Transcript udskte_1
Ľudské telo- liaheň parazitov Človek zo svoje „antropocentrickej výšky“ sa snaží prírodu ovládať, no zároveň on sám slúži ako „domov“ viacerým organizmov, označovaných ako „odporné parazity“. A pritom sú prispôsobené na život s nami omnoho lepšie ako my s nimi! Kto je parazit?! = príživník, cudzopasník - prenáša ďalšie organizmy... - neprináša úžitok, naopak škodí, narušuje tkanivá - napriek tomu má nenahraditeľné miesto v prírode - hostiteľa nezabíja ohrozil by seba - može mutualizmus (prospech majú obidve strany), napr. črevné baktérie Kde ich nájdeme? = všade a odvždy! zástupcovia z mnohých radov: baktérie, prvoky, mnohobunkové živočíchy: hmyzomorky, pásomnice, pásomnice, hlísty, roztoče; hmyz: vši, blchy, dvojkrídlovce, blanokrídlovce; stavovce: mihule, kukučky, netopiere ????? Živočíšna ríša ako zdroj diverzity Parazity človeka a ich význam v globálnej medicíne. Najznámejšie parazitárne ochorenia (najmä malária, trypanozomóza, mor, filariózy...) a ich rozšírenie vo svete. Lekárska virológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom vírusov, ich patogénnymi účinkami na ľudský organizmus a možnosťou ochrany ľudí pred vírusovými nákazami. Do tohto vedného odboru je zahrnuté aj štúdium vzťahov medzi vírusmi a človekom, prípadne živou prírodou. Bakteriálna úplavica, šigelóza, americká kliešťová horúčka, Hepatitída, Bilharzióza, schistosomiáza, Horúčka dengue, Cholera, Japonská encefalitída, Lepra, Malária, Týfus , Mor , Salmonela, SARS, TBC, Žltá zimnica ... Motolica pečeňová Životný cyklus motolice:z vajíčka sa vyvinú obrvené larvy, tieto larvy zje vodný slimák, v jeho tele sa množia, po opustení tela slimáka sa larvy zapuzdrujú. Ide o tzv. pokojové štádium, v ktorom larvy prečkávajú nepriaznivé podmienky zachytené na vodných rastlinách a čakajú na svojho hostiteľa – ovcu. Po zožratí ovcou sa dostanú larvy do pečene, kde sa vyvinú v dospelé motolice . Dokonalosť, pripravenosť škrkavka machovec motolica pečeňová pásomnica detská Pásomnice - (Cestodes) dĺžka tela – až 20m, telo tvorí – hlavička (skolex), krčok – za ním sa neustále tvoria nové články – môže ich byť až 1 500, články sa zväčšujú, obsahujú vajíčka, tráviaca sústava chýba, potravu prijímajú osmoticky, povrchom tela prijímajú potravu z čreva hostiteľa, sú hermafrodity, v koncových článkoch – sa nachádzajú samčie a samičie pohlavné bunky, larválne štádia žijú v rôznych živočíchoch, v medzihostiteľoch ako larvy – v krvi, v svaloch, v rôznych orgánoch, larvy tvoria vakovité útvary s hlavičkami – uhry, dospelé jedince – parazitujú v tráviacej sústave stavovcov, vylučujú – toxické látky – otravujú organizmus hostiteľa – prejav chudokrvnosť. Pásomnica dlhočlánkovaná (Taenia solium) - častý parazit človeka v tenkom čreve, medzihostiteľ - ošípaná Každý si myslí, že jeho blchy sú gazely. (Arabské príslovia) Kto miluje svojho psa, musí milovať aj jeho blchy. (Africké príslovia) Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať. (Slovenské príslovia) blcha Blcha ľudská (Pulex irritans) z rodu blchy (Aphaniptera) meria 2-3,5 mm. Žije v ľudských príbytkoch, kde cudzopasí na ľuďoch i na domácich zvieratách. Larvy sa vyvíjajú v organických odpadkoch na zemi, v posteliach Blcha ľudská (Pulex irritans) a pod. Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené. Vši (Pediculus) Pedikulóza - zavšivenie je ochorenie, ktoré sa vyskytuje na celom svete, postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Spôsobujú ho tri druhy vší - voš detská, voš šatová a voš lonová. V našich podmienkach sa najčastejšie vyskytuje ochorenie vyvolané všou detskou. U človeka parazitujú tri druhy vší. Voš detská (hlavová, resp. vlasová) Pediculus capitis, ktorá žije vo vlasovej časti hlavy, ale napr. vobočí, brade a fúzoch. Samičky kladú denne tri - štyri vajíčka (hnidy) na vlasy, resp. chlpy. Voš šatová, Pediculus vestimenti (P. corporis, P. humanus) zdržuje sa v odeve, v bielizni, kde samička kladie väčší počet vajíčok, v priemere desať. Voš lonová (Phthirus pubis ) sa prichytáva na chlpy v oblasti genitálii, ale aj v axile a na hrudníku. Kmeň: Hlístovce (Nematoda) Enterobius vermicularis - mrľa detská, je veľmi častým a kozmopolitne rozšíreným parazitickým červom človeka. Rozšírený je viacej v miernom pásme ako v trópoch. Jeho výskyt u detí v našich podmienkach je 30-40%. Detská mrľa má biele, nitkovité telo, na koncoch zúžené. Samček je dlhý 3-5 mm. Samička je niečo dlhšia. Vývoj detskej mrle je veľmi jednoduchý. Žije v dolných častiach tenkého čreva, odkiaľ sa oplodnená samička sťahuje do hrubého čreva, až von z anu a v jeho okolí kladie, hlavne v noci a období pokoja, vajíčka. Jedna samička je schopná naklásť vyše 10 tisíc vajíčok. Dospelé červy môžu migrovať aj do žalúdka a regurgitovať do ústnej dutiny. Kmeň: Hlístovce (Nematoda) Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) Svalovec špirálový (Trichinela spiralis) Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) Toxoplazma gondii -objavili v roku 1908 Nicolle a Manceaux v pečeni a slezine severoafrického hlodavca „Gondi“. (z gréčtiny Toxon = oblúk). - pôvodcom choroby, ktorú nazvali toxoplazmóza. - Toxoplasma gondii je rozšírená po celom svete a že sa veľmi často nachádza v tele človeka. Životný cyklus Pohlavný cyklus Pohlavný cyklus prebieha v intestinálnom epiteli hostiteľa (mačky) a vedie k vylučovaniu oocýst výkalmi. Oocysty potom sporulujú počas 3 - 4 dní a vznikajú infekčné sporocysty, ktoré sú v hostinnom prostredí (vlhká zem, piesok) schopné prežiť až 1 rok. Po požití sporocysty sekundárnym hostiteľom dochádza k uvoľneniu sporozoidov, ktoré sa šíria krvou, lymfou a aktívnou inváziou buniek. Nepohlavný cyklus Nepohlavný cyklus prebieha v orgánoch medzihostiteľa (zviera, človek). Sporocysty napádajú bunky s jadrom. Tu dôjde k jej rozmnoženiu rozdelením na dve dcérske bunky, ktoré sa od materskej bunky oddelia a materská bunka zaniká. Tento proces sa opakuje tak dlho, pokým sa bunka hostiteľa nanaplní a nepraskne. Tým sa do krvného obehu dostanú tzv. tachyzoidy. Tento proces sa opakuje každých 6 hodín. Po uvoľnení obranných látok hostiteľa sa tento proces spomaľuje. Tvoria sa tkanivové cysty, ktoré sa v latentnej forme nachádzajú vo svaloch, ale aj mozgu či sietnici oka. Toxoplazma gondii Formy: -v 3 rôznych formách: sporozoid, tachyzoid a bradyzoid. Jednotlivé formy sa líšia výskytom v jednotlivých fázach vývoja a infekčnosťou prenosu na ďalšieh hostiteľa. Sporozoidy - vznikajú ako produkt pohlavného rozmnožovania v čreve mačky. Priamo po oplodnení vzniká zygota, z ktorej sa formujú dve sporocysty. Postupnou sporuláciou vznikajú v každej sporocyste štyri sporozoidy a celý útvar sa nazýva oocysta. Tie sú vylučované nevysporulované v mačacom truse. K vylučovaniu oocýst dochádza po niekoľkých dňoch od nákazy. Po požití oocysty hositeľom dochádza pôsobením žalúdočných štiav k uvoľneniu sporozoidov. Tie prenikajú do tkaniva hostiteľa a menia sa na tachyzoidy. Tachyzoidy - sa množia veľmi rýchlo v akomkoľvek tkanive medzihostiteľa. Rozmnožovanie tachyzoidov prebieha nepohlavnou cestou. Bradyzoidy - sú na rozdiel od tachyzoidov pomaly sa množiacim štádiom vo vnútri tkanivových cýst. Tvorba tkanivových cýst je pravdepodobne reakciou parazita na imunitnú odpoveď hostiteľa. Tkaninové cysty sú schopné prebývať v hostiteľovi po celý jeho život. V niektorých prípadoch, napr. po imunosupresii alebo u pacientov s AIDS, môže dôjsť k opätovnej premene bradyzoidov na tachyzoidy. Životný cyklus toxoplazmy Trieda:Pavúkovce Hmyz Ploštica posteľná(cimex lectularius) Kliešť obyčajný(ixodes ricinus) môže byť nositeľom rôznych chorôb, ako napr. pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída. - je známy dočasný parazit teplokrvných stavovcov vrátane človeka patriaci medzi bzdochy. Mor Yersinia pestis baktéria pôvodca pľúcneho moru „čierna smrť: príznaky ochorenia, ktoré sa odborne nazýva akrálna nekróza (odumretie končekov prstov a ušných lalôčikov pre poruchu cievneho zásobenia a podkožné krvácanie, ktoré má čierne sfarbenie) Mor, ktorého pôvodcom je Yersinia pestis, je dnes endemickou infekčnou chorobou, vyskytujúcou sa najmä v oblastiach centrálnej Ázie, kde žije veľké množstvo menších hlodavcov. Mor V Európe sa objavila v rokoch 1347-51 a zahubila asi polovicu populácie (25 až 34 miliónov ľudí; odhady sa pohybujú medzi jednou až dvomi tretinami celkového počtu obyvateľov kontinentu). Pandémií bolo v histórii ľudstva niekoľko. Bubonický a septikemický mor sa prenášajú na človeka priamym kontaktom s blchou morovou. Baktéria sa množí v tráciacom trakte blchy, kde nakoniec zablokuje jej žalúdok a blcha začne hladovať. Blcha sa márne snaží nakŕmiť a bodá i živočíchov, ktorí nie sú jej bežnými hostiteľmi - napríklad človeka. Počas sania krvi sa yersinia pestis uvoľňuje do ranky a infikuje tak nového hostiteľa. Blcha nakoniec zahynie od hladu. Helminty, črevné parazity • majú viacbunkovú stavbu s rozličnými orgánovými systémami. • Životný cyklus s jedným alebo viacerými medzihostiteľmi. •Rozmnožovanie nastáva väčšinou mimo človeka. Rozsah chorobných symptómov teda závisí od množstva prijatých črevných parazitov. Pri nepatrnom napadnutí črevnými parazitmi môže ostať ochorenie úplne nepovšimnuté. • Pri črevných parazitoch existujú dva veľké kmene, ploskavce (plathelmintes) a hlístovce (nematoda) Plathelminets, ploskavce Trematódy (motolice) Pásomnice, cestódy Nematódy- Nematoda(hlístovce) Filaroidea (hlístovce)