
a) nepretržitým monitorovaním meteorologickej a hydrologickej situácie,
b) vydávaním meteorologických a hydrologických predpovedí a včasného varovania pred
nebezpečenstvom povodne,
c) vykonávaním zásahov povodňových zabezpečovacích a povodňových záchranných prác
a ďalších opatrení na ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva
a hospodárskych činností pred povodňami,
26
ZÁKON Č. 7/2010 Z. Z.
O OCHRANE PRED POVODŇAMI
5. z odstraňovania následkov povodní a poučenia z ich priebehu:
a) obnovením podmienok na normálny život v povodňami zasiahnutých územiach, zmiernením
sociálnych a ekonomických dopadov záplav na postihnuté obyvateľstvo,
b) analyzovaním príčin, priebehu a následkov povodní,
c) rozborom účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávali v čase povodní,
d) aktualizáciou plánov manažmentu povodňových rizík a povodňových plánov.
27
Organizácia ochrany pred povodňami v SR
§ 3 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. ustanovuje:
Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú
zamerané:
 na zníženie povodňového rizika na povodňami
ohrozovanom území,
 na predchádzanie záplavám spôsobovanými
povodňami
 na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní
na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne
dedičstvo a na hospodársku činnosť.
Organizácia ochrany pred povodňami v SR
Ochranu pred povodňami vykonávajú:
a)
orgány ochrany pred povodňami (MŽP SR, KÚŽP a
OÚŽP),
b) ostatné orgány štátnej správy,
c)
orgány územnej samosprávy,
d) povodňové komisie,
e)
správca vodohospodársky významných vodných tokov
(SVP, š. p.) a správcovia drobných vodných tokov
(napr. Lesy SR, š. p.);
f)
vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb,
objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na
vodnom toku alebo v inundačnom území,
g) iné osoby právnické osoby, fyzické osoby –
podnikatelia a fyzické osoby.
Organizácia ochrany pred povodňami v SR
Mieru nebezpečenstva povodne
charakterizujú stupne povodňovej aktivity,
ktoré sú vyjadrené určenými vodnými stavmi
alebo prietokmi vo vodných tokoch a na
vodných stavbách.
V povodňových plánoch sú stanovené tri
stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň
povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie
ohrozenie povodňou.
Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce
stupňom povodňovej aktivity schvaľuje MŽP
SR na návrh SVP, š. p. alebo správcu
drobného vodného toku po prerokovaní s
OÚŽP alebo KÚŽP a SHMÚ.
Organizácia ochrany pred povodňami v SR
II. a III. SPA
Mimoriadna situácia
Ústredná
povodňová
komisia
Ústredný
krízový štáb
Vláda SR
Krajská
povodňová
komisia
Krajský úrad
životného
prostredia
Obvodný úrad
v sídle kraja
Krajský
krízový štáb
Obvodná
povodňová
komisia
Obvodný úrad
životného
prostredia
Obvodný úrad
Obvodný
krízový štáb
Povodňová
komisia obce
Obec
Krízový štáb
obce
Ďakujem za pozornosť
32