Transcript Identifikácia potrieb školenia - Aurora

“Európska sieť pre surveillance a kontrolu rakoviny krčka
maternice v nových členských štátoch EÚ – AURORA”
3. modul: Organizácia, manažment a hodnotenie
“Kurzov školenia školiteľov”
www.aurora-project.eu
Táto publikácia je súčasťou projektu «AURORA», ktorý je podporený z rozpočtu
Európskej únie v rámci programu Zdravie.
Obsah
1. Identifikácia potrieb školenia
2. Organizácia školenia
3. Praktické otázky
4. Metodológia: teória týkajúca sa vzdelávania a princípov učenia pre dospelých
5. Princípy vzdelávania pre dospelých: andragogika
6. Vzdelávací cyklus: ako skúmať a prijímať nové poznatky
7. Úloha školiteľa: napomáhať vzdelávaniu
8. Nástrahy práce v malých skupinách
9. Ako to urobiť správne: účastníci považujú diskusie v malých skupinách za prospešné, ak…
10. 9 krokov: praktická príručka skupinovej práce
11. Ako dosiahnuť interakciu s publikom: techniky podporujúce účasť
12. Školiace materiály
13. Spätná väzba a hodnotenie
14. Zdroje
Identifikácia potrieb školenia
Čo je školenie?
V sektore zdravotníctva sa
školenie stalo súčasťou
profesionálneho života.
Nad školením sa vo všeobecnosti uvažuje v zmysle kurzov a školiacich sedení, ktoré sú
vedené školiteľom.
Je tiež pravdou, že "vedené školiteľom" sa príliš často vykladá v zmysle robenia
prednášky alebo prezentácie. Ale táto tradičná výučba založená na kurzoch by sa nemala
brať ako jediná možnosť, ktorou zúčastnení môžu získať a udržať si vedomosti, zručnosti a
rysy správania, ktoré sú potrebné pre účinný výkon ich povolania.
Školenie verzus vzdelávanie
Kurz AURORA bude zmesou
školenia pomocou počítačov
a samostatne riadenej
výučby.
Vzdelávanie je najčastejšie opisované s dôrazom na prenos znalostí na vzdelávaného.
Vzdelávanie je to, čo sa deje napríklad na univerzitách.
Školenie kladie dôraz na učenie ako niečo urobiť, sústreďuje sa na vývoj zručností.
Školenie je teda viac konkrétne a špecifické; ciele a očakávané výsledky sa dajú ľahšie
definovať.
Identifikácia potrieb školenia
Načo školiť?
Sektor zdravotníctva potrebuje
zaistiť nielen to, aby boli
zdravotnícki odborníci vhodne
zaškolení, keď sú novo prijatí, ale
aj to, aby sa štandardy kvality
zdravotných výkonov udržiavali
naďalej.
•Školenie je tiež súčasťou osobnostného a profesionálneho vývoja.
•Školenie umožňuje účastníkovi školenia rozvinúť svoje odborné
kapacity a mať lepšie výkony.
•Dobre zaškolení zdravotnícki odborníci si vedia účinnejšie poradiť
s prípadmi, budú sa cítiť lepšie a budú spokojnejší
so svojou prácou. Školenie môže fungovať ako stimul. Zvýši
nielen odborné kapacity a zručnosti, ale aj motiváciu a dokonca
tímového ducha, keďže kontakt s ostatnými účastníkmi školenia
obohacuje pracovné prostredie. .
Identifikácia potrieb školenia
Načo sa školiť?
Školiaci proces sa musí začať jasnou definíciou
potrieb účastníkov školenia.
Jediný spôsob, ako zaistiť, aby boli potreby
správne identifikované, je nájsť spôsob, ako
získať informácie priamo od cieľovej skupiny.
To sa dá zariadiť zorganizovaním prieskumných
stretnutí s predstaviteľmi sektora
zdravotníctva alebo osobnými rozhovormi
s lekármi a sestrami. Výsledky Analýzy
miestnych súvislostí projektu AURORA sa dajú
použiť na identifikáciu toho, či aktivita spĺňa
potreby účastníkov.
Identifikácia potrieb školenia
Na spísanie určených
študijných výsledkov
potrebujeme použiť
vhodný jazyk.
Príklady alternatívnych
vzdelávacích trás:
Vyjasnenie určených
študijných výsledkov!
• dištančné vzdelávanie: školenie
pomocou počítačov a e-learning,
• štúdium na pracovisku: mentoring,
koučing, a posudzovanie,
• samostatne riadené štúdium:
sledovanie a účasť, čítanie, výskum,
práca na projektoch,
• širšie možnosti: študijné návštevy,
stáže a pozorovanie práce, konferencie
a semináre
•
pomôže školiteľom a účastníkom
školenia sústrediť sa na podstatný
obsah školenia,
• pomôže identifikovať ďalšie potreby
školenia.
Študijné výsledky musia byť
• konkrétne;
• ovládateľné;
• dosiahnuteľné;
• relevantné;
• časovo špecifické.
Identifikácia potrieb školenia
Prečo musia odborníci tráviť čas
identifikáciou a spisovaním
určených študijných výsledkov?
Školenie by malo byť pragmatické (čiže použiteľné pre potreby školených),
dosiahnuteľné v čase, ktorý je k dispozícii, a zhodnotiteľné tak, aby školitelia
a účastníci mohli posúdiť, čo sa dosiahlo.
Kurz zaisťuje, že školitelia aj školení poznajú špecifické ciele školenia.
Výber školiacej techniky.
Mali by sa zohľadniť špecifiká
súvislostí, v ktorých sa bude
školenie realizovať a špecifické –
ťažko dosiahnuteľné populačné
skupiny.
Tento školiaci kurz je vypracovaný v rámci projektu AURORA a je určený
odborníkom zapojeným do skríningu rakoviny krčka maternice.
Cieľovou skupinou školiacich činností sú zdravotnícki odborníci, konkrétne
gynekológovia, odborníci na plánované rodičovstvo, sestry, všeobecní lekári
atď.
Ako prvé musia školitelia určiť potreby účastníkov školenia, aby mohli urobiť
školenie dostupné pre každého účastníka v kurze.
Identifikácia potrieb školenia
Stanovenie cieľov školenia
Keď vieme ako identifikovať
potreby školenia a cieľovú skupinu,
ďalší krok je stanoviť ciele
školiacich aktivít.
Identifikované potreby by sa mali preložiť do konkrétnych tém, ktoré môžu byť súčasťou
školiacich aktivít.
Pozornosť by sa mala zároveň venovať príslušnej cieľovej skupine: aká úroveň znalostí
alebo zručností sa požaduje a aké metódy sú vhodné (pozri kapitoly o metodológii
a školiacich technikách).
Základ je vziať do úvahy všetky
zdroje, ktoré prispievajú
k identifikácii potrieb školenia.
Odporúča sa postupovať podľa systematického a štruktúrovaného prístupu, aby sa
identifikované potreby preložili do cieľov pre školiacu aktivitu alebo program.
Stratégia môže byť nasledovná:
• zhromaždenie identifikovaných potrieb,
• čo najšpecifickejšia identifikácia zručností, vedomostí a vzorov správania potrebných na
dosiahnutie spôsobilosti v súvislosti s každou potrebou.
Identifikácia potrieb školenia
•
•
•
•
Rozhodnite o poradí priorít, ktoré sú najdôležitejšie pre výkonnosť.
Po diskusii zhodnoťte veľkosť medzier v príprave a vytvorte zoznam potrieb.
Zohľadnite všetky fakty, ktoré súvisia s problémom.
Dosiahnite konečný záver na základe:
• priorít potrieb vzhľadom na výkon úlohy,
• výsledkov zoznamu potrieb a veľkosti medzier v príprave,
• faktov z iných zdrojov,
• pravdepodobného trvania potreby – niektoré problémy časom zmiznú,
• časti cieľovej populácie, na ktorú sa identifikovaná potreba vzťahuje,
• ceny ignorovania potreby v sociálnom aj finančnom zmysle.
S týmto systematickým prístupom je menej pravdepodobné, že prehliadnete dôležité
aspekty problému.
Organizácia školenia
Identifikácia školiacich zdrojov
Pri plánovaní školenia myslite na školiace zdroje. Skúste
ich identifikovať pomocou tohto zoznamu:
• Ľudia: školitelia, ktorí sa zúčastnili programu Školenie
školiteľov projektu AURORA, experti, praktickí lekári,
zdravotnícki odborníci, samotní uchádzači, pacienti
atď.
• Miesta: návštevy relevantných zdravotníckych
stredísk, nemocníc, univerzít atď.
• Písomné alebo on-line materiály: e-learningový
materiál projektu AURORA, knihy, noviny, brožúry,
manuály, videá, online materiály atď.
Organizácia školenia
Vytvorte čo najlepšie študijné prostredie
Bez ohľadu na prijaté metódy je tu
jeden všeobecný problém, ktorý sa
musí vyriešiť: ako zaistiť, aby sa
účastníci školenia cítili pohodlne a boli
vnímaví. Inými slovami, ako vytvoriť čo
najlepšie študijné prostredie?
Miesto: je prospešné zabezpečiť
prostredie odlišné od pracoviska
účastníkov školenia. Tým sa zaistí
menšia šanca vyrušenia z pracovných
dôvodov (mobilné telefóny by mali byť
rozhodne vypnuté!), čím sa ľahšie
dosiahnu ciele a výsledky školenia..
Otázka umiestnenia: fyzické pohodlie
je dôležité. Zvážte
•
teplotu v miestnosti;
•
ventiláciu miestnosti;
•
kapacitu sedenia;
•
rozdelenie sedenia – vidí
každý prednášajúceho? Vidí
prednášajúci každého člena publika?
Je dostatok miestností (alebo
priestorov na oddelené aktivity
menších skupín)?
Organizácia školenia
Voľba aktivity
•
Načasovanie: trvanie akcie (jeden
deň, niekoľko dní)
•
Úroveň školenia: pre skúsených
účastníkov alebo pre začiatočníkov?
•
Zámer kurzu: prevod vedomostí
alebo zručností, zmena hodnôt
alebo prístupu? Určené študijné
výsledky sformulujte vopred, sú
základom pre všetky ďalšie
rozhodnutia a prípravy.
Voľba materiálov
a metód
Tím školiteľov by sa mal v skorom štádiu
rozhodnúť, akým spôsobom chcú viesť
školenie.
To znamená, že by mali určiť:
• aké materiály dostanú účastníci
školenia vopred alebo počas školenia
(program, príručky, čítacie zariadenia,
brožúry, manuály),
• aké nástroje by chceli používať?
(PowerPoint, projektor, videá, DVD,
flipchart)
Organizácia školenia
Praktická organizácia
1. Účastníkom školenia zašlite pozvánky alebo potvrdenie účasti (minimálne 2 mesiace
vopred).
2. Účastníkom pošlite materiály v dostatočnom predstihu, aby mali dosť času na
prípravu (najmenej 2 týždne).
3. Všetkých školiteľov aj účastníkov informujte o interných pravidlách.
4. Pripravte hodnotiace nástroje (dotazníky pred školením a po ňom atď.).
5. Pripravte menovky pre účastníkov a školiteľov.
6. Prestávky na kávu alebo na obed: zaistite, aby boli prestávky na kávu, čaj a na obed
v správnom čase.
7. Pripravte dokumenty, ktoré rozdáte na mieste konania.
8. Pripravte PowerPoint, projektor, flipcharty, perá a tak ďalej.
9. Po akcii zostavte výsledky hodnotenia a naplánujte ďalší postup. Prediskutujte
výsledky hodnotenia so školiteľmi a v rámci školiacej inštitúcie.
Praktické otázky
• Ako vytvoriť čo najlepšie učebné
prostredie
• Načasovanie
• Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
• Základné pravidlá
Vytvorenie čo najlepšieho študijného prostredia
Neustále pobiehanie pri zháňaní materiálov a zariadenia na poslednú chvíľu
nepôsobí profesionálne a nevyvoláva v účastníkovi dôveru v školiteľa.
Preto by ste sa pred školiacim kurzom mali uistiť, že školitelia pridelili všetko
potrebné vybavenie (napr. projektor, PowerPoint, flipcharty), aby ste mohli
začať načas a organizovane.
Definitívny program (vrátane určených študijných výsledkov) rozdajte
účastníkom 7 - 14 dní pred kurzom (v písomnej forme alebo elektronicky).
Na začiatku kurzu zdôraznite (napr. pomocou PowerPointu, snímky projektora
alebo odkazom na písomný podporný materiál) určené študijné výsledky
a vysvetlite, prečo sú považované za dôležité.
Praktické otázky
• Načasovanie
• Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
• Základné pravidlá
Načasovanie
Čas je zdroj, ale načasovanie je
potenciálne riziko.
Zvážte čas začiatku a konca: dokáže sa
publikum reálne dostať zo svojich
domovov na miesto konania tak, aby
stihli začiatok školenia? Nedonúti
neskorý čas ukončenia niektorých odísť
skôr aby sa dostali domov v rozumnom
čase?
Pravidelné prestávky sú nevyhnutné, aby
publikum načerpalo nové sily, ale buďte
si vedomí toho, že čas na servírovanie
kávy je zvyčajne oveľa dlhší, než školitelia
odhadujú.
• Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
• Základné pravidlá
Ako dosiahnuť,
účastníci pohodlie
aby
mali
Potreby študujúcich dospelých sa líšia od
iných skupín, ako sú napríklad vysokoškolskí
študenti. Prostredie, v ktorom prebieha
školenie, môže byť nepríjemné.
Preto zvážte príchod na miesto školenia: je
proces privítania každého účastníka
vhodný? (Víta člen školiaceho tímu všetkých
prichádzajúcich účastníkov? Je tam káva?
Vydávajú sa menovky? Snaží sa tím
školiteľov zamiešať medzi účastníkov počas
prestávok alebo počas obeda?)
Praktické otázky
• Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
• Základné pravidlá
Dávajte pozor na prvú prednášku: sú všetky určené študijné výsledky jasne uvedené?
Udržujte atmosféru podpory: buďte citliví k možným náznakom úzkosti a buďte pripravení
poskytnúť podporu a uistenie vždy, keď to je potrebné.
Prednášky majú byť krátke a robte prestávky. Ale taktiež sa uistite, či máte dostatok času
na diskusiu a čas reagovať na otázky, aby sa zabezpečilo, že školenie postupuje tempom,
aké potrebujú účastníci, nie tempom, ktoré si želajú školitelia.
Pri formálnych prednáškach poskytujte informácie veľmi štruktúrovaným a organizovaným
spôsobom a využívajte prehľady, súhrny, nadpisy atď. (napríklad pomocou PowerPointu).
Udržujte obsah relevantný pre publikum a používajte viacero spôsobov prezentácie, aby
ste udržali záujem.
Je dôležité poskytovať príležitosť na praktické výstupy: prípadové štúdie, skupinové
diskusie a podávanie správ, simulácie atď.
Praktické otázky
• Základné pravidlá
Stanovte vhodné základné pravidlá
Môže byť vhodné zaistiť, aby účastníci rozumeli svojim povinnostiam. Inými slovami,
nepredpokladajte, že každý účastník je ochotný študent! Vy, ako školiteľ ste zodpovedný
zaistiť, že účastníci spolupracujú tým, že dodržiavajú základné pravidlá, ktorých väčšina je
otázka obyčajnej slušnosti voči iným. Je vždy lepšie stanoviť pravidlá na začiatku školenia,
aby sa predišlo neskorším nedorozumeniam
Zvážte:
1. Očakáva sa účasť po celý čas trvania školenia - tendencie zmiznúť skôr sa dajú
riešiť pomocou prezenčných formulárov na konci školenia.
2. Načasovanie: budete strácať čas, ak neukážete, že časový rozvrh nie je len
orientačný: snažte sa začať v stanovenom čase a skončiť presne.
3. Účasť je zásadná – je nevyhnutné vysvetliť, že najmä školiace metódy pre malé
skupiny (pozri 6. kapitolu) vyžadujú aktívnu účasť.
Metodológia: teória týkajúca sa vzdelávania
a učebných princípov pre dospelých
Je navrhnutá tak, aby školiteľom (školiteľom zdravotníckych
odborníkov) pomohla:
• pochopiť dôležitosť zaistenia účasti v školení a rôznorodosti zvolených
metód,
• identifikovať znalosti, zručnosti, prístupy a hodnoty, ktoré sú súčasťou
zdravotníckeho školenia,
• vytvoriť špecifické stratégie a školiace metódy pre skríning rakoviny krčka
maternice,
• vypracovať usmernenia pre správnu prax školenia skríningu krčka
maternice, ktorá pomôže školiteľom a účastníkom pri rozpoznávaní
účinnosti školenia.
Vzdelávacie princípy pre dospelých:
Andragogika
Zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na
skríningu rakoviny krčka maternice:
(gynekológovia, zdravotné sestry, všeobecní
lekári atď.) majú
• dokázateľné odborné skúsenosti a znalosti;
• potrebu identifikovať vzdelávacie potreby;
• záujem na praktických výstupoch;
• potrebu, aby sa k nim správali ako
k seberovným.
• Dokonalý vzdelávací proces pokryje všetky štyri prvky.
Vzdelávací cyklus: ako skúmať a prijímať
nové vedomosti
•
•
•
•
Konkrétne skúsenosti: funkčné hranie, demonštrácie
– ‘urobte to správne, urobte to nesprávne’: napr. komunikačné
stratégie s ťažko dostupnou populáciou v skríningu rakoviny krčka
maternice
Tvorba abstraktných konceptov: štruktúrované diskusie o skúsenostiach
účastníkov a ich závery
– viacero možností
– myšlienkové mapovanie
Pozorovanie a reflexia: Prednáška a prezentácia
– Výskum: účastníci dostanú literatúru a mali by nájsť najvhodnejšiu
teóriu ako vyriešiť prípadovú štúdiu alebo ako odpovedať na otázku.
Testovanie v nových situáciách:
– Účastník vytvorí zoznam na základe teórie. Účastníci zhodnotia, či
bola v prípadovej štúdii teória aplikovaná správne alebo nesprávne.
Úloha školiteľa: napomáhať vzdelávaniu
•
•
•
•
•
•
•
Identifikácia školiacich potrieb
– Zlepšenie komunikačných stratégii podľa potrieb ťažko dostupných populácií
Určenie žiaducich výsledkov školenia
– vhodná komunikácia účastníkov v rámci propagácie účasti na skríningu rakoviny krčka
maternice,
– zlepšenie ďalšieho sledovania
– a komunikácie výsledkov sterov
Navrhovanie kurzov a programov
– Podľa miestnych usporiadaní skríningov rakoviny krčka maternice
Zvažovanie a výber zdrojov a metód
– Na základe účastníkov (zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka
maternice) a miestnych zdrojov
Vedenie školenia
– Upravené pre potreby účastníkov
Hodnotenie a analýza výsledkov školenia
Sparingpartner pre školiacu inštitúciu na prediskutovanie potrieb školenia
Bariéry
• Organizačné (týkajúce sa
usporiadania školiaceho
kurzu) a individuálne
(súvisiace s účastníkmi)
• Riešenie:
o Školenie upravené pre potreby
publika
• Zdravotnícki odborníci podieľajúci
sa na skríningu rakoviny krčka
maternice: (gynekológovia,
sestry, všeobecní lekári atď.)
o Zahrnutie škály školiacich
techník založených na účasti
Školiace techniky
• Voľba vhodnej metodológie
podporuje:
o Zmenu nevhodného prístupu
účastníkov
o Posilnenie existujúcich
pozitívnych prístupov
o Pocit potreby propagovať a
vykonávať skríning rakoviny
krčka maternice u účastníkov.
• Správna metóda udržuje záujem
účastníkov
Skupinová práca
•
•
Práca s malými
skupinami
Zahrňuje kooperatívne alebo kolaboratívne
• Príležitosť na skupinovú diskusiu
vzdelávacie postupy,
• Starostlivá príprava na získanie
• uspokojivej diskusie
– napríklad úlohy a zodpovednosti,
• záverov pre priame použitie v odbornej
diskusia, vysvetlenie, výmena názorov
praxi (usmernenia)
a žiadosť o pomoc
• 3 typy diskusií:
– homogénne skupiny: účastníci sa cítia
• riadená školiaca diskusná skupina - existuje
bezpečnejšie, ľahšie navzájom
jedna správna odpoveď, cieľom je dostať sa
komunikujú
k nej
zloženie skupiny na základe predchádzajúcich
• neriadená diskusná skupina - neexistuje
odborných skúseností a znalostí skríningu
jedna správna odpoveď, cieľom je
rakoviny krčka maternice
preskúmať tému prostredníctvom
– heterogénne skupiny: mohli by byť
konverzácie účastníkov v skupine pozitívnym
prekážkou kolaboratívneho vzdelávania
a konštruktívnym spôsobom
(neochota zúčastňovať sa na diskusii)
• diskusia seminárneho typu – dodnes
neexistuje akceptovaná správna odpoveď,
– Práca so skupinami vyžaduje od školiteľa
diskusia sa pokúsi dôjsť ku konštruktívnym
špecifické zručnosti
záverom, ktoré môžu viesť k spoločnej voľbe
• Zdroj informácií a vzor správania.
medzi protichodnými alternatívami.
Nástrahy práce v malých skupinách
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Už existujúce vzťahy medzi účastníkmi (kolegami)
Okamžité odmietanie niektorých myšlienok a prijatie iných ako zjavné bez uznania
ich obmedzení (zakorenené návyky z predchádzajúcich skúseností)
Priveľa odkazov a príkladov z osobných skúseností
Nevyjasnenie očakávaní a účelu diskusie
Nezaujímavé alebo nestimulujúce úlohy
Absencia kvalitných diskusných materiálov
Skupiny viac zamerané na osobnosti ako na úlohy
V prípade priveľkých skupín sa nemôže zaistiť dostatočná účasť
Členovia skupín sa medzi sebou nemusia poznať
Výber členov skupiny môže sťažiť otvorenú diskusiu
Priveľa úloh pre skupinu
Nedostatočne pripravený vedúci skupiny
Dominantný vedúci skupiny
Nevhodné miesto na diskusiu
Ako to urobiť správne: účastníci považujú diskusie
v malých skupinách za prospešné, ak...
• Majú príležitosť niečím prispieť:
– zdieľať a získavať znalosti a skúsenosti
• Účel diskusie je jasný
• Atmosféra je príjemná a priateľská
• Existuje dobré vedenie
• Cítia, že sa učia niečo dôležité
9 krokov: praktická príručka skupinovej práce
•
1: Rozumejte skupine: špeciálne zloženie podľa miestnych pomerov
–
•
•
2: Plánujte skupinové cvičenia (témy o skríningu rakoviny krčka maternice)
3: Zaistite, aby skupina rozumela úlohám a určeným študijným výsledkom
–
•
udržiavanie účelu a centrálnych záležitostí skupiny
8: Sumarizujte
–
•
určite dvojice, sledujte postup, zasiahnite
7 [ak je to potrebné]: Vhodne sa postarajte o člena, ktorý nezapadá do skupiny
–
•
otvorenie diskusie, podpora diskusie a kontinuita
6: Pri prideľovaní úloh malým skupinám
–
•
podpora diskusie
5: Pri vedení diskusie použite vhodný rozsah dobre načasovaných a dobre mierených
otázok
–
•
identifikácia pravidiel, úloh, zdrojov
4: Zaistite, aby skupina chápala úlohu vedúceho skupiny
–
•
motivácia, predchádzajúce skúsenosti, bariéry (zvyky zakorenené z predošlých skúseností)
relevancia aktivity pre odbornú prax v skríningu rakoviny krčka maternice
9: Zhodnoťte – vlastný kontrolný zoznam po skupinovej diskusii
Ako dosiahnuť interakciu s publikom:
techniky podporujúce účasť
Brainstorming
•
•
•
•
V nadväznosti na prezentáciu
Požiadať publikum, aby reagovalo nápadmi
Spísať a zamietnuť pokusy o predčasnú
diskusiu
Následná diskusia, analýza, kategorizácia
Buzz skupiny
•
2 - 3 ľudia, ktorých úlohou je prediskutovať
konkrétnu tému a podať o tom správu
• Keď nie je príležitosť vykonať plnohodnotné
cvičenie v malej skupine
• Daná je jasná, priamočiara téma
• Zvlášť účinné v skorších štádiách školiaceho
kurzu
Efekt lavíny
a pyramídy
•
•
•
•
•
V pároch, trojiciach alebo štvoriciach
V krátkosti prediskutujte tému
Potom s iným párom alebo trojicou
Nasleduje všeobecná diskusia
Komunikácia v relatívne bezpečnom
prostredí
• 4 - 40 členné publikum
• Vyžaduje plenárne stretnutie pre
spätnú väzbu
Vyhľadávanie reakcií
publika
Prináša príležitosť nahliadnuť do:
• názorov
• vedomostí
• postojov alebo
• hodnôt
Publika na tému, ako propagovať skríning
rakoviny krčka maternice medzi žťažko
dosiahnuteľnou populáciou
Prelomiť ľady
•
•
•
•
Krátke cvičenia na začiatku školenia
Pre pocit pohody a rýchlejšie zoznámenie
Aby školiteľ mohol spoznať členov skupiny
Načasovanie
Úlohy pre účastníkov pred
začiatkom kurzu
• Užitočné: poskytnúť účastníkom nejaké
materiály vopred (základné informácie)
• Poskytuje to základné znalosti
• Pre identifikáciu problémov v každodennej
práci účastníkov (skutočné prípady)
Hranie role
• Praktická aplikácia teórií
• Pomáha účastníkom vyskúšať v praxi
to, čo sa naučili
• Kooperatívna skupinová práca: každý
by sa mal zapojiť
• Realistické situácie
• Spätná väzba je podstatná
•
Prípadová štúdia
Prezentácia špecifického príbehu (spomedzi
ťažko dosiahnuteľnej populácie)
• správa prípadu danej skríningovej
situácie
• riešenie správania ťažko
dosiahnuteľnej osoby z dôvodu
kultúrnych, jazykových a iných bariér
• interpretácie výsledkov a inštrukcie
následného konania
• Relevantné informácie o pozadí
• Obsah by mal byť navrhnutý tak, aby
dosiahol jasne definované zámery
a študijné výsledky
• Účinnejšie v malých skupinách
Forma “spätnej väzby”
•
•
•
•
•
Poskytuje skupinám príležitosť podať
správu ostatným
Umožňuje zhodnotiť aktivitu
Identifikácia rôznych uhlov pohľadu
Príležitosť pre ostatných podeliť sa
o nápady
Ťažkosti:
• reakcie a postoje opačné
k postojom, ktoré školiteľ
zamýšľal
• zaistiť, aby podávanie správ
odrážalo názory skupiny, nie
názory hovorcu skupiny
Prezentácie
•
•
Ústne prezentácie
Zabezpečiť čas na otázky alebo diskusiu po
• Ťažkosti
skončení
o dojem z prednášajúceho
Dá sa použiť v rôznych situáciách a na rôzne úlohy
o udržať pozornosť publika počas
– prednáška od experta (vyškoleného
prezentácie
projektom AURORA)
• Príprava a obsah
– prednáška a po nej otvorená diskusia (alebo
o bez nepodstatného obsahu, čistá a logická
prednáška s možnosťou komunikácie počas
štruktúra
prezentácie)
• Podanie
– krátke prezentácie členov panelu
o zohľadniť usadenie, pomôcky, rýchlosť reči
nasledované panelovou diskusiou
(s možnosťou reagovať na otázky publika)
– krátke prezentácie skupín na pridelené témy
Školiace materiály
Úvod
Účinné školenie - vhodné nástroje a
materiály
Účinné materiály – určené študijné výsledky
Vizuálne pomôcky pomôžu
• pochopiť štruktúru prezentácie
• udržať pozornosť
Formy vizuálnych pomôcok:
• projektory, diaprojektory,
powerpointové prezentácie, počítačová
grafika, čierne a biele tabule, flipcharty,
videá, predmety alebo materiály na
rozdanie
Vizuálne pomôcky:
• použite ich, keď sa to hodí k tomu, čo
hovoríte (nielen pre zábavu!)
• zabezpečte, aby ich každý videl
• majú byť čo najjednoduchšie
Výber materiálov:
• veľkosť skupiny na školení
• miesto konania a dostupné technické
vybavenie
• schopnosti školiteľa (napríklad pre
použitie PowerPointu)
• fyzický stav účastníkov
• zrakovo alebo sluchovo postihnutí
potrebujú upravené materiály
Školiace materiály
Audio-vizuálne pomôcky
• slúžia na účinnejšie zdôraznenie myšlienky
• pomôžu účastníkom viac si zapamätať – až 75 %
vedomostí alebo informácií sa získava
prostredníctvom zraku
• udržať záujem
• sústrediť pozornosť na jedno miesto
• rozdeliť prednášku na časti (napríklad každých 20
minút)
• pomôžu pri príprave na prednášku
• pomôžu prednášajúcemu (a publiku) udržať tému
• podporia pamäť tým, že poskytnú zhrnutie
• pomôžu štandardizovať prezentácie, ktoré zahrnujú
množstvo školiteľov na rôznych miestach
• pridajú variabilitu.
Školiace materiály: Power Point a spätný projektor
•
•
•
normálny postup pri mnohých prezentáciách
zviditeľňuje štruktúru a kľúčové body prezentácie
štádium príprav
• školitelia môžu použiť snímky prezentácie na vybudovanie štruktúry prezentácie (nadpisy
a kľúčové poznámky)
• samotná prezentácia
• snímky prezentácie ako základ pre ústnu prezentáciu, vysvetlenie teórie a dodanie detailov
Snímky prezentácie
• tiež na dodanie nových informácií (napr. pri integrácii videoprezentácií)
• zaistite aktívnu úlohu účastníkov
• integrujte snímky s otázkami pre účastníkov
• krátke demonštrácie alebo vizuálne modely
• integrujte odkazy na internetové stránky
• môžu sa vytlačiť vo formáte na rozdanie
• podpora pre účastníkov pri prezentácii (nemusia sa sústrediť na robenie poznámok)
• podpora ústnej prezentácie
• farby, fonty, formáty a animácie pomôžu dodať rôznorodosť
• ale priveľa animácií odvedie pozornosť účastníkov
Tréningové materiály
Uistite sa, že snímky je vidno zo zadnej
časti miestnosti:
• použite minimálnu veľkosť fontu 24
• text v tmavých farbách
Audio-vizuálne pomôcky
• Využívajte tieto nástroje ekonomicky –
neprežeňte to!
• Zaistite, aby bol obsah dôležitý.
• Použite snímky prezentácie na
zdôraznenie kľúčových bodov.
• Vyskúšajte si ich vopred – ubezpečte sa,
že viete používať audiovizuálne zdroje.
• Nepodávajte priveľa informácií naraz:
nepreťažujte publikum.
• Nie viac ako sedem riadkov a päť slov
v riadku na jednej snímke.
• Dajte publiku dosť času na prečítanie
každej snímky.
• Premyslite si materiály na rozdávanie.
• Môžete zvážiť postupné odkrývanie
alebo odhaľovanie textu.
• Môžete použiť ukazovateľ na body,
ktoré chcete zvýrazniť .
• Stojte vedľa projektora.
• Projektor zapnite len vtedy, keď ho
chcete použiť; vypnite ho okamžite po
použití.
• Pri prednášaní sa k triede NIKDY
neotáčajte chrbtom.
• Skontrolujte kompatibilitu vašej verzie
PowerPointu s verziou, ktorá je
k dispozícii na mieste.
• Presvedčte sa, či viete prepojiť
projektor a laptop alebo počítač.
Tréningové materiály
Flipcharty
Vopred skontrolujte všetky praktické veci:
• Sú perá funkčné?
• Sú dostatočne hrubé?
Flipcharty
• Je dostatok papiera?
• Vidia flipchart všetci účastníci?
• ľahko sa používajú
• sú užitočné pri skupinovom podávaní správ
• naučte sa písať čitateľne a veľkými písmenami
• snažte sa nehovoriť a písať naraz
Veľkosť písma je:
• 10 ľudí; tabuľa vzdialená 2m: písmená 2cm vysoké a 3mm hrubé
• 25 ľudí; tabuľa vzdialená 10m: písmená 4cm vysoké a 3mm hrubé
• 50 ľudí; tabuľa vzdialená 20m: písmená 8cm vysoké a 5mm hrubé
• do 100 ľudí; tabuľa vzdialená 30m: písmená 12 cm vysoké a hrúbka 1 cm
Tréningové materiály Tréningové materiály
Materiály na rozdanie
• uľahčujú účastníkom prácu
• zabezpečia, že budú mať jasný a logický
text, ktorý ich bude viesť prezentáciou
• pridajte detailné informácie, ktoré
nemôžete zahrnúť do hovorenej
prednášky
• PowerPoint - možnosť vytlačiť snímky vo
formáte na rozdanie
• môžete sa rozhodnúť, koľko snímok dať
na stranu, čím zostane miesto pre
poznámky účastníka
Videá a DVD
• vždy vopred vysvetlite, prečo ich
používate
• zastavte video na prediskutovanie
konkrétneho bodu, ktorý treba
zohľadniť
• zvážte používanie zdrojov
• má niekto problém vidieť alebo počuť?
• vezmite do úvahy čas: uspí to ľudí?
Spätná väzba a hodnotenie
Úvod
• Stanovenie účinnosti kurzu
• Identifikácia budúcich potrieb
školenia
Zozbierate informácie od všetkých
zúčastnených strán:
• školitelia
• účastníci
• inštitúcia
Prečo je potrebná?
Školitelia potrebujú:
• vedieť, či sa dosiahli určené študijné
výsledky
• identifikovať budúce potreby školenia
účastníkov
• zistiť, čo si účastníci myslia o ich výkonoch
v plenárnych a skupinových stretnutiach
Účastníci školenia potrebujú vedieť
• či dosiahli určené študijné výsledky
• čo majú urobiť, aby vyrovnali svoj deficit
• splnenie týchto cieľov sa považuje za
nevyhnutné pre správny výkon práce atď.
Spätná väzba a hodnotenie
Cyklus vzdelávania
Inventarizácia:
Čo viem?
(individuálna)
Plánovanie:
Ako môžem rozšíriť moje vzdelanie?
(rozvojová)
Spätná väzba a hodnotenie:
Koľko toho viem
a ako dobre?
(relačná)
Reflexia:
Čo potrebujem vedieť?
(kontextuálna)
Spätná väzba a hodnotenie: podávanie účastníkom
Dôležitá úloha školiteľa
Znalosti: koľko sa účastníci školenia naučili a ako boli schopní využiť
svoje znalosti
Zručnosti: spätná väzba o vplyve školenia na výkon
• Účastník by mal najskôr sám vyhodnotiť svoj výkon
• Spätná väzba by mala byť konkrétna, nie všeobecná
• Mala by sa vzťahovať na výkon, nie na osobnosť účastníka
• Objem spätnej väzby by mal byť zvládnuteľný – maximálne tri
alebo štyri body
• Mala by byť rovnováha medzi pozitívnymi komentármi
a konštruktívnou kritikou
• Podávanie spätnej väzby by mal byť postupný proces
Komentáre od školiteľov by sa mali poskytovať v rôznych štádiách
školenia:
• na konci funkčného hrania
• ako súčasť komunikácie s publikom v plenárnom stretnutí
• kedykoľvek je to možné, snažte sa spojiť spätnú väzbu
s konkrétnym určeným cieľom vzdelávania
Spätná väzba a hodnotenie
Podávanie spätnej väzby školiteľom a školiacej inštitúcii
Účastníci by mali vedieť, prečo sa žiada spätná
väzba:
• pre zlepšenie kvality budúcich školení
• spätná väzba by mala byť anonymná
• mal by sa stanoviť vhodný čas na konci kurzu
• otázky by mali byť navrhnuté tak, aby
vyvolali užitočné odpovede
• otázky by sa mali týkať výkonu školiteľov aj
vnímanej dôležitosti alebo úspechu školenia
Spätná väzba a hodnotenie
Identifikácia budúcich školiacich potireb
1. Identifikujte rozsah splnenia súčasných
určených študijných výsledkov
2. Snažte sa získať nápady alebo návrhy pre
budúce školenia
• dôležitá správa je, že školenie sa upravuje na
požiadavky konkrétneho publika
Spôsoby: formuláre hodnotenia kurzu, konečné
závery, diskusia v malých skupinách alebo
neformálne rozhovory počas prestávok
• čo sa podarilo (a prečo)
• čo by sa dalo vylepšiť (a ako)
Spätná väzba a hodnotenie
Rozširovanie skúseností zo školenia
• roztrieďte zdroje a po školení ich sprístupnite
• ponúknite účastníkom, aby dali poskytnuté
materiály k dispozícii svojim kolegom
• nahrajte prednášky od školiteľov alebo expertov
a sprístupnite ich na webstránke
• vytvorte niečo ako centrum zdrojov tým, že
požiadate účastníkov, aby dodali materiály, ktoré
by sa dali použiť v budúcich školiacich aktivitách
Resources
• Knowles, Malcolm S. (1980) The Modern Practice of Adult Education; From
Andragogy to Pedagogy. Englewood Cliffs, NJ: Cambridge Adult Education
Merriam, Sharan B. and Rosemary S. Caffarella. (1999) Learning in Adulthood: A
Comprehensive Guide. San Francisco: Jossey Bass.
• Coetzee, M. (2002) Short course in Skills Development Facilitation. Pretoria:
University of South Africa.
• Gough, Jacqui (1996), developing learning materials, Institute of Personnel and
Development
• Sloman, Martyn (1994) A Handbook for Training Strategy - England: Grower
publishing Limited
• Tiberius, R.G. (1990) Small Group Teaching: A Trouble‐Shooting Guide, Toronto,
OISE Press and the Ontario Institute for Studies in Education.
• Gibbs, Graham (1992), Teaching More Students: Discussion with More
Students, Oxford Brookes University, Oxford Centre for Staff.