Staroveká Mezopotámia

Download Report

Transcript Staroveká Mezopotámia

Staroveká Mezopotámia

- z gr.: mesos = uprostred, potamos = rieka => Medziriečie - územie medzi riekami Eufrat a Tigris (medzi pohorím Kaukaz, Zagros, Perzským zálivom a Sýrskou púšťou)

- asi 5000 p.n.l. –

počiatky osídlenia Mezopotámie

– prví roľníci, problém: jarné záplavy – vznik miest (hospodárske centrá) - koniec 4. tisícročia p.n.l. –

obrázkové

(piktografické)

písmo

- asi 3000 – 2350 p.n.l. –

starosumerské obdobie

- theokracia (z gr. theos = boh, kratein = vládnuť) - distribučný systém => 1. Byrokracia – mestské štáty: Kiš, Nippur, Umma, Ur, Uruk, Lagaš, ...

- asi 2340 – 2200 p.n.l.:

akkadská ríša

- semitské kmene zo severu si podmanili sumerské mestá => vznik Akkadskej ríše ( kráľ:

Sargon

) - po zániku Akkadskej ríše – boje medzi mestskými štátmi o moc ( chvíľu vládne kmeň Gutejcov, potom vládcovia z mesta Uru, semitský Amoriti, ... ) - asi 2000 – 1750 p.n.l.:

staroasýrska ríša

– sever Mezopotámie - obchod s Malou Áziou - asi 1900 – 1600 p.n.l.:

starobabylonská ríša

- najväčší rozmach (politický a územný) za vlády

Chammurapiho

(1792 – 1750 p.n.l.)

Chammurapiho zákonník :

- rozdelenie obyvateľstva do 3 skupín: - horná vrstva = awilum (privilegovaní) - osobne slobodní ľudia v závislom postavení = muškéni (najpočetnejšia skupina – remeselníci, obchodníci, ...) - sluhovia a otroci - otázky trestného práva - otázky majetkové, rodinné, dedičské, ...

- asi 1600 – 1350 p.n.l.:

ríša Mitanni

- kmene Churitov na S Mez. a Sýrie - po dobytí starobabylonskej ríše Chetitmi sa vlády ujali kassitské kmene a vytvorili: - asi 1500 – 1235 p.n.l.:

stredobabylonskú ríšu

- hospodársky a kultúrny rozkvet - nezasahovala do veľmocenských bojov medzi Egypťanmi, Chetitmi a ríšou Mitanni - rozpad: Asýrčania dobyli Babylon - asi 1350 – 1078 p.n.l.:

stredoasýrska ríša

- ovládla rozsiahle územia a kontrolovala obchod - oslabovali ju semidské kmene Aramejcou a Chaldejcou prenikajúce z juhu

- 911 – 612 p.n.l.:

novoasýrska ríša

- najväčší územní a mocenský rozmach asýrskeho štátu (časť Egypta, stredopalestínska oblasť, Mez., časť Malej Ázie a Z Iránu) nastal za vlády kráľa

Assarhadona

- Médejci a Babylončania dobyli Ninive a zničili ríšu - 626 – 539 p.n.l.:

novobabylonská ríša

- zakladateľom: Nabopolasar - vrchol dosiahla za: Nabukadnezara II. - zánik: dobytie Babylonie perzským kráľom Kyrosom