Transcript Ľadovce ()
Daniela Hudžíková V.A Ľadovce sa často spájajú, podobne ako sa stekajú riečky do mohutných veľtokov. Hrúbka ľadu môže presahovať aj 1 km. Na štítoch najvyšších pohorí na Zemi sa sneh netopí. Teplota zriedka kedy vystúpi na bod mrazu, a tak čerstvá snehová prikrývka stláča staršie vrstvy snehu a mení ich na ľad. Sneh hromadiaci sa v priehlbine sa postupne premieňa na hrubú vrstvu ľadu, na ľadový príkrov. Z takýchto priehlbín ľad vyteká v podobe ľadových riek, ktorým hovoríme aj ľadovce. Miesto, kde sa hromadí ľad nazývame ľadovcový kotol. Ľadovce sa pohybujú veľmi pomaly. Zvyčajne pomalšie ako meter za deň. Pri hrúbke asi 50 metrov sa ľad začína správať plasticky. Držiace pokope kryštály ľadu sú relatívne slabé, takže pri zväčšujúcom sa tlaku sa porušia a vrstvy ľadu sa začnú pohybovať. Iný mechanizmus pohybu je šmýkanie sa celej masy po povrchu, ktoré je podporené oslabením trecej plochy základne ľadovca roztopenou vodou. Aj samotné topenie vody v spodných vrstvách ľadovca je podmienené tlakom nadložných vrstiev - čím je tlak vyšší, tým je teplota topenia sa ľadu nižšia. Pri pohybe sa vo vrchných vrstvách, ktoré nie sú plastické vytvárajú rôzne veľké trhliny. Tieto sú nebezpečné pre turistov, pretože sa často skrývajú pod povrchom a môžu mať hĺbku aj niekoľko desiatok metrov. Najrýchlejšie sa pohybujúci ľadovec na zemi sa nachádzal na Aljaške . Za deň sa posunul až o 65 metrov. Ľadovce opracúvajú podložie dvoma metódami - vymieľaním a odtrhávaním úlomkov z horninového základu. Pri pohybe ľadovca voda, ktorá sa nachádza v jeho spodných častiach preniká do trhlín v podloží, kde často zamrzne a tieto horniny doslova trhá. Rôzne veľké úlomky sa zabudovávajú do masy ľadu a na podložie pôsobia ako šmirgeľ. Rýchlosť ľadovcovej erózie je závislá od nasledovných faktorov: rýchlosti pohybu ľadovca hrúbky ľadovej vrstvy počtu, tvaru a veľkosti horninových úlomkov odolnosti podložia Spodné vrstvy snehu sa postupne menia na ľad a vytvárajú ľadovec. Ľadovec neustále rastie a pomaly sa posúva do doliny. Pôsobením ľadovca sa mení pôvodná riečna dolina na ľadovcovú. Ľadovcová dolina ma tvar písmena U. Ľadovcové jazerá vznikajú roztápaním ľadovcov. Pleso je horské ľadovcové jazero, ktoré vzniklo v kare vyhĺbenom ľadovcom (kar - kotol amfiteátrového tvaru nachádzajúci sa v závere ľadovcových údolí, je tvorený deštruktívnou činnosťou ľadovcového telesa) - karové plesá. Moréna (kamenný val vzniknutý ľadovcovou činnosťou, tvorený prevažne zo zle vytriedeného materiálu, ktorý sa skladá z veľkých balvanov až po malé časti) môže vytvoriť hrádzu, za ktorou sa vytvorí pleso - hrádzové alebo morénové plesa. Samozrejme môžu vznikať kombinované oboch spôsobov. Pleso je označenie pre jazero ľadovcového pôvodu v Tatrách. Je ľadovcové jazero v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Je pozostatok ľadovcovej priehlbiny , prehradenej ešte bočnou morénou Mengusovského ľadovca. Leží v nadmorskej výške 1494 m, jeho rozloha je 6,88 hektárov, maximálna dĺžka 380 m a šírka 248 m, maximálna hĺbka 17 m a maximálna teplota vody 16°C. Napája ho Ľadový potok zo Zlomiskovej doliny. Z jazerá vyteká potok Krúpa ,ktorý vytvára po sútoku s Hincovým potokom rieku Poprad. Je najtypickejšie morénové jazero vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Nachádza sa v Nadmorskej výške 1346 m.n.m. v miestach, kde sa spájajú Furkotská a Mlynská dolina. Má rozlohu 19,76 ha, maximálnu hĺbku 20 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m. Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Je to druhé najväčšie pleso na Slovensku. Nevteká doň ani z neho nevyteká nijaký povrchový potok. Nádherné ľadovcové jazierko v závere najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny, v nadmorskej výške 1540 metrov. Priamo na brehu jazera stojí turistická chata s celoročnou prevádzkou. Na južnom brehu Zeleného plesa sa skláňa najvyššia tatranská stena Malého Kežmarského štítu. Na západnej strane dominuje Jastrabia veža. K jazierku vedie údolím žltý turistický chodník. Veľké Hincovo pleso (1944 m, hĺbka 53,7 m) je najväčším a najhlbším plesom na slovenskom území Vysokých Tatier. Nachádza sa v hornej časti Mengusovskej doliny pod Kôprovským štítom. Pleso vzniklo vo veľkom ľadovcovom kotle obkolesenom strmými skalnými masívmi a od dolnej časti doliny je oddelené stupňom v minulosti zaoblenými a ohladenými ľadovcami. Pomenovanie Hincovo pleso pochádza pravdepodobne od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho pastiera, ktorý pravdepodobne k plesu vystúpil.