Transcript Púnske vojny (265

Mgr. Pavol Ročkár
Ciele a rozvíjané kompetencie učiva
Prvá púnska vojna (264-241 pred Kr.)
Druhá púnska vojna (218-201 pred Kr.)
Tretia púnska vojna (149-146 pred Kr.)
Záver
Cieľ:
Dané učivo v prezentácii – téma Púnske vojny (264-146
pred Kr.) – je určené žiakom I. ročníka SOŠ na hodinu
dejepisu tematického celku: Staroveký Rím. Žiak bude
vedieť s pomocou priložených mapiek a textu uviesť
príčiny, priebeh a dôsledky všetkých troch púnskych
vojen.
Rozvíjané kompetencie učiva:
• komunikácia v materinskom jazyku: pri práci s textom
a obrazovými zdrojmi tlmočiť myšlienky, pocity, fakty
a názory na príčiny a dôsledky púnskych vojen ústnou
formou
• spoločenské a občianske kompetencie:
prostredníctvom faktov o púnskych vojnách si
uvedomiť deštrukčné vplyvy vojen na ľudskú
spoločnosť ale i ich význam pre ďalšie smerovanie
histórie
OBSAH
ZÁVER
• Príčinou Prvej púnskej vojny (264 – 241 pred Kr.) bol
spor Kartága a Ríma o Sicíliu. Vojna bola dlho
nerozhodná, lebo Rimania víťazili na súši a Kartáginci
zasa na mori.
• V roku 241 pred Kr. Rimania pri západnom pobreží
Sicílie napokon rozhodujúco porazili aj kartáginské
loďstvo a vojsko vedené Hamilcarom Barcasom. Na
základe zmluvy Kartágo stratilo Sicíliu, ktorá sa stala
prvou provinciou Ríma a Kartáginci museli zaplatiť
veľké vojnové reparácie a prišli aj o Sardíniu a Kroziku.
Prvá púnska vojna (264-241 pred Kr.)
OBSAH
Stredomorie pred Prvou púnskou
vojnou (264-241 pred Kr.)
ZÁVER
• Príčinou Druhej púnskej vojny (218 – 201 pred Kr.) bol
útok kartáginského veliteľa Hannibala na mesto
Saguntum – spojenca Ríma na Pyrenejskom
polostrove.
• Rimania preto vypovedali Kartágu vojnu a Hannibal sa
v roku 218 pred Kr. vypravil cez Pyreneje a Alpy do
Itálie. V Pádskej nížine sa k Hannibalovi pridávali
Galovia. Porazil Rimanov vo veľkých bitkách pri
Trasimentskom jazere (217 pred Kr.) a pri Cannách
(216 pred Kr.), čo bola najťažšia rímska porážka v
dejinách, kde prišli Rimania o 70 000 mužov.
• Roku 212 pred Kr. sa Hannibal následne objavil s
vojskom pred bránami Ríma, výraznejší úspech však
už potom nedosiahol. Medzitým Rimania poslali
vojsko do Hispánie, kde postupne pod vedením Publia
Cornelia Scipiona ovládli kartáginské mestá.
• Roku 204 pred Kr. sa Scipio vylodil na pobreží Afriky a
Hannibal sa musel stiahnuť z Itálie a vypraviť späť do
Afriky. V bitke pri meste Zama roku 202 pred Kr.
utrpeli Kartáginci definitívnu porážku. Kartágo
následným mierom z roku 201 pred Kr. stratilo všetky
územia v Hispánii.
• Rímsky historik Titus Livius popisuje osobnosť najlepšieho
generála kartáginských vojsk počas Druhej púnskej vojny
(218-201 pred Kr.) Hannibala nasledovne:
• „Neobyčajne smelo sa púšťal do každého nebezpečenstva a
vyznačoval sa mimoriadnou rozvahou. Bol rovnako otužilý
proti horúčave i proti chladu. Jedol a pil toľko, koľko si
vyžadovala prirodzená potreba jeho tela. Zaobišiel sa bez
mäkkého lôžka a ani si nevyžadoval ticho pri odpočinku.
Ani oblečením sa nijako nelíšil od svojich spolubojovníkov.
Bol najlepší spomedzi jazdcov, najlepší spomedzi pešiakov.
Prvý odchádzal do boja a posledný sa z neho vracal....“
• Pozorne si prečítajte text a zakrúžkujte v ňom tú časť, v
ktorej Titus Livius pripodobňuje Hannibala k obyčajným
vojakom.
• Rímsky historik Titus Livius popisuje osobnosť najlepšieho
generála kartáginských vojsk počas Druhej púnskej vojny
(218-201 pred Kr.) Hannibala nasledovne:
• „Neobyčajne smelo sa púšťal do každého nebezpečenstva a
vyznačoval sa mimoriadnou rozvahou. Bol rovnako otužilý
proti horúčave i proti chladu. Jedol a pil toľko, koľko si
vyžadovala prirodzená potreba jeho tela. Zaobišiel sa bez
mäkkého lôžka a ani si nevyžadoval ticho pri odpočinku.
Ani oblečením sa nijako nelíšil od svojich spolubojovníkov.
Bol najlepší spomedzi jazdcov, najlepší spomedzi pešiakov.
Prvý odchádzal do boja a posledný sa z neho vracal....“
Druhá púnska vojna (218-201 pred Kr.)
Znázornite na mape Hannibalov pochod do Itálie
Druhá púnska vojna (218-201 pred Kr.)
Hannibalov pochod do Itálie.
Druhá púnska vojna (218-201 pred Kr.)
OBSAH
Hannibalov pochod do Itálie
ZÁVER
• Tretiu púnsku vojnu (149 – 146 pred Kr.) vyprovokoval
spojenec Ríma numidský kráľ Massinisa. Kartágo sa
začalo brániť a tak na základe mierovej zmluvy mu
Rím vypovedal vojnu. Mesto Rimania po dvojročnom
obliehaní dobyli, pričom z jeho 500 000 obyvateľov
prežilo boje len 50 000, ktorí mohli byť predaný do
otroctva.
• Zničením Kartága Rím zlikvidoval svojho najväčšieho
konkurenta a rozšíril svoje územie o novú provinciu –
Afriku (dnešné Tunisko).
OBSAH
ZÁVER
• Ďakujem za pozornosť.
• Moje kontaktné údaje sú:
• [email protected]
• Použité zdroje:
• http://www.history.com/topics/hannibal/videos#hami
lcar-barca-and-the-punic-wars
• http://no.wikipedia.org/wiki/Fil:Hannibal_route_of_i
nvasion.gif
• http://en.wikipedia.org/wiki/Punic_Wars
OBSAH