Transcript Prezentacia MO 5 hodina

5. HODINA MO
Bc. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
[email protected]
Teória zahranično –
obchodného multiplikátora
 Keď vhodné investície v podnikateľskej sfére,
doplnené
vládnymi
opatreniami
povedú
k
prevýšeniu
exportu
nad
importom
(aktívna
obchodná bilancia), zabezpečia sa väčšie výnosy z
MO pre firmy. Tým pádom sa zvýšia dôchodky,
dopyt, úspory, zamestnanosť.
 Za takýchto podmienok aktívna obchodná bilancia
vystupuje ako zdroj prvotného dôchodku, ktorý sa v
súlade so všeobecnou teóriou multiplikátora vytvára
multiplikačná pozitívne reťazové reakcie.
 Využitie ZO počíta s investíciami do výroby,
Teória platobnej bilancie
 Ak sa zvýši export danej krajiny, zvýši sa aj jej
import, a to bez cenových zmien, pretože zmena
v exporte krajiny ovplyvní úroveň domáceho
produktu aj zamestnanosti, tým aj dopyt po
všetkých tovaroch, vrátane dovozných
Klasická
vs. Neoklasická teória
 náklady sa vyjadrujú
pomocou práce
 náklady sa vyjadrujú v
peniazoch
 práca jediná vytvára
hodnotu (teória pracovnej
hodnoty)
 hodnota je určená výrobnými
faktormi (teória výrobných
faktorov)
 klasický model nepočítal s
mobilitou VF
 Mobilita výrobných faktorov
 relácie cien a množstvá
obchodovaných tovarov ako
aj výroba nie sú podstatne
ovplyvňované
medzinárodnými
menovofinančnými vzťahmi
 zohľadnenie peňažných
faktorov a zahrnutie tzv.
peňažnej teórie MO
Formy inštitucionalizovanej
regionálnej integrácie:
 Zóna voľného obchodu (EU-Korea, EU-Chile, EUMexiko, EU-Južná Afrika, NAFTA)
 Colná únia (EÚ – od roku 1968)
 Spoločný trh (EHP, EZVO)
 Menová únia
 Hospodárska únia (Benelux)
 Politická únia
Regionalizácia
 predstavuje rôzne typy spoločenského a
ekonomického združovania a spolupráce v rámci
konkrétnej oblasti (rastová zóna – NAFTA)
Regionalizmus
 Plytký regionalizmus (odstraňovanie prekážok pre pohyb
ekonomických faktorov na hraniciach národných štátov,
príklad: zóna voľného obchodu, colná únia)
 Hlboký regionalizmus (odstraňovanie prekážok mimo
hraníc štátov a záber integrácie posúva do nových
oblastí, príklad: prekračuje hranice spoločného trhu
 Prechododový typ (integrácia na rozhraní plytkého a
hlbokého regionalizmu vznikajúca na báze komlexnej
regionálnej dohody na relatívne vyššom stupni vývoja.
Najvýznamnejšie integračné
zoskupenia
 EÚ (28 štátov)
 NAFTA (Mexiko, USA, Kanada)
 ASEAN - 1967 (Brunei Darussalam, Kambodža,
Indonézia, Laos, Malajzia, Filipíny, Singapur,
Thajsko, Vietnam)
 CARICOM – 1973 (15 štátov z Karibiku)
 MERCOSUR
ASEAN
“One Vision, One Identity, One Community”
 The Association of Southeast Asian Nations
 8 august 1967 in Bangkok, Thailand
 Fathers of ASEAN: Indonesia, Malajzia, Filipíny,
Singapur, Thajsko
AIMS:
- to accelerate the economic growth
- to promote regional peace and stability
- to promote active collaboration and mutual
assistance on matters of common interest in the
economic, social, cultural, technical fields
CARICOM – The Carribean
Community
 Treaty of Chaguaramas (1971)
 First four signatories were: Barbados, Jamaica,
Guyana, Trinidad and Tobago
 Today: 15 full members, 5 associate members and 8
observers
AIMS:
- to promote economic integration and cooperation
- to ensure that the benefits of integration are
equitably shared
- to coordinate foreign policy
MERCOSUR
 Spoločný trh juhu
 colná únia
 Brazília, Argentína, Uruguay Venezuela, Paraguaj
(Bolívia – 2012)
 Vznik: 1991 Dohodu z Asunciónu
AIMS:
- to promote free trade
- to promote fluid movement of goods, people and
currency
Spoločný trh – EHP, EZVO
EHP – Európske hospodársky priestor. Je to
zoskupenie členských štátov EÚ a štátov
Európskeho združenia voľného obchodu (okrem
Švajčiarska – odmietlo vstup v referende).
EHP – vzniklo v roku 1992 v Porte (platnosť 1994)
- momentálne zahrňuje 30 štátov, ešte pribudne
Chorvátsko
Cieľ: zavedenie štyroch slobôd: sloboda pohybu
osôb, služieb, tovaru a kapitálu
EZVO – Európske združenie
voľného obchodu
 European Free Trade Association
 1960 ako alternatíva pre štáty, ktoré nechceli vstúpiť do
Európskych spoločenstiev
 Zakladajúci členovia: Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko,
Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Švédsko
 na rozdiel od EÚ nemalo smerovať k integrácii ale zlepšiť
ekonomickú situáciu v Európe
 Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko
 do EÚ odmietajú vstúpiť z dôvodu výnimočnosti svojich
ekonomík
 štáty EFTA spoločne uzavreli zmluvy o voľnom obchode s
mnohými štátmi sveta
Priame zahraničné investície
 Portfóliové investície – nákup cenných papierov
v zahraničí spravidla na kapitálovom trhu.
Investor nemá záujem riadiť ani ovládať
zahraničnú firmu.
 Priame zahraničné investície – investor umiestňuje
svoje prostriedky v zahraničí s cieľom získať
kontrolu nad podnikom
Priame vs. portfóliové
zahraničné investície
 Vlastníctvo 10% a viac akcií
podniku
 Investori sa zaujímajú najmä
o finančný výnos z investície
 Podstatný vplyv investora
na riadení podniku
 Kratší časový horizont
investície
 Dlhodobý záujem na riadení
spoločnosti
 Investormi sú hlavne
finančné investície
 Investormi sú najmä TNK –
výrobné firmy a firmy
poskytujúce služby
 ľahký presun kapitálu
PZI z funkčného hľadiska
 Horizontálne investície (dcérske spoločnosti
pôsobia v zahraničí v tom istom odvetví a plnia
tie isté funkcie ako matka napr. Coca-cola,
Pepsi-Cola)
 Vertikálne investície (materská firma a jej
jednotlivé dcérske spoločnosti sa nachádzajú na
rôznych stupňoch reprodukčného procesu)
 Konglomerátne investície (investície smerujú do
oblastí, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným
predmetom činnosti materskej spoločnosti)
Cezhraničné fúzie a
akvizície + joint venture
 Fúzia: vzniká nový právny subjekt pri ktorom sa
skombinujú majetky a operácie dvoch firiem z
dvoch rôznych krajín (splynutie jednej firmy do
inej, ktorá sa konštituuje nanovo)
 Akvizícia: transfer kontroly majetku a operácií z
miestnej do zahraničnej firmy (miesta firma sa
stáva afiláciou zahraničnej firmy)
a) Greenfield investments
b) Brownfield investments
 Joint venture: spolupráca na základe zmluvy
Model kŕdľa letiacich husí
 použitý v Japonsku v 30. rokoch 20. storočia, no
významný sa stal až v 60, rokoch 20. storočia
 ekonóm Kojima
 postupne, ako hostiteľské krajiny prechádzajú
procesom industrializácie až smerom k otvorenej
ekonomike založenej na poznatkoch, mení sa I
charakter PZI pochádzajúcich z materských krajín
smerom k investíciám náročnejším na vzdelanie a
vedomosti. Predovšetkým ide o presuny výroby z
USA a Japonska do ázijských krajín.
 1. vrstva – Japonsko, 2. vrstva – Ázijské tigre, 3. vrstva
– krajiny ASEAN
Gravitačný model
 bol vytvorený v 60. rokoch 20. storočia
 Hlavná idea: čím sú krajiny bližšie k sebe, tým je
ich vzájomný obchod väčší
Koniec 90. rokov: toky PZI závisia od faktorov:
- vzdialenosť medzi dvoma štátmi
- vybavenosť štátov výrobnými faktormi
- veľkosť trhu v jednotlivých štátoch
Eklektická teória PZI
 OLI paradigma
 J. H. Dunning
 rozsah, štruktúra a forma PZI je ovplyvňovaná
tromi typmi výhod
O = ownership-specific advantages (výhody firiem)
L = location specific factors (výhody štátov)
I = the firm internalizes the use of its ownershipspecific advantages (výhody z internalizácie)
Motívy PZI z hľadiska
stratégie investujúcej firmy
 Trhovo orientované investície (nové perspektívne
trhy, schopnosť pružne reagovať na zákazníka, vznik
obchodnej alebo marketingovej centrály s presne
definovanými funkciami)
 Investície zamerané na zvýšenie efektívnosti
(zvýšenie efektívnosti prostredníctvom špecializácie)
 Zdrojovo orientované investície (investor sa snaží
získať prístup k zdrojom výrobných faktorov)
 Investície
orientované
na
strategické
aktíva/schopnosti (investori sa snažia získať prístup k
strategickým aktívam t.j. k modernej technológii)
Najväčší príjemcovia PZI
(World investment report 2013)
 2012: rozvinuté ekonomiky: 560 718, 1 mil. USD
rozvojové ekonomiky: 702 825, 6 mil. USD
Rozvinuté ekonomiky (rok 2012):
Európska únia: 258 514, 0 mil. USD
Najviac: (VB – 62 350,8 mil. USD, Írsko – 29 318,0 mil. USD,
Luxembursko – 27 877,7 mil. USD)
Najmenej: (Slovinsko – 144,8 mil. USD, Malta – 157, 2 mil. USD,
Slovensko – 2 825,9 mil. USD
Najväčší príjemcovia PZI
 USA: 167 620,0 mil. USD
 Austrália: 56 958, 9 mil. USD
Rozvojové ekonomiky (2012):
 Afrika: 50 041,1 mil. USD
a)
Severná Afrika: Maroko – 2835,6 mil. USD,
b)
Západná Afrika: Nigéria – 7028,9 mil. USD,
c)
Stredná Afrika: Demokratická republika Kongo – 3312,1
mil. USD,
d)
Východná Afrika: Uganda – 1721,2 mil. USD
e)
Južná Afrika: Mozambik – 5218,1 mil. USD
Najväčší príjemcovia PZI
 Ázia: 406 769,9 mil. USD
-Čína: 121 080, 0 mil. USD
-Hong Kong: 74 584,2 mil. USD
-Singapore: 56 650, 9 mil. USD
 Južná Amerika: 144 402,1 mil. USD
- Brazília: 65 271,9 mil. USD
 BRIC (Brazília: 65 271,9 mil. USD, Rusko: 51 416, 0 mil. USD,
India: 25 542, 8 mil. USD, Čína: 121 080,0 mil. USD)
Najväčší vysielatelia PZI
 EÚ: 323 131,0 mil. USD
- Veľká Británia: 71 414,9 mil. USD
- Nemecko: 66 925,6 mil. USD
- Francúzsko: 37 196,7 mil. USD
- Švédsko: 33 428, 2 mil. USD
- Taliansko: 30 397,3 mil. USD
Najväčší vysielatelia PZI
 USA: 328 869,0 mil. USD
 Japonsko: 122 550,9 mil. USD
 Afrika: 14 295,8 mil. USD
- Južná Afrika: 4 368,7 mil. USD
 Ázia: 308 159,5 mil. USD
- Čína: 84 220,0 mil. USD
- Hong Kong: 83 985,3 mil. USD
 Južná Amerika: 21 532,9 mil. USD
- Chile: 21 090,1 mil. USD
Ďakujem za pozornosť 